Sviatky sú o rozličných vôňach. Vôňa ihličia, vianočnej kapustnice, smaženej ryby, vareného vínka a napokon rôzne vône napečených dobrôt. U nás to ešte donedávna ani tak nebolo o škorici, badiáne a podobnom medovníkovom korení. Medovníčky, to sú vám totiž poriadne koťuhy. Pečiem ich len posledné 4 roky, lebo dlhé roky som nevedela nájsť na ne vhodný recept a tak som si s nimi užila viac "zábavy", než by mi bolo príjemné.
Živo si spomínam na svoje prvé medovníčky. Recept pochádzal z jedného detského časopisu a bola to jedna veľká katastrofa. Cesto sa od samého začiatku neskutočne lepilo na steny misy, múkou posypanú dosku i na valček. Po pár pokusoch o jeho vyvaľkanie som to vzdala a úlohu posunula mame. Myslím, že ešte nikdy som ju nepočula tak nadávať, ako vtedy. :-) Nedalo sa nič robiť. Do cesta sme museli nasypať aj napriek predpisanému množstvu veľa ďalšej hladkej múky, aby sme to len dajako spracovali a presne také boli aj medovníky. Nezmäkli. Ostali také tvrdé, že by si človek na nich vylámal všetky zuby. Po sviatkoch ich v podrvenom a namáčanom stave zobali naše sliepočky na dvore.
S mojim druhým pokusom bola nie menšia zábava. Ten svoj druhý recept som mala od bývalej spolužiačky zo základnej školy. Vtedajší priateľ mi chcel urobiť radosť a jedol ich nasilu namáčané v káve. Inak neboli konzumovateľné, lebo aj tieto zostali veľmi tvrdé. Takže zasa nevyšlo.
Môj predposledný pokus som zrealizovala s ďalším receptom, ktorý hlásal, že medovníčky budú zaručene mäkké ihneď a ak dodržím rozpis, na 100% sa podaria. Presnosť je mojou doménou, takže žiadne odchýľky od pôvodného receptu nepripadali do úvahy. Inštrukcie som dodržala do poslednej bodky a čo myslíte, pochopili to aj moje výtvory? Ale čoby. :-) Boli mäkké, ale len prvých 10 minút, kým nevychladli. Potom stvrdli tak, že sa opäť nedali jesť. Odložila som ich do kovovej dózy a trpezlivo ich chodila koštovať každý deň, či už náhodou nenasali vzdušnú vlhkosť. Dokonca som do dózy vložila aj prekrojené jabĺčko. To vraj pomáha, aby zmäkli, ale oni o tom asi nevedeli, lebo tým sa do toho mäknutia akosi nechcelo. Tak som nechala jablká jablkami a dala tomu voľný priebeh. Buď zmäknú alebo nie. Napokon som na svoju dózu načisto zabudla. Našla som ich tesne pred Veľkou nocou mäkké a voňavé. Akoby ich vytiahli z trúby len včera. Takže predsa zmäkli. Len škoda, že tak neskoro. :-) Bola by to vskutku chutná dekorácia oživujúca veľkonočné menu, keby polovica z medovníčkov nemala vianočné motívy. Ale zjedli sme ich tak či tak a chutili nám. Šibači sa ma pýtali, prečo som práve na Veľkú noc piekla medovníčky v tvare rýb a nie baránkov, zajacov a iné tvary. Mňa pohotovo napadla tá veršovačka "Šibi, ribi, mastné ryby..." a povedala som im, že to kvôli nej. :-)
Odvtedy ma medovníčky pekných 5 rokov nemátali. Popravde, nelákalo ma nič, do čoho šiel med. Kládla som mu vinu za to, že mi vždy tak skomplikoval robotu. Predsa len, cesto z medom je už raz také. Nikdy nebude úplne nelepivé a musíte vystihnúť úplne správnu dobu pečenia i správny pomer surovín, inak z trúby vytiahnete nie mäkké a vláčne koláčiky, ale tvrdé sucháre.
Pár rokov dozadu nastala zmena. Mama doniesla z nákupov časopis Dobré jedlo a rovno uprostred bola vložená dvojstrana s údajne osvedčenými receptami. Medovníčky samozrejme medzi nimi. Nikde sa tam síce nepísalo, že mi niekto zaručuje perfektný výsledok, ale s týmto časopisom mám zatiaľ len najlepšie skúsenosti, tak som sa opäť dala nahovoriť (tým časopisom, nie mamou, lebo tú dodnes triafa šľak len pri pomyslení na to moje prvé cesto) do ďalšieho pečenia medovníkov. Tentokrát medovníčky zmäkli hneď na ďalší deň.
Možno máte s medovníčkami podobný problém, aký som mala ja a už ste pomaly na ne zanevreli. Ale nezúfajte, lebo ja sa s vami podelím o tento recept. Ako zaznelo v úvode, piekla som ich už 4 roky po sebe (aj na Vianoce, aj na Veľkú noc, čiže spolu 8x) a zakaždým vyšli. To by musel byť v tom čert, aby sa to nepodarilo vám.
