Inzulínová rezistencia. Máte pneumatiku na bruchu? Pozor!

Inzulínová rezistencia sa často prejavuje príznakmi, ktoré zvykneme pripisovať iným príčinám. Pri jej vzniku je totiž kľúčové ukladanie tuku v oblasti brucha známe ako viscerálny tuk. A to je iný problém. Alebo nie?

Únava po jedle, prudké kolísanie energie, častý pocit hladu, chuť na sladké, problémy so sústredením či spánkom a priberanie v oblasti brucha. Toto všetko mnohí považujeme za bežné následky stresu alebo nie úplne príkladnej životosprávy (v preklade prežierania sa) – a práve to je veľký problém, pretože v skutočnosti môžu tieto symptómy naznačovať začínajúce metabolické ochorenie.

Viscerálny tuk a inzulínová rezistencia

Nárast hmotnosti s ukladaním tuku v oblasti brucha nazývame pojmom abdominálna obezita. Nejde však len o tie povestné viditeľné faldíky. V skutočnosti by nás mal viac trápiť pribúdajúci tuk okolo vnútorných orgánov. Práve ten je pre nás rizikový. Má totiž omnoho hlbší význam než to, čo vnímame ako „pneumatiku“ na bruchu.

Hlavný rozdiel pri posudzovaní pneumatiky na bruchu okolím (i samotnými majiteľmi) však spočíva aj v tom, či ste muž alebo žena. Abdominálna obezita sa na verejnosti často spája s negatívnymi predsudkami o slabosti vôle. A ako žena, ktorá s tým dlhodobo žije, viem, aké to je čeliť hodnoteniu a dvojitému metru spoločnosti. 

Ženy si v dôsledku tlaku spoločnosti oveľa viac potrpia na svoj reprezentatívny vzhľad. To ich paradoxne môže viesť aj k včasnejšiemu vyhľadaniu lekára, pretože neúspešné pokusy schudnúť bývajú dobrou motiváciou k hľadaniu skutočnej príčiny. U mužov je „pivné“ alebo tzv. „tatkovské“ brucho často brané s nadhľadom, dokonca v spoločnosti akceptované či oceňované. Pravda je však taká, že aj štíhli ľudia môžu mať nebezpečné množstvo viscerálneho tuku, ktoré navonok nie je vždy viditeľné. O to horšie, ak ho vidíme a napriek tomu problém neriešime.

Prečo je viscerálny tuk pre nás taký nebezpečný?

Viscerálny tuk obklopuje vnútorné orgány a je metabolicky aktívny. Produkuje látky, ktoré podporujú zápal, zvyšujú hladiny škodlivých tukov v krvi a spôsobujú hormonálnu nerovnováhu. Tieto procesy zvyšujú riziko inzulínovej rezistencie, cukrovky, srdcovocievnych ochorení a ďalších civilizačných chorôb.

• V nadmernom množstve prítomný viscerálny tuk prezradí zvýšený obvod pása (nad 102 cm u mužov a 88 cm u žien), alebo pomer pása a bokov (WHR) vyšší ako 0,95 u mužov/0,80 u žien.
  
  
• Ak sa okrem vystúpeného bruška objavujú aj ďalšie symptómy, treba spozornieť a čo najskôr vyhľadať lekára, ktorý potvrdí alebo vylúči inzulínovú rezistenciu.

Čo je to tá inzulínová rezistencia?

Inzulínová rezistencia je stav, pri ktorom bunky prestanú byť dostatočne citlivé na inzulín – hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. Keďže bunky už na inzulín nereagujú tak efektívne, pankreas musí produkovať viac inzulínu, aby udržal hladinu glukózy v norme. Tento stav je často predstupeň cukrovky 2. typu a významne ovplyvňuje fungovanie celého organizmu. 

Chronicky zvýšená hladina inzulínu (tzv. hyperinzulinémia) podporuje ukladanie energie zo sacharidov vo forme tuku – najmä v oblasti brucha – a zároveň bráni rozkladu existujúcich tukových zásob (inhibuje lipolýzu). 

