Čím sa zaoberám a prečo?


Po strednej škole ma nohy zaviedli priamo do prvej lekárne, v ktorej bola žiadaná nová laborantka. Vysnívaná práca ale nebola tak celkom snom. Ani prvá a ani žiadna ďalšia. Možno tá posledná ako tak... Život ma naučil následovné:





  • Byť iba laborantka je stále o tom istom, či už ma zamestná štát, súkromník alebo lekárenská sieť,
  • V istých oblastiach je čert iba diablom v iných šatách,
  • Pracovať na živnosť nie je až také ľahké, ako sa zdá,
  • Kde rozhoduje vonkajšia krása, tam je lepšie sa schovať,
  • K blogu sa človek môže vrátiť vždy a môže byť aj užitočný,
  • Nikdy sa nič nedeje zbytočne a každý môže robiť, čo ho baví.

  • Laborantka je vždy v zajatí biznisu i ľudí


    V mojej prvej práci ma do pazúrov dostala taká šéfka, pre ktorú mala laborantka hodnotu iba vtedy, ak donášala na kolegyne. Kto odmietol, ten dostával iba takú robotu, ktorá mu zo zdravotného hľadiska vyhovovala najmenej. Napríklad ten, čo nemal mať sedavú robotu, dostal na starosti počítač. Koho zrádzalo koleno, musel celý deň chodiť a obsluhovať pacientov. Kto bol malý a mal problémy s chrbticou, toho poslali do laboratória, kde sa musel celý deň naťahovať za liekovkami na vysokých regáloch a prakticky si ani nesadol. Šéfka každého ponižovala. Keď ma s vedrom vody poslala spláchnuť po nej toaletu, mala som sto chutí jej to vedro dať a povedať, aby šla a spláchla aj seba. Ale svoju kreativitu som pri všetkej slušnosti radšej zužitkovala pri písaní výpovede v skúšobnej dobe.

    Za schopnosti mojej druhej šéfky (tentokrát súkromníčky) by sa nemuseli hanbiť ani v KGB. Vedela o všetkom a zhabala všetko, čo sa v lekárni ocitlo. Aj také perá ako reklamné predmety, ktorých vám dá každá firma zadarmo po milú Jarmilu... Odovzdávala ich zamestnancom po jednom ako sviatosť oltárnu. A beda, ak ste prirýchlo vypísali náplň... Tie ďalšie roky som už preto robila pre lekárenské siete. Bola to vlastne len jedna sieť, tri pracoviská, všetky v jednom meste v ČR (prehadzovali si nás občas), len menili majiteľov. Tam to už bolo viac o ľudskej dôstojnosti. Tam ste nemuseli žobroniť o pero a aj pracovné oblečenie dali automaticky. Plat tiež lepší, len za akú cenu... Práca na zmeny, od pondelka do nedele. Niekedy 6 hodín, inokedy 13 a potom nejaké voľno na spamätanie. Spamätanie z toho, ako vám firma diktuje, čo máte najviac predávať. Ako posiela "tajných" na nákup a kontrolu, či pravidlá dodržiavate, či sú vyvesené správne cenovky, vystavený a doložený správny tovar. Aj si všetko potajomky fotili. Človek sa ani nedivil, keď odrazu mala šéfka na stole jeho podobizeň a za ním na fotke skrinku, čo vyzerala ako vymlátené zuby (pozn. regál, z ktorého ste čosi vzali, ale tovar za tým neposunuli dopredu). Tato "strašná chyba krásy skrinky" dostala od kolegu vtipné pomenovanie, ale vlastne človeka stála celé prémie. Prirátajme k tomuto všetkému nepríjemných zákazníkov a už viete, prečo som musela odísť.

    Čert je ako diabol... 


    Laborantka teda zavesila svoje povolanie na klinec a chcela byť na opačnej strane. Byť medicínska reprezentantka. Veď predávať aj argumentovať viem, vedomosti zo sveta liekov a kozmetiky mám, šoférčina mi problémy nerobí. Lenže chyba lávky. Vedeli ste, že medicínska reprezentantka musí byť modelka? Ja nie, ale bolo mi priamo naznačené, že moja postava nie je reprezentatívna (v preklade: som tučná). Takže napokon neľutujem, že ma nevzali. Ak musí reprezentantka mať adekvátne iba prednosti a zadnosti a nejde o vedomosti, potom je jasné, čo asi predáva. Nuž nohy na ramená a rýchlo preč. Ja už tomuto biznisu viac neverím. Nech ma zožerie Godzilla, ak sa ešte niekedy vrátim k zdravotníctvu.

    Byť na voľnej nohe nie je vždy výhrou


    Skúšala som šťastie aj pri pohovoroch na úplne iné zamestnania. Dopadlo to však rovnako. Kvôli veľkým zadnostiam a predsudkom, že taká laborantka asi neovláda nič iné než robotu v lekárni, mi nikto nechcel dať žiadnu šancu ukázať, čo viem. Ani po dokončení bakalára z angličtiny. Nuž čo mi teda ostalo? Chvíľku som sa pretĺkala ako skladníčka v sklade liekov. S kolegami sme liezli po regáloch ako opice a makali za smiešne peniaze. Každý v domnienke, že je to iba na krátku dobu a po zaškolení ho čaká lepšie platená iná robota. Ale majiteľ len potreboval lacné pracovné sily. V skutočnosti bolo toto pracovné miesto v nedohľadne, malo byť len jedno a on ho na pohovore sľúbil úplne každému. Ľudia mu potom ochotne dreli ako mulice. Ale iba dovtedy, kým niekto neotvoril ústa a nepovedal, čo mu bolo sľúbené. Nasledovala konfrontácia so šéfom, hromadný odchod ľudí a prijatie nových síl, ktorým šéfko sľúbil to isté. 😂

    Potom som navrhovala dizajny webov a písala články ako externá redaktorka online magazínu. Na voľnej nohe. Občas som poslala nejaký ten "čitateľský článok" aj do tlačených magazínov. Niekde dali peniažky, inde nejakú vec od sponzora, ale všetko sa ráta, keď sa chce človek uživiť a nikde mu nechcú dať riadnu prácu.

    Poviem vám, že na mojom sebavedomí sa všetko podpísalo dosť negatívne. Zdalo sa mi, akoby bolo v živote dôležité iba to, ako človek vyzerá, čo študoval a čo doposiaľ robil. Nie jeho schopnosti ani zručnosti. Ak chce mať prácu, tak len takú, kde ho zákazníci nevidia, lebo nezapadá do nejakého priemeru, ktorý určuje, kto je krásny a kto nie. Ale to je dnešný svet a povrchnosť v ňom. Najlepšie to vyjadrila istá autorka:

    "Existujú ľudia, ktorí sú tuctoví. Dávajú tuctové odozvy a od iných očakávajú tuctové odpovede. Žijú vo vnútri škatule a myslia si, že ľudia, ktorí do nej nezapadnú, sú divní. Ale čosi vám poviem. Tuctoví ľudia sú divní ľudia. Sú ako geneticky upravené rastliny pestované vo vnútri laboratória, ako nerozoznateľné tváre, ako roboti. Ako ignorancia."
    — C. JoyBell C.

    Keď rozhoduje krása a nie si dokonalá, schovaj sa


    Nakoniec mi dala šancu spoločnosť, ktorá vlastnila sieť herní, stávkových kancelárií a toto všetko prevadzkovala aj online. Výzor pri počítači bez webovej kamery nebol podstatný. Potrebovali angličtinu, počítačovú zdatnosť, flexibilitu a odolnosť voči stresu, lebo na infolinku volajú kadejakí čerti, pri ktorých prasknú nervy aj najväčšiemu flegmatikovi. Ale mne pomáhal fakt, že ma za telefónom nemohli vidieť. Mohla som si popri komunikácii robiť ksichty, trieskať po stole aj rozhadzovať papiere, čo by mi v lekárni pri osobnom styku so zákazníkom neprešlo, tu áno a uľavilo mi to. Takže žiadny problém. Ukázala som svoje schopnosti a kariérne rástla. Najskôr bola táto práca iba brigádou - zástup kolegýň počas čerpania letných dovoleniek. Potom trvalá pozícia ako pracovníčka novo zriadenej online podpory (technická, finančná, herná, čo prišlo) s občasnou výpomocou na infolinke (telefóny, maily). Potom ma nechali viesť tím, ktorý mal na starosti bezhotovostné platby. Keď firma založila online platobnú spoločnosť, dali mi na zodpovednosť aj bezpečnosť platieb a komunikáciu s NBS i orgánmi činnými v trestnom konaní (ak sa vyskytol nejaký podvodník). Naučiť sa zákony nebol pre mňa problém, ale začalo to už byť až priveľa o číslach. A to o mne viete, že neznášam prepočty, vzorce a kódy. Na pamäť čísel fakt nemám hlavu. Navyše som si našla aj vzťah, na ktorý mi popri robote neostával žiadny čas a nemala som žiadny súkromný život. Preto prišiel čas na zmenu. Ďalšiu rekvalifikáciu.

