Kde sa stratila romantika

Zo vzťahov medzi ľuďmi sa stráca všetko pekné a svet všednie. Niečo alebo niekto tomu musí byť na vine. Mohli by ste namietať a hovoriť: "Nika, však sa pozri na You Tube a tam máš romantických žiadostí o ruku na milióny" no ja tvrdím, že takéto pekné veci nestačia, ak má byť zvyšok života jedno veľké klišé. Viním z toho techniku a materializmus.

Raz nás tá technika zničí, to si myslím. Je niečo iné, ak ju človek používa pri práci, aby sa uživil. Ale prečo máme mať techniku na zábavu? Respektíve prečo sa nevieme baviť a tráviť čas inak, ako s technikou? Čím ďalej, tým viac v nás vzbudzuje závisť, nenávisť, rasizmus a kadejaké iné pocity. Všetko je totiž ovládané. Hlavne médiá. Tie nám pekne vymývajú mozog a vymývajú aj romantiku, lebo ponúkajú už hotové riešenia na všetko. Šetríme čas. Ale načo? Na hlúposti.

Všetci niečo zdieľame. Zdieľame statusy, dlhšie informácie v podobe článkov a obrázky. Ten, kto je technicky zdatnejší, ten zdieľa i vlastné fotografie a videá. Načo zdieľame? Chválime sa, snažíme sa vyvolať závisť / obdiv, zúčastňujeme sa na súťažiach, alebo sa statusmi len nepriamo niekomu ospravedlňujeme za nevšímavosť, kým sme robili to či ono. Aj v minulosti sa zdieľalo. Zdieľali sa spomienky, radostné i smutné správy, pocity, všeobecné informácie, ale všetko sa robilo slovne alebo písomne. Ľudia si chodili blahoželať osobne, trávili spolu viac času, alebo aspoň poslali kartu ako dôkaz, že na niekoho myslia. Bol v tom kus námahy. Však kto chce niečo poslať, musí si na to kúpiť potreby, napísať odkaz a zaniesť ho na poštu. Vedeli ste, že kto si už raz tú námahu dal, ten o vás stojí.

Dnes stačí správa na FB. Nepíšeme blahoželania. Napíšeme originálne "všetko naj", dáme smajlíka a vybavené. Nedáme si ani tú námahu, aby sme niečo písali a klepkali prstami po klávesnici. Alebo zdieľame milión krát zdieľanú odrhovačku. Je to zadarmo, máte to za 5 sekúnd a zvyšných 23 hodín, 59 minút a 55 sekúnd máte na iné veci. Ak sú hotové povinnosti, najedli ste sa a vykonali osobné potreby, môžete hrať online hry na Facebooku, alebo zahlcovať nástenky priateľov múdrymi citátmi a somarinami. 75% z toho, čo vidím na internete, hlavne na sociálnych sietiach, sú naozaj blbosti.

Handmade darček je minulosť a výsada menšiny šikovných ľudí. Väčšinu vecí si už aj tí šikovnejší nechajú doniesť do domu. Kedysi boli dve kuriérske spoločnosti, dnes ich máme možno aj 20. Ľudia dávajú krásne a niekedy aj drahé darčeky, ale maximálne neosobné.

Pokračujme tým, ako vyzerá bežné rande. Isto to nebude prechádzka popri rieke, nič originálne a ani nič romantické, čo by sme museli pracne vymýšľať. Neuvaríme večeru, nenachystáme sviečky a nejaké prekvapenie. Ideme do baru, na diskotéku alebo do reštaurácie. Miesto nájdené Google možno za dve minúty a môžeme sa tam dokonca doviezť autom, lebo GPS nám nájde aj parkovisko a každá domácnosť má už pre istotu po dve - tri autá, aby sme nedajboh nemuseli ísť peši a stráviť o 10 minút viac. :-D Technika nám dopomohla k tomu, že sme snahu o niekoho náklonnosť a čas na náhodné prekvapenia, ktoré prináša život, zredukovali na tisícinu denného času a nechali sme si ňou nalinkovať celý život.