Preto aj pri bežnom príjme potravy môže dochádzať k hromadeniu tuku, najmä ak prevláda v jedálničku veľké množstvo rýchlych sacharidov. V konečnom dôsledku teda ani nie je potrebné nadmerne konzumovať tuky, ktoré ste možno doteraz považovali za svojho najväčšieho nepriateľa. Vaše telo si ich dokáže vytvoriť aj premenou sacharidov na tuk, ak to hormonálna situácia „povolí“.

Medzi najčastejšie príznaky inzulínovej rezistencie patrí:

Diagnostika a riešenie

Inzulínovú rezistenciu môže spoľahlivo potvrdiť len lekár a to na základe krvného vyšetrenia (glykémia nalačno, HOMA index, lipidový profil, glukózovo-tolerančný test). 

Okrem včasnej diagnostiky po potvrdení musí prísť aj zásadná zmena životného štýlu: viac pohybu, zníženie množstva jednoduchých sacharidov v jedálničku a žiadaná môže byť aj celková úprava stravy, ideálne pod dohľadom odborníka. Svoje zdravie máte vo svojich rukách. 

Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka? Obezita alebo inzulínová rezistencia?

Často sa stretávame s otázkou, či najskôr vzniká obezita a až následne sa rozvíja inzulínová rezistencia, alebo je to práve naopak. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy je príčina na prvý pohľad jasná a neraz sa aj samotní lekári rozchádzajú v názoroch. Nadmerné ukladanie tuku vraj dokáže vyvolať chronický stres (zvyšuje hladiny kortizolu, ktorý môže spôsobiť nadmerné ukladanie tuku v oblasti brucha), genetika a užívanie niektorých liekov, rovnako ako hormonálne poruchy.

Aj mne sa žiaľ stalo, že pri prvom pohľade na moju postavu lekári predpokladali, že všetky problémy súvisia len s nadváhou – automaticky vychádzali z predstavy, že za každým kilogramom navyše stojí nesprávna životospráva či prejedanie. No realita býva neraz zložitejšia. 

U mňa sa prvé príznaky objavili ešte dávno predtým, než došlo k výraznejším zmenám na váhe – išlo o problémy s cyklom, hormonálne výkyvy, únavu. Neskôr mi diagnostikovali i poruchu štítnej žľazy. Diagnóza inzulínovej rezistencie teda neprišla hneď a až spätne som pochopila, že nie vždy je obezita dôsledok výlučne zlých návykov. V mnohých prípadoch môže byť aj následkom skrytých metabolických porúch. 

Preto by sme nikdy nemali súdiť ľudí na základe prvého dojmu. Každý človek si zaslúži individuálny prístup a ak je pacientom, tak si zaslúži minimálne hľadanie súvislostí medzi príznakmi a ich príčinami. Nie rovno obvinenie.

Moja vlastná skúsenosť ma naučila, že dôležité je hľadať podstatu problému a nebáť sa pýtať od lekára na ďalšie vyšetrenia či chcieť poznať názor odborníka. Obezita a inzulínová rezistencia často existujú súčasne a môžu sa vzájomne podporovať – určiť, čo bolo „prvé“, nemusí byť vždy možné. Včasná diagnostika a vhodné zmeny životného štýlu i prípadná medikácia však môžu zásadne ovplyvniť vývoj oboch týchto problémov. Obezity aj inzulínovej rezistencie.

A nie, vôbec nemusíte brať ten populárny liek, z ktorého by vás mohlo podľa jeho názvu o zem picnúť. Existujú aj iné lieky a ja jeden taký dostávam. Svoj liek kombinujem s vyváženou stravou, liekom na štítnu žľazu a výživovými doplnkami, ktorých užívanie mi rovnako schválili odborníci - v mojom prípade endokrinológ a gynekológ. 

Ak sa aj u vás objavujú vyššie menované príznaky, nečakajte a obráťte sa na svojho lekára. Pokiaľ by za nimi naozaj stála inzulínová rezistencia, bez včasného zásahu sa váš stav môže postupne zhoršovať a viesť k vzniku cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, ochorení pečene či ďalších komplikácií. A zdravie máme len jedno. Mali by sme si ho vážiť.

Literatúra: