Súťaž o darčekový balíček produktov Indulona

Aj ja sa chystám na Vianoce a pomaly nakupujem posledné darčeky, aby som potešila najmilších. Ak chcete i vy niekoho potešiť, alebo by ste chceli urobiť radosť sebe, táto menšia a rýchla súťaž o balíček produktov Indulona je presne tým, čo by ste nemali zmeškať. 

Novinky v mojej výbave: produkty Frais Monde

Vianoce sú za dverami a ja môžem s istotou povedať, že bio kozmetika Frais Monde by ako darček pod stromčekom potešila nejedného človeka. A nie značkou, lebo táto značka stále nie je u nás veľmi známa, ale účinkami. Momentálne poteší vybrakované peňaženky i cenou, pretože je v akcii.

NewBridget a fitness centrum

Ubehol len necelý mesiac od dňa, keď som navštívila fitness centrum v Žiline na Solinkách prvýkrát. Pán Mozoláni, majiteľ, si so mnou dohodol osobné stretnutie a keď ma s ním uvidel kamarát, hneď sa opýtal, či idem pre fitness centrum robiť webové stránky alebo mu vymýšľať reklamu...

---

Aká je pravda? Nuž ak by tento článok písala stará Veronika, tak by za tým naozaj mohol byť skôr nejaký kšeft. Pár priateľom som s webmi pomohla a som zarytým nepriateľom stereotypného zdvihania závaží a iných nudných cvikov. Ako by povedal jeden slovenský humorista, skôr stretnete černocha v soláriu ako mňa vo fitness centre. Ale tento blog sa volá NewBridget a jeho názov má ukazovať nejaký progres. Zmeny k lepšiemu. Dnes vám ukážem, na čom aktuálne pracujem.

Fitness centrum Mozolani

Kedysi by som na fitness centrum pozerala maximálne spoza žalúzií. Ja a promenáda v teplákoch medzi vypracovanými svalovcami? Nonsens. Dívali by sa na mňa cez prsty a považovali by ma za rozkysnutú buchtu. Ale zašla som na svoje pomery poriadne ďaleko. A tým nemyslím na vzdialenosť pod okná fitka.

Nevymýšľam fitku reklamy, nerobím na webových stránkach a ani nič, pri čom by sa dalo sedieť na zadku. Táto klubová karta ma oprávňuje kedykoľvek vstúpiť do priestorov a hýbať sa. Hýbať telom, nie rozumom. ;-)

Tak ste to videli. Tepláky, tričko a botasky predsa nakoniec nosím a je v tom nový chlap, kvôli ktorému chcem byť zdravá a pekná. Nie, on ma k cvičeniu nenabádal. Jemu sa páčim v akejkoľvek konfekčnej veľkosti. Tentokrát mám sebeckejšie dôvody - ROBÍM TO V PRVOM RADE PRE SEBA. Ak sa podarí, raz v tých teplákoch budem vyzerať božsky.

Ako moja premena prebieha

Aby bol môj boj s kilami zdravý, pán Mozoláni pred prvým vstupom so mnou osobne skonzultoval všetky moje zdravotné problémy a obmedzenia, aké potraviny milujem, aké nenávidím, aké nemôžem jesť, zostavil mi jedálníček a navrhol cviky. Dohodli sme dni i hodiny, kedy mi najviac vyhovuje cvičiť s trénerom a ja som mu nadiktovala svoje údaje kvôli registrácii. Prvý tréningový deň sme dohodli na 31. 10. 2017 o 6:00.

Keďže ráno funguje spaľovanie najlepšie, moja voľba bola jasná. Pekne si každý deň vstanem o 5:00 spolu s mojim drahým, pôjdem si pred 6:00 zacvičiť, dám sprchu a potom práca. Fitness centrum Mozolani vidím priamo z okna bytu môjho priateľa, kde som sa mu nasáčkovala (na drahého pozvanie, samozrejme), takže žiadne výhovorky, že to mám ďaleko a nechce sa mi ísť. Vstanem a idem.

