Surfaktanty - čistiace agensy / činidlá (Ingrediencie kozmetiky)

Ingrediencie, ktoré čistia i robia penu - surfaktanty - nájdete všelikde. Vyskytujú sa vo všetkých bežných produktoch osobnej hygieny. Sú ale bezpečné? 

Surfaktanty, to je jedna veľká skupina zložiek s jednou spoločnou vlastnosťou. Všetky surfaktanty sú povrchovo aktívne látky. Znižujú povrchové napätie tekutín - čo pri svojej misii potrebujú peniče, čistiace agensy, emulgátory, látky zvyšujúce hustotu i solubilizátory - látky podporujúce rozpustnosť iných ingrediencií, ktoré by sa bežne v nosiči kozmetického produktu nerozpúšťali (napr. éterické oleje sa nerozpúšťajú vo vode). Všetky tieto podskupiny ingrediencií sú si akousi rodinou, pretože svojim vplyvom v podstate menia vlastnosti tekutín. Niektorá kozmetika s obsahom surfaktantov tak dokáže zmáčať nečistoty a pení, iná zasa krásne priľne k telu a chráni, má krásnu jednoliatu textúru a dá sa hladko rozotierať. Takže jedna časť úlohy je už jasná. Surfaktanty pomáhajú sprostredkovať príjemný zážitok pre zmysly.

Dnes si na mušku beriem surfaktanty z radu čistiacich agentov, medzi ktoré patrí i neslávne známy laurylsulfát sodný alias SLS. A toto je prvý zo série článkov venovaný obsahovým látkam.

Ako pracujú surfaktanty - čistiace agensy (činidlá)

Hlavným cieľom surfaktantov v čistiacej kozmetike je to isté ako pri čistiacej chémii - teda zmáčanie umožnenie a ľahkého spláchnutia všetkého, čo na povrchoch nechceme. Ja čistiace agensy niekedy dosť nešikovne nazývam aj peničmi, no v zásade nepíšem hlúposť. Mnohé surfaktanty vedia zastať úlohu ingrediencií rôzneho typu a môžu byť aj peničmi. Drvivá väčšina z nich totiž pení. A to je ten spomínaný zmyslový zážitok, ktorý máme tak radi.

Čo presne robí surfaktant - čistiaci agens v kozmetike? Vysvetlím to jednoducho. Surfaktant má zabrániť vode, aby sa po kontakte s povrchom zmenila na kvapôčky a rozpŕchla sa. Túto vlastnosť vody si môžete všimnúť napríklad pri čistení sprchovacieho kúta. Všetkým je jasné, že čistou vodou to nepôjde. Voda sa zmení na drobné kvapky, všetka stečie a väčšina špiny ostane. Dokonca nasucho. Pridajte však čistiaci prostriedok, ten kvapky zviaže do väčších skupín a podnieti ich k tomu, aby vodný kameň i mastnú špinu zmáčali a oddelili od povrchu.

Molekula surfaktantu pozostáva z dvoch častí. Z hlavy, ktorá miluje vodu a akéhosi chvostíka, ktorým sa viaže na tuky. Tento proces čistenia si môžete predstaviť na príklade odličovania. Keď si dávate dolu make-up, na tvári máte hotový mix a niektoré látky (ako napr. kožný maz) sú, ako vieme, nerozpustné vo vode. Hlavnou úlohou agensov je je narušiť tukovú vrstvu naviazaním chvostíkov a vyformovať z neho *micely - zhluky s nečistotami. Vidíte to na jednom staršom obrázku z tohto blogu. Micely sú tie nepravidelné "kvietočky", ktoré sa na pokožke (označenej ako SKÓRA, lebo to bolo po poľsky) venujú čiastočkám kožného mazu a make-upu. Chvostíky (žlté) sú naviazané a vďaka hlavám (modrá farba), ktoré vodu milujú, sa tieto micely dokážu pekne rozptýliť vo vode, ktorou vlasy následne opláchnete. A tak surfaktanty spolu s kožným mazom a zvyškami make-upu pekne krásne skončia v kanáli.

Druhou a menej podstatou úlohou je pri styku s vodou vytvárať penu a spríjemňovať aplikáciu i rozotieranie prípravku po povrchu. Preto sa šampóny nanášajú vždy na vlhké vlasy a vzápätí napenia. Aj čistiaci gél je lepšie dať na navlhčenú pokožku a potom napeniť. S vodou to však netreba preháňať. Veľa ľudí žiaľ dáva produkty na vyslovene mokré povrchy, čím iba vytvorí poriadne veľa peny a produktu už často neostane dostatočná kapacita na zmáčanie mastných nečistôt, lebo surfaktanty rozriedia. Deje sa to napríklad u zubných pást, šampónov, ale aj u prípravkov na umývanie riadu. Zdá sa to ako detail, ale ony sú účinné vtedy, keď sú koncentrované. Úplne zbytočne sa snažíme pred ich aplikáciou všetko zmáčať. Stačilo by zopár kvapiek vody.  

