Tipy pre profesionálne líčenie (5.časť - obočie a riasy)

Získať riasy siahajúce až do neba a dokonale členené obočie, to nie je science fiction, ale dosiahnuteľný stav. Žiaľ, realita je taká, že sa technike úpravy rias a obočia vôbec nerozumieme a ani vo veci výberu vhodných sktášľovacích prostriedkov nie sme celkom doma. Berieme prvé, čo nám príde pod ruchu, alebo poslúchneme dobre mienené rady známych, ktoré nám nie sú celkom na osoh. Poprípade sa na všetko vykašleme.

Kašľať na všetko je najjednoduchší scenár, ako sa vysporiadať s nezdarom. Povieme si: "A čo? Však mám očné linky i tiene a to musí ku kráse stačiť." Aj ja som si to donedávna myslela a hovorila niečo v tomto zmysle, no ono to vážne nestačí. Nalíčiť si oči a vykašľať sa na riasy i obočie je to isté, ako keby sme upiekli narodeninovú tortu, pozapichovali do nej držiačiky, no sviečky by sme do nich nevložili.

Ja priam zbožňujem tiene, ceruzky a kadejaké veci. Mám ich doma kopy a nechýbajú mi ani hnedé, šedé a kadejaké iné ceruzky na obočie. Ale vytrhať si obočie tak, aby malo ideálny tvar... to už bol pre mňa príliš tvrdý oriešok. Kamarátka hovorila, že obočie sa môže trhať aj zhora, matka zasa tvrdila opak. Pre istotu som ho teda trhala len odspodu a veľmi skromne farbila. Sprvu som ho farbila len očnými tieňmi, aby vyzeralo čo najprirodzenejšie. Potom som začala používať ceruzku, avšak pritlačiť na ňu som si netrúfala a tak bol výsledok taký rozpačitý. Moje obočie nevyzeralo neupravené, ale ani upravené a to bola tá chyba. Žena nemôže vyzerať dobre, keď ho len v jednom kuse dofarbuje a miestami kde tu trčí nejaký nadbytočný chĺpok. A potom som sa zúčastnila jedného školenia, kde nám pani Natália Lackovičová predvádzala líčenie a na programe bola aj úprava obočia.

Pani Natália si vzala do parády jednu krásnu mladú ženu, vzala do ruky ceruzku, pinzetku a odrazu sa začali diať veci. Priamo pred našimi očami sa menil výraz tváre tejto ženy. Ale nie od prekvapenia a ani iných prejavov emócií. Jej tvár dostávala čoraz ženskejšie a elegantnejšie kontúry a to všetko už po úprave jednej strany. Bolo zvláštne vidieť, ako sa tá žena priamo pred nami zmenila a to mala vytrhnutých len pár chĺpkov a tvar obočia predkreslený ceruzkou. A vtedy som si uvedomila, aký je to veľký rozdiel. Nuž poďme teda k teórii, aby ste sa to mohli naučiť. Každej z nás obočie rastie inak, no základom je uvedomiť si, kde má obočie ťažisko, kde má začínať a kde končiť. Čítajte veľmi pozorne a popritom pozerajte obrázok, ktorý som pre vás nakreslila. Vopred sa ospravedlňujem za jeho kvalitu. Ja naozaj nie som profesionálny grafik.

Skôr než sa pustíte do trhania chĺpkov, v prvom rade si zadefinujte začiatok a koniec obočia. Na obrázku som tieto body znázornila ceruzkami. Bol to zámer. Až si budete upravovať obočie, tiež si vezmete, čo budete mať po ruke, napríklad aj ceruzky. Najskôr priložte ceruzku k nosnej dierke a jej koniec nasmerujte tak, aby ste sa dotýkali vnútorného okraja oka. Kde táto línia pretne obočie, tam by mal byť jeho začiatok. Potom si tú istú ceruzku priložte k bočnej hrane nosa a veďte ju pozdĺž vonkajšieho očného kútika. Po správnosti som mala ceruzky na obrázku prekrížiť (priznám sa, že to som nedomyslela), ale rátala som s tým, že aj ten noštek má nejakú šírku a tú som v grafickom programe nejako nevedela vykresliť. Vy ale viete, čo máte robiť a tak sa nepomýlite a týmto spôsobom opäť odsledujete, kde sa línia križuje s obočím, aby ste určili jeho konečný bod.