Cvičiť chodím 4 - 5 x do týždňa. Dva až tri dni cvičím kardio a s osobným trénerom mám dva silové tréningy. Moje tréningové dni vyzerajú tak, že začínam kardio cvičením, čiže rozohriatím celého tela (preto chodím pred 6:00). Obvykle si volím bežiaci pás, na ktorom začnem pomalšie a pridávam rýchlosť. S trénerom potom dáme strečing a silový tréning, pri ktorom precvičíme jednotlivé partie tela. Na záver idem ešte sama na kardio cvičenie so záverečným strečingom, aby som si ponaťahovala a uvoľnila unavené svaly. Zvyšné dva až tri dni v týždni cvičím kardio. Tréner kázal 45 - 50 minút, ale obvykle si ešte tých 10 minút pridám. Cez víkendy si dávam pohov. Svaly si musia oddýchnuť.

Čo sú to kardio cviky?

Kardio cviky, alebo lepšie povedané kardio aktivita, je dlhšie trvajúci tréning, pri ktorom si dáte trošku zabrať, ale neposilňujete. Svaly sa po silovom tréningu naozaj potrebujú zregenerovať. Pri cvičení udržiavate určitú tepovú frenvenciu a nepoľavujete. To znamená, že vaše srdce pôjde na 50 - 80 % zo svojho maxima, pretože aj keď takto rýchlo bije, ešte sme schopní pri tom správne dýchať a cvičenie je aeróbne. Jedine pri aeróbnom cvičení, t.j. cvičenie, pri ktorom prijímame dostatok kyslíka do tela (a hlavne do svalov), môžeme chudnúť, budovať kondíciu, teda sa hýbeme pre zdravie. Optimálne frekvencie rozdelené podľa veku zobrazuje tabuľka nižšie.

Heart Rate Training Zones, zdroj: https://www.austinfitmagazine.com/

Pri nižších počtoch tepov (zelená, 50 % záťaž) cvičíme len pre radosť, alebo vykonávame bežné činnosti (upratovanie, tanec, nákupy), pri ktorých sa moc nezadýchame. Pri 60 % (oranžová) chudneme, 70 % (červená) je už vyššia záťaž, pri ktorej si už dávame celkom dobre do tela a budujeme kondíciu. Záťaž až do 85 % dosahujeme pri veľmi intenzívnych tréningoch zameraných na zvyšovanie výkonnosti a fialová je maximum. Ja mám 34 rokov a zameriavam sa na chudnutie + zlepšenie kondície, preto sa snažím držať frekvenciu nad 130 tepov a moje optimálne rozmedzie je tých 130 - 150 tepov za minútu.

Fitness centrum má merania vyriešené technikou. Väčšina prístrojov disponuje meracími zariadenianiami, ktoré vám pri cvičení s držaním rukovätí ukazujú tepovú frekvenciu. Také zariadenie má bežiaci pás, bicykel i eliptický trenažér (ak poznáte Orbitrek), na ktorých zvyknem cvičiť a popri pohybe si sledujem tep. Berte však na vedomie, že so zlepšujúcou sa kondíciou budete dosahovať vyšší počet tepov až pri väčšej záťaži. Čo vám rozbúši srdiečko a vydá z tela kropaje potu dnes, pri tom sa možno o pár týždňov ani len nezadýchate. Človek má však tendenciu si pridávať záťaž, čo som vypozorovala na sebe i ostatných, takže je to vlastne v poriadku. Na bežiacom páse som kedysi len chodila, dnes si už aj zabehnem a dokonca si zdvihnem sklon pása a nastavím stúpanie, akoby som kráčala do kopca. Na ostatných si zasa pridávam záťaž na prevodoch. A tá rýchlosť... tá je tiež po mesiaci už o čomsi inom. Baví ma to. Beriem si so sebou iPod, kde mám svoju obľúbenú rýchlu metalovú hudbu a pekne si cvičím do rytmu. :-) Ak milujete hudbu, noste si i vy nejaký prehrávač. Uvidíte, že to pôjde lepšie.

Priznám sa, prvé dva tréningy nasledovala šialená svalová horúčka a zvyklo mi potom doma bývať zima. Bez svetra sa mi nedalo ani len pracovať. Neskôr bolesti i triašky ustúpili a jediné, čo cítim, sú endorfíny. Som veľmi veselá a ak som predtým mala veľa energie, tak teraz som doslova turbína jadrovej elektrárne. Neviem, čo so sebou.

Ďalšie tipy k zlepšeniu života a uľahčeniu

Ak váš stroj na cvičenie meriace zariadenie nemá, skúste si stiahnuť aplikáciu do mobilu. Keď vyrážam na rýchlu prechádzku, používam vo svojom smartfóne aplikáciu Samsung Health, kde je okrem merania tepu i krokomer a iné užitočné veci.

V mobilnom telefóne mám taktiež Google kalendár, do ktorého som si poznačila časy, kedy mám jesť raňajky, desiatu, obed... inak by som pri práci zabúdala, že mám do seba dostať ďalšiu dávku jedla. Moja zábudlivosť musela byť poriešená hneď prvý týždeň, keď mi fitness centrum nariadilo detox, pri ktorom som jedla 5x denne. To bolo ešte relatívne ľahké, lebo som jedla konkrétne potraviny a nebolo tam treba toľko variť.

Dnes je detox za mnou, počet mojich porcií jedla 5 - 6, často varím a jedálniček je modelový. Teda navrhované potraviny beriem iba ako príklad toho, čo a koľko toho by som mohla jesť a môžem si všetko prispôsobiť (v rámci pravidiel samozrejme). Inú skladbu potravín mám v dni s trénerom, iné v tie zvyšné. V mojom jedálničku prevažuje zelenina. Tá sa dá chrúmať aj popri práci.

Pomôcka: pri posilňovaní potrebujú svaly viac bielkovín (mäso, vajíčka, mliečne produkty), v dňoch aeróbneho cvičenia a oddychu treba dodať sacharidy, aby sa svaly regenerovali. A bielkoviny je nedobré kombinovať so sacharidmi. Delená strava teda má teda pri fitness cvičení veľký význam. Je fajn poznať jej zásady. Tiež sa odporúča jesť zeleninu ako prvú a až po nej bielkoviny. Zelenina totiž prejde tráviacim traktom do pol hodinky a bielkoviny by ju v črevách zbytočne zabrzdili, dôsledkom čoho sa rozkladá, kvasí... no je to zbytočná záťaž pre trávenie.

Chce to trošku fantázie a štúdia, aby ste každý deň nejedli to isté. Nemôžeme jesť predsa každý deň na obed ryžu s rajčinami. Takú diétu by ste asi dlho nevydržali. Vymýšľanie jedál mi však po skúsenostiach s eliminačnou diétou pri potravinovej intolerancii nerobí žiadny problém. V podstate môžete máť veľmi pestré jedlá, len treba vedieť, čo s čím kombinovať a ako sa v tradičnej slovenskej kuchyni zaobísť bez niektorých ingrediencií. Máte recept, kde je mlieko? Tak ho proste nahradíte kokosovým, sójovým... vajce sa dá nahradíť ľanovým semiačkom, ktoré sa máčalo pol hodiny vo vode... všetko sa dá, len treba chcieť a veľa špekulovať.

Ani odolávanie maškrtám a kombináciám jedál, ktoré mám zakázané, nie je problém. Stačí mi predstaviť si hodinu driny a kropaje potu. A vlastne ani na to nezdravé už nemám takú chuť. V pohode upečiem priateľovi pizzu (s ražnej múky ako kompromis) so salámou, slaninou, kopou syra a sebe ju obložím len čisto zeleninou. Bez problémov mu usmažím bravčový rezeň a sebe spravím kuracie soté so zeleninou. Maximálne mu šľohnem z misky pri telke tri čipsy, ale tak tie ma hádam nezabijú. :-)

Cvičenie, príprava jedla i samotné jedenie si však bohužiaľ vyžadujú veľa času. Viac, než som bola zvyknuntá. Aj sa často cítim vinná, že na seba míňam toľko času a nepíšem blogové články, ale zdravie a láska by mali byť na prvom mieste. Keď budem zdravá a šťastná, snáď aj tie moje články budú veselšie a potom si budem môcť blogovať, koľko len chcem.

Pár slov na záver

O svojej kondícii a postave som nemala vysokú mienku. Túry vo Švajčiarsku, dlhé a svižné prechádzky so psíkom a niekoľko rokov tanca však predsa urobili svoje. Tréner mi hovoril, že mám dobré držanie tela a lýtka i stehná rovnako široké, čo vraj bežne nebýva zvykom. Väčšinou býva jedno lýtko a jedno stehno širšie ako druhé. Týmto ďakujem Ľubke - lektorke brušného tanca - a Janke - mojej sesternici a sprievodkyni v Alpskej prírode. Aj vďaka nim nie som huspenina, ale baba so silnou, ale zároveň s pevnou postavou.