Potrebujete tieto ingrediencie:
- 0,5kg hladkej múky špeciál
- 2 vajcia
- 190g práškového cukru
- 125g margarínu alebo masla
- 125ml medu
- 3/4 - 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny
- 3/4 - 1 čajovú lyžičku perníkového korenia (škorica, badián, mleté klinčeky...)
- 1 polievkovú lyžicu kakaa
Dávka vystačí na cca 4 plechy, ak urobíte medovníčky tenké. Ja dávam niekedy len pol centimetra hrubé cesto, lebo ony ešte trošku narastú.
Postup:
- Všetky prísady spracujeme na pružné cesto, ktoré vložíme do mikroténového vrecúška a necháme ho v chlade odpočívať aspoň 24 hodín.
- Cesto rozdelíme na 2 - 3 časti a na dobre pomúčenej doske ho rozvaľkáme.
- Formičkami vykrajujeme rôzne tvary a ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Pečieme pri 180 stupňoch, kým mierne nezhnednú. Pozor, nenechajte ich veľmi spiecť.
Dobré na tomto ceste je, že keď ho naozaj necháte tých 24 hodín odstáť a budete s ním pracovať za studena, malo by sa vám úplne jednoducho vaľkať a aj lepiť sa bude minimálne. Mne sa na vaľkanie najviac osvedčila silikónová podložka. Moja mama si jednu takú červenú nedávno kúpila v Lidli. Neviem, či nestála len okolo 5 EUR a je veľká.
Výzdoba
Zdobenie medovníčkov asi nebude pre každého ľahké, no ja sa napriek tomu o to každý rok snažím. Keď sa mi s tým nechce príliš hrať, urobím si jednoduchú polevu s práškového cukru a citrónovej šťavy, zopár ich ňou polejem a zvyšok namáčam do čokolády. Alebo ich nechám len tak, ako sú. Túto polevu spravíte tak, že si dáte do misy cukor a po kvapkách doňho pridávate citrónovú šťavu. Ale pozor, fakt treba po troške, lebo keď dáte moc, budete ju mať príliš tekutú. Ak máte doma aj potravinárske farby, tak si môžete niekde bokom nariediť farbu v kvapke vody a tú prikvapnúť do polevy, keď ju budete miešať. Mne sa však tento rok chcelo zdobiť poriadne, ako sa patrí.
Na ozdobenie celej dávky medovníkov potrebujete tieto ingrediencie:
- 200g práškového cukru
- 1 bielok
- pár kvapiek citrónovej šťavy (3 - 5)
Postup je jednoduchý. Bielok s cukrom a šťavou ručným mixérom miešam dovtedy, kým nie je taká hustá, ako ju potrebujem. Stačí, aby držala tvar. Môžete si skúsiť nabrať trošku na koniec lyžičky a urobiť čiaročku na chrbte ruky, či sa rozleje alebo nie. Ak by sa rozlievala, ešte šľahajte. Keby bola príliš tuhá, pridajte citrón. Ja ho mám vždy na stole a keď mi poleva už príliš tuhne v hrnčeku, prikvapnem, premiešam a môžem zasa zdobiť.
Na zdobenie niekto používa cukrárske vrecúško, ale mne sa s tým neveľmi dobre manipuluje. Pre mňa je jednoduchšie chytiť tú najväčšiu injekčnú striekačku, lyžičkou do nej polevu opatrne na viac krát naliať a potom už len stláčam piest. Pravda, tie prvé momenty zažívam horúce chvíle lebo stlačený vzduch mi polevu poháňa von rýchlym tempom (aj preto vždy ako prvé zdobím také medovníky, kde robím celé čiarky), ale potom je to už v poriadku. Poleva sa dá aj nabrať klasickým natiahnutím, len to chce väčšiu trpezlivosť, lebo to cez ten úzky otvor ide veľmi pomaly a ide to len dovtedy, kým je ako tak tekutá. Keď vám začne tuhnúť, už ju takto nenaberiete.
Úplne najjedhoduchšie je bodkovanie a čiarkovanie. Takto ozdobíte veľa kúskov a vôbec vás to nebude stáť nervy.
Na čiarkach a bodkách nie je nič komplikovaného. Prasiatko týmto spôsobom dostalo očká, ústa, uši i jednoduchý točitý chvostík. Hríbiku som nakreslila trávičku a jednoduché čiarky napodobňujú spodok klobúčika. |
Tieto ďalšie spôsoby už vyžadujú minimálne pevnú ruku, ale aj to sa dá s troškou cviku zvládnuť aspoň takto, ako ja. A určite aj lepšie. ;-) Keď nakombinujete bodky, čiarky, vlnovky, môžete z toho vykúzliť i zložitejšie ozdoby.
Som toho názoru, že to najjednoduchšie zdobenie zvládne aj dieťa. Pokojne ich zabavte. Kto sa hrá, ten nezlostí. Keď budú vaše medovníčky aspoň trošku pekné, môžete ich použiť aj ako pekný prídavok k vianočnému darčeku. Niečo také určite neurazí nikoho.
Verím, že s týmto receptom zaboduje aj tá najlenivejšia gazdinka.
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.