Ďalším krokom je stanovenie ťažiska. Na obrázku je nakreslené ako priesečník rovných fialových čiar. Ak sa dobre zapozeráte do zrkadla a pozriete priamo, určite ho vidíte. Mal by byť zhruba v tej časti, ako vám končí zrenička a kde je súčasne tiež najvyšší bod oka. Poteším vás, že väčšinou nám obočie narastie presne takto už od prírody, takže nájsť nejaké to ťažisko by nemalo byť problémom.

Až máte vyhliadnuté ťažisko, podľa neho si predstavte dve rovné čiary. Ja som ich na obázku nakreslila až pod obočie, no to som urobila zámerne. Chcela som vám ukázať, že tieto dve čiary sú viac menej rovné. Čiže od ťažiska vpravo a potom vľavo až po oba konce si predkreslíme ceruzkou na obočie rovnú spodnú líniu. Teraz sa pohráme s vrchom. Vrchná časť by nemala byť v uhle, ale mala by mať mierne oblúkovitý tvar, od ktorého pôjdu dve rovné čiary. Tiež to môžete vidieť znázornené na tom obrázku. Opäť som dala čiary nad, aby ste videli, že je hore oblúčik. Čiara smerujúca k vonkajšiemu kútiku bude smerovať tak, aby sa obočie na konci zučovalo do špičky. Opačne vedená čiara bude naznačovať rozširujúcu sa vnútornú stranu obočia. Aby ste si to vedeli predstaviť, opäť si to predkreslite ceruzkou. Ja by som vám poradila obočie ponechať zhruba v takej šírke, v akej je. Nemusíte ho príliš zužovať, len ho skúste aspoň trošku vytvarovať.

Teraz už viete, o aký tvar by ste sa mali usiľovať a môžete prikročiť k vytrhaniu chĺpkov, ktoré presahujú vami naznačené obrysy. Trháte aj zvrchu. Až bude hotovo, na záver si obočie dofarbite ceruzkou a prečešte hrebienkom alebo kefkou staršej domíňanej riasenky, aby vyzeralo pekne. Pozor, dôležité je, aby jeho najširšia časť končila vytieňovaním do stratena. Žiadne tlačenie na ceruzku na tomto vnútornom konci.

Verím, že s týmto návodom by sa to mohlo podariť. Ak máte nejaké otázky, pokojne ich smerujte do diskusie.

je finálnou bodkou za oíčením očí, no ja som donedávna nebola toho názoru. Niežeby som mala doma málo riaseniek. Mám ich viac a všetky mi sedia. Skôr sa mi nechcelo večer všetko komplikovane odličovať a preto sa mi zdalo pohodlnejšie na ňu "zabúdať". Do reality som sa prebudila vďaka kolegyni, ktorá kritizovala moje - tmavými farbami namaľované - očká bez použitia riasenky. Už som to tu možno raz spomínala, nie som si istá. Povedala, že očné tiene sú pekné a pekne na mne vyzerajú, ale riasy vôbec nevidieť a preto mám teraz očká malé ako myška. Rozhodla som sa preto urobiť experiment a urobiť si jednu fotku líčenia bez a s použitím špirálky. Výsledok pokusu bol jasný, mala pravdu. Aj s tmavou riasenkou oči vyzerali akési väčšie, výraznejšie a musím uznať, že aj viac sexy.

Keďže dám na názor iného človeka, pokiaľ je jeho kritika opodstatnená, od toho dňa používam riasenku s každým líčením a nedám na ňu dopustiť. Aby som sa nemala na čo vyhovárať, zaobstarala som si odličovač na očný mejkap. S tým ide farba dolu sama. O riasenkach som už napísala. Vieme, aké majú byť, čo majú robiť a ako ich označujeme. Otázkou je, či sa vieme rozhodnúť a vybrať si tú správnu a či sa ňou budeme vedieť aj nalíčiť. To veľa z nás nevie a tak si kúpime čokoľvek a potom nadávame, ako sme sa zasa nechali dobehnúť. Tí čo to vedia, majú vyhrané, ten zvyšok by si mal uvedomiť, že chyba nie je v riasenke, ale v tom, kto a ako ju drží vo svojej ctenej rúčke. Než sa vydáte na nákupný pokus číslo dva, pripomeňte si, po čo vlastne do tej drogérie idete.