Získala som rešpekt aj u ľudí, ktorí chodia do fitka cvičiť. Povedali, že keď ma v môj úplne prvý deň tréner nechal cvičiť výstupy s činkami na debničku, čakali, že už po prvej sérii nedám ani krok. Ja som zvládla všetky tri série a s prehľadom. Hanbili sa, ako ma podecenili. Tréner ma zasa pochválil za skračovačky (cvičenie typu "ľahy-sedy"). Omnoho štíhlejší ľudia sa nedokázali odlepiť od žinenky a cvičili len krkom. Ja som bez problémov zdvihla lopatky i kríže. Takže ak vás jedine vidina hanby, že nebudete cvičiť riadne, drží ďaleko od návštevy fitka, skúste začať s tancom, prechádzkami a túrami ako ja. Keď už nič iné, spravte pre svoje zdravie aspoň túto láskavosť. Potom neskôr možno predsa zmeníte názor a fitness centrum viac nebudete obchádzať. Isto, zapotíte sa. To je pri cvičení normálne, ale hanbiť sa za to netreba.

Na tejto fotke ma vidíte po cvičení a po mesiaci driny. Nechodím do fitka relaxovať. Rovnako ako tréner, ani ja si nič neodpustím a tak som schudla takmer celé dve konfekčné veľkosti.

To ma rovno motivovalo kúpiť permanentku na ďalšie tri mesiace a zaplatiť pár hodín s trénerom navyše. Peter Benko je svedomitý tréner, veľmi príjemný človek a veľa mi pomohol i poradil. Z každej jednej partie šli pod jeho vedením dolu celé centrimetre. A ešte ďalšie pôjdu preč. Akože sa Veronika volám. :-)

_______________________________________________________________________

Prečo v tomto článku nie sú viaceré obrázky?

 

Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce. 

Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie. 

Ziaja: gurmánska starostlivosť o telo

Priatelia vedia, že si rada zamaškrtím, ale nechcem sa nazývať gurmánkou. Mávam obdobia plné stresu, kedy mi o čosi viac chutia sladkosti a tiež obdobia pohody, kedy si na ne ani nespomeniem. Čomu však nikdy nepoviem NIE, je kozmetika, ktorá pripomína sladké pochúťky. A preto som nedokázala odolať ani zubnej paste a peelingu značky Ziaja.

Veronika cestuje (Švajčiarsko)

Švajčiarsko - nádherná krajina - má turistom, ako som ja, stále čo ukazovať. Človek len vyjde von a nevie, kam sa má skôr pozrieť. Týždenný pobyt u sesternice v tomto nádhernom alpskom prostredí mi padol vhod a čo nezahojil čas, to zahojila príroda. A samozrejme Janka, pretože hlavne ju som chcela v tejto krajine navštiviť. Preto som sa vybrala na cestu dlhšiu než 1000 km.

---

Celý výlet sme vychystali doslova na poslednú chvíľku. Pôvodne som sa tam mala vybrať až niekedy v druhej polovici septembra, no súhrou rôznych náhod ma tam nohy doniesli už v prvý septembrový týždeň. Teda nohy nie. Cestovala som vlakom, s niekoľkými prestupmi a vôbec mi to nevadilo, lebo mňa to vo vlakoch veľmi baví.

Rakúske Alpy na dohľad

Aj napriek tomu, že som cestovala sama a zo Žiliny vyrážala pár minút po polnoci (preto ten mierne unavený pohľad na fotke zachytenej na Viedenskej stanici), cesta mi ubiehala celkom pohodlne. Priznám sa, že po náročných dňoch v práci bolo pozeranie filmu to posledné, čo som túžila vo vlaku robiť. Viac moje oči zaujímala príroda, ktorá sa za oknami vlaku neustále menila. Alpské hory a doliny sa nedali ignorovať a tak som vytiahla mobilný telefón i fotoaparát. Upozorňujem, že niektoré z ďalších fotiek boli robené za jazdy a teda nebudú všetky 100 % ostré.

Zeleň mojim očiam robila dobre. Avšak nadchýňali ma tiež domy s lomenými štítmi, dreveným obkladom a balkónmi, z ktorých viseli muškáty. No viete si predstaviť Alpy bez muškátov? Ja teda nie. "Tak už viem, kam chodí Starkl fotiť svoje katalógy," preblesklo mi mysľou.

Čo ma pri pozorovaní okolia fascinovalo, boli cesty pre automobily. Tie neviedli len popri vlakovej trase, ale bolo vidieť aj mosty vysoko v horách, ktoré viedli do tunelov. Nuž šoférovať by som tam isto nechcela. Ak, tak isto nalepená na čelnom skle a rozhodne nie na tej strane s výhľadom. Ja mám neskutočný strach z výšok. Asi sa teraz pýtate, prečo som šla do Álp, ale to ešte zistíte.

Divila som sa tiež kostolom postaveným na vŕškoch. Nebolo mi jasné, prečo Rakúšania stavajú kostoly mimo svojich obcí a hlavne prečo tak vysoko.

Ale to boli iba moje myšlienky. Viete, ja do kostola chodím len občas a keď už idem, tak sa vyparádim. Už sa vidím, ako by som šla po asfaltke do takého kopca v topánkach na podpätkoch. Čo hore... hore ešte ako tak, horšie dolu. Ale to okolie bolo krásne. Wau.

Prichádzam do švajčiarskej Arosy

Tak, ako boli krásne Alpy v Rakúsku, tak isto ma očarili Alpy vo Švajčiarsku. Vlak z Churu do Arosy šiel cez rôzne tunely, mosty a prirodzene stále do kopca, veď Arosa leží vo výške 1.739 - 2.653 m n.m. a Chur je iba 593 m nad morom. Priala by som Vám vidieť môj vydesený pohľad, keď moje oči zočili tento most...

Ako sme sa k nemu blížili, snažila som samu seba presviedčať, že to určite bude most pre autá a že po ňom nepôjdeme. Ale čerta starého, lebo táto pamiatka (Langwieser Viaduct) zapísaná v zozname Unesco slúži práve železničnej preprave. Nejako som to našťastie predýchala a dokonca som ten prejazd mostom natočila. Video Vám niekedy uploadnem na Facebook, ak budete chcieť. Len ho dám radšej bez zvuku, nech nečuť tie moje komentáre.

V Arose ma už privítala moja milá Janka (sesternica z druhého kolena) a hneď sme šli k nej domov. Ako prvé ma zaviedla na balkón. Po prekonaní strachu z mosta ma už nemohla vydesiť žiadna výška, ale milo ma prekvapil ten krásny výhľad. Švajčiarska Arosa ma privítala so slniečkom pod mrakom a lúčila sa snehom, ale uznajte, ten výhľad stále stojí za to. V každom počasí.

Výlet č. 1

Každý deň sa alpská príroda menila a hneď v ten ďalší bolo zhodou okolností celkom pekne. Ani zima, ani teplo. Janka musela byť práve ten jeden deň v práci a ja mala pred sebou niekoľko hodín, kedy som si mohla vybrať. Buď budem doma ležať s menšou bolesťou hlavy, alebo to vydržím a pôjdem von.

Bolesti hlavy a menšie problémy s dýchaním sa pre tú zmenu nadmorskej výšky dali čakať. Aj pri výstupe do mierneho kopca som fučala ako kotný jež. Ale slniečko vyliezlo spoza mrakov, takže ja som s pomalou chôdzou penzistky vyliezla tiež, že idem obdivovať vodstvo v okolí Arosy.

Na fotografii som zachytila krásne potoky s krištáľovo čistou vodou i vodopády (Alteiner Wasserfall). Sú to presne tie vodopády, ktoré vidí Janka každý deň z okna.

Výlet č. 2

Ale prehliadku vodstva nekončíme, pretože ďalší deň sme mali ísť už aj s Jankou k jazeru. Povedala mi, že ak podídeme o kilometer vyššie, uvidíme trošku inú Arosu. Menej áut. Tam hore je vraj celkom iný svet. A naozaj.

Cestou som videla zaujímavý dom, ktorý tiež stojí za zmienku. Aj keď pri ňom vlaje švajčiarska vlajka, pripomenul mi štýlovo bristké stavby. Už toto bolo také iné.