*micely vytvárajú všetky surfaktanty z radu čistiacich agensov, nie iba tie s prívlastkom "micelárne". Micelárna technológia je úprava látok, je to ešte čosi navyše. Hovoríme konkrétne o špeciálnom zapracovaní surfaktantov do produktu. Použije sa ich taká koncentrácia, v ktorej sa začnú ich častice viazať do zhlukov zvaných micely. Ich pomerne vysoká koncentrácia a spôsob viazania potom funguje doslova ako magnet na nečistoty a čistí ešte o čosi efektívnejšie.

Naozaj dobré čistenie, alebo len veľa peny?

Namiesto snahy o vytvorenie peny by mali ľudia venovať viac úsilia venovať samotnému aktu čistenia, v ktorom je pena v skutočnosti mimoriadne zradný jav. Máme z nej dojem, že je produkt šetrný, účinný a šetrný. Avšak tento pocit môže veľa klamať. Nie každý surfaktant pení rovnako dobre, nie každý vytvára stabilnú penu a nie každý aj rovnako dobre čistí. Tobôž nie zbytočne viacnásobne zriedený. Existujú dokonca peniče, ktoré iba pomáhajú formovať stabilnú penu, no nemajú za úlohu niečo čistiť (napr. cetyl alkohol).

Rôznu silu namáčacích čistiacich činidiel a vzťahy pena vs. čistenie môžete pozorovať aj mimo oblasť kozmetiky. Vezmime si napríklad už spomínané saponáty na umývanie riadu. Sú saponáty, ktoré s pár kvapkami zvládajú vyčistiť mnoho mastnoty. Ekologicky zmýšľajúci ľudia nakupujú saponáty šetrné k prostrediu i pokožke. Bez chémie a dopadu na životné prostredie. Je pravda, že niektoré naozaj toľko nevysušia ruky a neznečisťujú vodu. Ale ani riadne nevyčistia vyslovene mastný riad. Napenia pekne, akurát na umytie mastnej nádoby od obeda miniete dvakrát toľko teplej vody a trikrát toľko saponátu.

Mimochodom, som jediná, komu pri tomto novom trende "BIO", "EKO", "NATURAL" a málo účinnom čistení uniká skutočný ekologický aspekt? Veď voda je tiež vzácny zdroj. A to nehovorím o ekonomike, veď teplá voda je tiež drahá. Preto ja nikdy nebudem aktivistkou, ktorá musí mať úplne všetko doma prírodné. Od kozmetiky až po domácu chémiu. Odtiaľ potiaľ. Príde mi rozumnejšie mať oboje a iba nájsť medzi tým tú správnu mieru. Ja prírodnými saponátmi umývam podlahu a povrchy. Nepotrebujem, aby mi celý byt páchol umelými arómami a aby všetci susedia cítili, že som doma upratovala. Niekedy s tým umyjem aj riady (sklo). Na mastnú panvicu oveľa radšej použijem účinnejší a "menej ekologický" produkt v množstve jednej kvapky. 

Takže podľa saponátov a zubných pást už teraz viete, že schopnosť peniť je dnes ako taká značne preceňovaná. Pena nemusí nutne znamenať dobrý čistiaci efekt. Pena vie v skutočnosti vytvoriť lepšiu predstavu o tom, koľko % surfaktantov z prípravku sa venovalo tvorbe miciel, čiže viazaniu mastnoty + reálnemu čisteniu a koľko iba reakcií s vodou na tvorbu stabilnej peny. A koľko vysušovaniu pokožky, k čomu prichádzame v ďalšej časti článku.

Aj surfaktanty - čistiace agensy, sa vedia správať rozdielne

Účinnosť produktu v čistení i jeho schopnosť peniť sa odvíja od toho, aký surfaktant sa používa a aké fyzikálno-chemické vlastnosti má a aké pH má prostredie, v ktorom ho výrobca rozptýlil (alebo čo ním čistíme my). Toto prostredie môže byť kyslé i zásadité a čistiace agensy možno zaradiť do 4 skupín

Aniónové surfaktanty (anionic)

Aniónové surfaktanty poskytujú najúčinnejšie čistenie a teda sa využívajú v kozmetike v najväčšej miere. Sú takmer vo všetkom, lebo rýchlo napenia a robia veľké množstvo peny - čím tvrdšia voda, tým lepšie. A ešte lepšie vyčistia povrchy. Avšak táto ich účinnosť sa žiaľ spája aj s väčšou agresivitou pre pokožku - môžu dráždiť a vysušovať. Tým sa "preslávil" aj zatracovaný sulfát SLS, ktorý dnes nahrádza najmä SLeS (SODIUM LAURETH SULFATE).

Najpočetnejší zástupcovia tejto skupiny sú sulfáty, ktorých sa podľa môjho názoru nemusíte báť. Väčšinou totiž v kozmetike nie sú sami. Slúžia len ako primárne surfaktanty. Pre zmiernenie dráždenia a na zahustenie prípravkov k nim pridávajú aj ďalšie surfaktanty z iných skupín.  Tým sa negatívny dopad na pokožku výrazne zníži. Normálnej pokožke by nemali uškodiť a ani tej mastnej. Ak ale máte veľmi citlivú a suchú pleť, suché alebo kučeravé vlasy a uvidíte vo svojej kozmetike niektorý z prvej štvorice v nasledujúcom zozname, produkt radšej nepoužívajte.

Najčastejšie pridávané aniónové čistiace agensy:
Sodium Lauryl Sulfate (SLS)
Ammonium Lauryl Sulfate (ALS)
Sodium Laureth Sulfate (SLeS)
Ammonium Laureth Sulfate
Disodium Laureth Sulfosuccinate
Sodium Cocoyl Isethionate (SCI)
‌Sodium Stearate
‌Potassium cocoate ‌triethanolammonium (TEA)
‌Sodium myreth sulfate 

Neiónogénne surfaktanty (nonionic)

Neiónogénne surfaktanty neionizujú vo vode akejkoľvek tvrdosti a keďže nemajú elektrický náboj, sú neutrálne. Horšie sa rozpúšťajú v roztokoch, ale výborne emulgujú (rozplývajú) oleje vo vode a prispievajú k tvorbe bohatých, hustých šampónov. Výrazne neovplyvňujú ani pH a sú kompatibilné s akýmkoľvek ďalším surfaktantom. Výrobcovia ich veľmi radi miešajú s aniónovými surfaktantmi, pretože čisto aniónové čistiace systémy bývajú riedke.


Pena vytváraná týmito látkami žiaľ nie je bohatá, stabilná a ani ich čistiaci efekt nemožno nazvať prelomovým. Pokiaľ pravda nehovoríme o určitých neiónogénnych zástupcoch používaných v priemyselných čističoch. Tie vedia odmasťovať až príliš dobre. Vhodne použití kozmetickí predstavitelia, najmä neiónogénne surfaktanty odvodené od cukrov, sú však jemní a účinní. Táto ich jemnosť sa využíva aj v detských produktoch a účinnosť v produktoch na mastnú pleť.

Najčastejšie pridávané neiónogénne čistiace agensy:
Coco Glucoside ‌Laureth-3
‌Decyl Glucoside ‌
Lauryl Glucoside ‌Sodium
Coco Sulfate
Cocamide monoethanolamine (Cocamide MEA)
Cocamide diethanolamine (Cocamide DEA) ‌
Octaethylene glycol monododecyl ether
Poloxamer 407 alebo 184

Amfotérne surfaktanty (amphoteric)

Amfotérne surfaktanty majú kladný i záporný náboj a prispôsobujú sa podľa pH prostredia. V kyslom sa správajú ako katiónové, zásadité prostredie z nich robí viac aniónové. Sú teda kompatibilné so všetkými surfaktantmi a preto ich výrobcovia zvyknú pridávať ako sekundárne. Hlavne k tým aniónovým. Opäť na skrotenie.

Sú jemnejšie, neštípu v očiach, nedráždia pokožku a pomáhajú udržať penu stabilnou. Penu tiež tvoria. Niektoré viac, iné menej. Tieto ich vlastnosti z nich spravili vítanú súčasť šampónov pre deti, ktoré vo vani často plačú, keď sa im šampón dostane do očí. Ak si musíte umývať vlasy každý deň, potom by ste si mali jemný šampón na báze amfotérnych surfaktantov kúpiť i vy a tie prevažne aniónové nechať v obchode. Na bežné očistenie takýto produkt úplne stačí. Na to hĺbkové už bohužiaľ až tak nie. V tom sú lepší ich agresívnejší kolegovia.

Najčastejšie pridávané amfotérne čistiace agensy:
‌Coco betaine
‌Cocamido propyl betaine
Lauryl Betaine

Sodium Lauroamphoacetate
Sodium Cocoamphoacetate

Kto si tento článok prečítal pozorne, ten má o dôvod viac nakupovať obozretne, pozorne čítať inštrukcie výrobcov na obaloch a riadiť sa nimi.

Dozvedeli ste sa, že aj keď je pena nepochybne príjemným zážitkom, oveľa častejšie je iba pascou pre zmysly, ktoré potom nevedia objektívne vyhodnotiť účinnosť. Sú však aj produkty, ktoré majú bohatú penu a predsa môžu byť účinné. Penu tu však vytvárajú peniče, nie čistiace agensy. O týchto látkach tvoriacich formu a nie efekt ešte bude reč.



Pozor si dávajte v prípade, že na nejakom blogu čítate recenziu produktu určeného na čistenie, ktorý nemá od výroby formu peny. Ak v článku chýba zmienka o efektívnosti, iba sa tam autor rozplýva nad bohatou penou, tak ani s blogerom nestrácajte čas. Radšej si zistite zloženie produktu a mrknite do tohto môjho článku. Tu sa dozviete oveľa viac, pretože ja vám neponúkam balasty. Nechcem, aby ste si kúpili produkt, ktorý nevyhovuje vášmu typu pleti / vlasov, ktorý dobre nečistí a skončí v koši. A už vôbec nie preto, že niekto neznalý veci vychválil jeho penu. 

Tiež sa vám môže páčiť