Riedke a krátke riasy potrebujú predlžiť a získať tak opticky na objeme. Obvykle sú jemné a nejaký ten objem majú, akurát ho nevidno, lebo sú krátke a výraznejšie nevystupujú nad okraj viečka. Ak ich budete líčiť hustou kefkou, neurobíte dobre. Nemáte ich veľa a teda nie je veľmi čo obaľovať pigmentom. Ideálna kefka je menšia s tvrdámi štetinami, aby sa riasy dali dobre rozčesať. Vhodné sú aj riasenky, ktoré majú namiesto kefky hrebienok. Oboje hľadajte u predlžujúcej riasenky. Trik spočíva vo vrstvení za dobrého rozčesávania a v odsledovaní tej správnej doby na zachnutie každého nánosu. Každá nová vrstva farby pridá výraz, novú nadstavbu a tým riasy predlžuje. Pozor, neunáhlite sa. Radšej počkajte tých pár sekúnd, než by ste si mali vytvoriť zelepné trsy. Nemáte čas a nervy na toľkú robotu? Skúste si zaobstarať špirálku v ultra-čiernej farbe. Tá vám riasy pekne zvýrazní aj s menším počtov ťahov.

Riedke a dlhé riasy nepotrebujú moc predlžovať. Sú len jemné a mali by sa spevniť vhodnou výživou, pričom treba dbať na poriadne rozčesanie a dodanie objemu. Opäť zdôrazňujem rozčesávanie, lebo jemné riasy polepíte raz dva. Ak sa vám to nedarí, pomáhajte si žmurkaním do kefky. Dôležitá informácia pre vás je, že objem nezískate malou kefkou. Chce to obrovskú a skôr hustejšiu kefku, ktorá jediným ťahom pokryje všetky riasy farbou. To je veľmi dôležité, pretože čím viac nánosov dáte, tým ich budete mať akoby menej. Vhodnú kefku nájdete u objemových riaseniek, nie riaseniek na predlženie. Tie majú ozaj maličké kefky a pri rozčesávaní svojich dlhočizných rias sa unadávate až až...

Relatívne šťastnejšie sú ženy s neposlušnými riasami. Majú ich husté a aj fajn dlhé, len ich treba skrotiť. Keď smeruje každá inam, vyzerajú riedke. Tá správna riasenka bude obsahovať keratín a vosky a bude objemová. Mala by tiež rýchlejšie schnúť, lebo čím dlhšia doma schnutia, tým menšia šanca, že si riasy uchovajú svoj tvar. Tu môžeme dať aj viac vrstiev a vtip je v tom, že na tieto darebáčky najlepšie zaberá cik-cak pohyb. Najskôr ich všetky stočí doprava, potom doľava a keď už všetky idú tým istým smerom, nie je najmenší problém nasmerovať ich tam, kam treba. Nebudete ich predsa krotiť jednu po druhej.

Posledný extrém sú dlhé, husté, ale úplne rovné mihálnice. Pevné sú tak akurát, je ich dosť a sú aj pomerne dlhé, no ani tieto sa nedvíhajú k nebu, k čomu im dopomôžete vytáčacími a objemovými riasenkami. Riasenky slúžiace na vytáčanie majú väčšie a oblúkovo zahnuté kartáčiky, aby na jeden ťah obsiahli celú dĺžku viečka a pomohli celú skupinku rias nadvihnúť. Tiež ich nebudete riešiť individuálne. Trikom uľahčujúcim dvíhanie je otáčanie kefkou presne tak, ako točíte fúkacou kulmou, keď si upravujete vlasy. Pre ešte viac objemu aplikujte riasenku aj zvrchu. Môžete použiť aj predlžujúce riasenky, no ešte predtým použite klieštiky. Pozor na priveľké množstvo nánosov. Zbytočne riasy zaťažíte, čím zasa podporíte gravitáciu.

Dopredu na pokračovanie článku - 6.časť - pery a nechty

Tiež sa vám môže páčiť