Janka ale mala pravdu s tým iným svetom. Bývať by sa tam určite dalo, lebo je to prostredie ako stvorené pre nás - introvertky. Ten čerstvý vzduch a ticho by mohli predávať v plechovkách v Lidli. Vykúpila by som celú paletu.

A áno, aj Švajčiari budujú kostoly na kopcoch. Prečo, to netuším, ale cestou z výletu ma Janka zadýchanú presvedčila ísť ku kostolíku bližšie a vychutnať si aj opačný pohľad - pohľad zhora. A bola to tiež krása.

Okolo kostola boli lavičky a naozaj božské ticho. Čo sa v tomto "inom svete" ozývalo, boli akurát oslíci, ktorých sme cestou videli v jednej záhrade a samozrejme pasúce sa kravičky. Veď aké by to boli Alpy bez nich?

Na tejto ďalšej fotografii už môžete obdivovať krásu okolia jazera Schwellisee (1931 m. n. m.) a úzke cestičky, po ktorých sme mali hneď druhý deň vyšľapať trasu (popri tých vodopádoch a kus za nimi) k inému jazeru. Tentokrát sme sa však zdržali iba v okolí tohto jazera.

Jazero Schwellisee má celkom aktívne prítoky a teda jeho hladina nebýva nikdy pokojná natoľko, aby ste v ňom jasne videli odraz okolia. Ale príjemné je i zahrať sa na paparazza a rýchlo zvečniť Janku, keď to nečaká. Ona sa moc nechce fotiť.

Ako sme jazero obišli, za ním bolo ešte jedno menšie a jeho hladina pokojnejšia. Patrilo sa zvečniť i flóru - odkvitnuté kvety, keďže sú pre túto krajinu dosť typické.

Vtedy som myslela, že sú to oleandre (keď nevidím kvet, ťažko sa mi háda), ale ide podľa všetkého o nejaký druh divého alpského rododendrónu. Môže to byť krásne, keď v máji a júni všetky naraz rozvinú svoje krásne ružové kvety. Nájdete ich tam na každom kroku.

Výlet č. 3

Nastal ďalší deň výletov a k jazeru Älplisee (2156 m. n. m.) sa šlo po cestičkách, ktoré nám pri každom kroku dopriali aj úžasný výhľad na jazero Schvellizee, pasúce sa kravy, ovečky, cestičky. Teda ten výhľad ako kedy, lebo na niektorých strmších zrázoch som sa ani radšej nechcela dívať, čo je podo mnou. Ale strach treba prekonávať. Presne kvôli tomu som do Álp šla - prekonať samú seba, oddychovať aktívne, premýšľať nad minulosťou, budúcnosťou, láskou... A dýchať čerstvý vzduch. Teraz sa mi už dýchalo lepšie, moje nádychy mi nepripadali také plytké a tak som mala konečne dosť kyslíka.

Neboli úplne ideálne svetelné podmienky na fotenie odrazu na jazere Älplisee (lepšie by sa fotilo popoludní), ale chcela som ho hlavne kvôli pekným fotkám obísť a pošpekulovať, ako to spraviť. Nakoniec sa mi predsa len zadarilo a na hladine sa čiastočne zrkadlí vrch Rothorn (na fotografii vpravo).

Večera u Janky v práci

Prepáčte, že zabúdam na seba a nevidíte ma na žiadnej fotke. Tesne pred ochodom na dovolenku som zjedla niečo, na čo som alergická (a stále neviem, čo to je). Kým som dorazila do Arosy, vyrážky mi obsypali veľkú časť tváre.

Úprimne, aj som bola rada, že nechodíme veľa medzi ľudí, ale iba do prírody, pretože ma trápilo, ako práve počas najvytúženejšej dovolenky vyzerám. Zašli sme však i na jednu večeru (ktorú mimochodom z veľkej časti varil bratanec, brat Janky, a je to znamenitý kuchár).

Na večeru som mala syrové fondue, ktoré som jaksi zabudla zvečniť (alebo som sa skôr hanbila vytiahnuť mobilný telefón v prítomnosti hostí) a ako dezert tento lávový koláč. Koláč sa podával teplý, takže mal tekuté čokoládové srdce. K nemu sme mali domácu šľahačku, domácu zmrzlinu, hrušky a malinovú omáčku. To teda bola mňamka.