Svet je vďaka technike jedno veľké javisko, kde je každý vystavený kritickým, skúmavým alebo závistlivým pohľadom rodiny, susedov, známych a "kvázi priateľov". Niekto o vás štyri roky ani len nezakopol, no medzi "priateľov" na Facebooku si vás pridá, len aby bol v obraze o tom, kde robíte, kam chodíte na dovolenky a s kým chodíte / spávate. Ľudia chcú vedieť, akú ste mali svadbu a čo nového ste si kúpili do domu/garáže, kto vám pichol botox, kde ste zohnali zľavu, ktorý politik či celebrita čo povedala, aký nový trápny seriál frčí, koho zabilo, lebo fakticky... nič iné - okrem materiálnych vecí a klebiet - dnes ľudí ani nezaujíma. Nikto sa nepôjde opýtať osobne, čo vás trápi, čo vás teší. Nepôjde sa opýtať, ako sa má bábätko. Ľudia si to prečítajú na Facebooku a budú o tom diskutovať a lajkovať to. Už som sa niekoľkokrát pristihla pri tom, že si želám, aby nejaká slnečná erupcia konečne zlikvidovala všetky tie satelity, počítače a mobily... Aj s tým, že teda žiaľ prídeme o elektrinu a ostatné vymoženosti. Ale keby ľudia museli začať všetko pracne vytvárať od začiatku, možno by si dobre rozmysleli, čo sú banality a čo reálne hodnoty.

A tam je tá romantika, tam sú vzťahy priateľské i partnerské. Spláchli sme to všetko do kanála... Nie je najmenšia snaha mať rád. Ľudia myslia na seba, na svoju prácu, na klebety, peniaze a na ostatné čisto materiálne veci. Namiesto blízkosti ľudia prevolávajú voľné minúty, zdieľajú svoje "tromfy hodné závisti" a chatujú. Prejavom lásky je dovolenka, kupená kytica alebo iný darček. Vitajte vo svete materializmu, kde si ľudia na svoj nadštandard berú úvery, kontrolujú sa navzájom, komunikujú písomne alebo hovorom cez telefon/skype a keby sa im nedajbože tá technika zlyhala, bude to veľká tragédia.

A viete čo? Ja odmietam tento spôsob života. Medzi priateľov si pridávam len takých ľudí, o ktorých som vždy a rada "zakopla" a chcem ich vídať. Alebo ľudí, s ktorými sa nemôžem stretnúť kvôli diaľke. Budem takto kontaktovať len osoby, na ktorých mi záleží a ktorým skutočne nie je jedno, keď som smutná alebo šťastná a nezaujímajú sa o mňa len z prostej zvedavosti, aby mali o čom klebetiť s osobami, s ktorými si tiež nemám čo povedať. Každý bude o mne vedieť len to, čo mu sama poviem. Ja rozhodujem o tom, čo chcem zdieľať. Nie smartfón (ktorý ani nemám a nechcem). Nechám si svoj závan tajomnosti. Techniku používam na šírenie informácií a ako dorozumievací prostriedok, ktorým sa uistím, že osoba, ku ktorej práve mienim prísť, je doma a má na mňa čas i chuť. Úplne mi stačí 02 fér, lebo ja nepotrebujem 10 a ani 20-eurový paušál, aby som s ľubmi mohla kvákať len cez mobil. Zdieľať veci budem osobne a s veľkou radosťou.

Ak som niekomu nechýbala doteraz, nech to tak aj zostane. Ja dobre viem, kto ma má rád a kto nie. Body nedávam za darčeky a neosobné odkazy. Snaha byť niekomu blízkym človekom je meraná myšlienkami a časom, ktorý ten človek pre vás strávil. Takto to chcem mať aj vo vzťahoch. To je romantika. Toto je presne to, čo si ľudia zaslúžia, aby pre nich niekto urobil a ja to robiť budem. Pre seba, pre priateľov i pre lásku. Ale zasa odpustím, ak niekto nemal na mňa čas. Chápem to, lebo ani ja ho veľa nemám. Ale vždy, keď ho budem mať, venujem ho buď niekomu, alebo pomoci niekomu. A bodka.

Tiež sa vám môže páčiť