    K blogu sa človek môže vrátiť vždy


    Blogovanie ma vždy bavilo a vždy, keď mi na blog neostával čas, začínal mi chýbať. Bol založený už po odchode zo zdravotníctva. Človek predsa nechce pozabúdať všetky tie užitočné informácie o zdraví, kozmetike a živote, ktorý prežil. Lekáreň mi chýbala, to je jasné. Laborantka je vždy laborantka. A vzdelávať sa treba. Aj keď už nerobím v lekárni, nič mi predsa nebráni využívať vedomosti a pomáhať ľuďom aspoň online. Svojim spôsobom, svojim vlastným jazykom, bez ovplyvňovania tretími stranami, lebo môj blog = moje pravidlá. Zišla sa aj angličtina. Odborné štúdie sú väčšinou po anglicky. Takže opäť som sa tomu začala venovať naplno. Rozbehla som aj ďalší blog, ktorý teraz čítate a konečne sa mi vrátila aj citlivosť čuchu. To prinieslo na blog prvé recenzie parfumov. Opäť som sa raz začala cítiť dobre a moju kreativitu nikto neobmedzoval. Blog mi priniesol spolupráce.

    A tak som sa aj vďaka blogu ocitla v mojej aktuálnej práci. V online parfumérii. Cap sa záhradníkom stal a do kapusty ho pustili. 🙂 Vzhľad opäť raz nebol dôležitý. Šlo o moje vedomosti a skúsenosti. Moja náplň práce je dnes pestrá a akurát začal bežať šiesty rok, čo pre spoločnosť pracujem. Strašne to uteká. Starám sa najmä o reklamu a propagujem to, čo najviac zbožňujem i poznám - parfumy a kozmetiku. Využívam všetky svoje pracovné skúsenosti i vzdelanie. Anglický jazyk sa mi hodí každý deň na komunikáciu so zahraničnými kolegami a štúdium, pedagogika je zasa užitočná pri školení nových kolegov. Už som ich veru zo desať zaškolila. Ak nie viac. Farmaceutické vzdelanie využívam pri podávaní informácií o produktoch v ponuke a propagácii. Skúsenosti z oblasti financií, infolinky a technické zručnosti pri práci so zákazníkmi.

    Aké ponaučenie z toho vyplýva?


    Nikdy sa nič nedeje zbytočne. Ak sa máte niečím zaoberať a bude to pre vás niečo nové, nešomrite. Príde deň, keď sa budete tešiť, že ste niečomu venovali čas i námahu.

    Každý môže robiť to, čo ho baví. Aj keď možno nie to, o čom sníval, ale vždy sa dá nájsť čosi podobné. Stačí chcieť a pripraviť sa aj na možnosť, že vás budú najskôr všade odsudzovať pre vzhľad, nejaké predsudky o vzdelaní / praxi či akúkoľvek inú blbosť. Lebo ľudia sú žiaľ podaktorí v zásade sprostí a povrchní. Sú to roboti. Neoriginálni ignoranti. Ale zlomiť sa nimi nenechajte. Razte si svoju cestu dopredu, lebo:
    • Nič nemusí byť ľahké. Stačí, aby to bolo aspoň trochu možné.
    • Šťastie nie je cieľ, do ktorého ste došli. Šťastím môže byť už samotný proces. Cesta, na ktorej sa rozvíjate a dozvedáte, že vás niečo naozaj baví a napĺňa.
    ZDIEĽAJTE:

    Zverejnenie komentára

    Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.

    Design: OddThemes | Nájdete na: Blogger Themes