Výlet č. 4

Pobyt sa mi chýlil ku koncu a hory i chodníky nám zapadli snehom. Z predošlého dňa nemám nič nafotené, pretože na prechádzke husto snežilo. Aj ten ďalší deň nám neostalo nič iné, než sa pobrať do mesta na nákupy. V meste tiež neboli podmienky na fotografovanie, ale zato som si odtiaľ doniesla suveníry (jeden i pre moju - dnes už lásku), pekné oblečenie i nejakú švajčiarsku kozmetiku.

Oblečenie bude i súčasťou chystaného článku o móde. A prezradím opäť i čosi zo svojho súkromného života. Ten sa po návrate zo Švajčiarska, kde som prišla na úplne iné myšlienky, uberá úplne iným smerom a dovolím si napísať, že som s ním po dlhom čase konečne spokojná. Ale o tom už nabudúce.

Ako sa Vám páčilo moje rozprávanie? Vybrali by ste sa i Vy do Arosy, alebo máte tip na iné krásne miesta?

_______________________________________________________________________

Prečo v tomto článku nie sú obrázky?

 

Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce. 

Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie. 

Weleda pre svieže telo s vôňou citrusov

Že bude môj dezodorant voňavý po citrusoch, to som vedela od začiatku. Citrusová vôňa balzamu na nohy bola prekvapením. Ako obstoja prírodné dezodoračné produkty v porovnaní s ich chemickými kamarátmi? Nuž čítajte a dozviete sa.

Veet: Sensitive Precision zastrihávač chĺpkov

Momentálne sa nemám čím veľmi chváliť. Pleť na tvári prežíva druhú pubertu, vyzerá unavene, srátka nemám svoje obdobie. To posledné, čo by mi malo kaziť náladu, sú chĺpky. Preto predstavujem šikovný zastrihávač chĺpkov Veet, ktorý by sa mohol hodiť aj vám.

Frais Monde: parfumované oleje v roll-on baleniach

Keď ospevujem parfumované oleje Frais Monde, tak zabúdam, že je ešte stále veľa ľudí, ktorí o nich nevedia absolútne nič. Často sa mi preto stáva, že tá druhá strana hodí grimasu a ja až na základe nej zistím, akým mýtom zvyknú ľudia veriť. Ak ste mysleli, že sú parfumované oleje mastné a ťažké pre pokožku, vyvediem vás z omylu.

Duel kozmetiky Yves Rocher: krémy na nohy

Leto sa už chýli ku koncu a sandále ani šľapky nie sú druhom obuvi, ktorý by som rada nosila. To však neznamená, že sa dokážem zmieriť so suchou pokožkou na chodidlách a tak skúšam jeden krém za druhým. Dnes sa dozviete niečo viac o levanduľou voňajúcich krémoch značky Yves Rocher.

Kokosový olej "dobrý" na všetko?

Denne narážam na množstvo článkov, kde sa velebí kokosový olej ako zdravý zázrak použiteľný v kuchyni i v kozmetike. Čo cheesecake, to kokosový olej naliaty na sušienkách. Food blogerky už na ňom vysmážajú i zemiakové placky a palacinky. Beauty blogerky si ním natierajú telo od hlavy po päty a ja opakovane dostávam otázku, prečo kokosový olej nemám rada.

---

Ak čítate moje kozmetické recenzie na blogu Awards4beauty, mohli ste nadobudnúť dojem, že kokosový olej nikomu neodporúčam a nemáte ho používať. Nie je to úplne tak. Ja sa rozhodne nechcem zaradiť k táboru, ktorému kokosový olej vyvoláva akné a spôsobuje vážne kozmetické problémy. Skúsim radšej vysvetliť, ako to s jeho použitím vlastne je. Čím je dobrý a čím naopak zlý.

Čím kvalitnejší kokosový olej, tým lepší?

Všetci dobre vieme, že na spôsobe extrakcie oleja veľmi záleží. Ak ste sa aj nestretli s panenským kokosoým olejom, určite poznáte panenský olivový olej a viete, že je najdrajší. Bol získaný šetrnými spôsobmi a preto si zachoval pri spracovaní i najviac výživných látok. Rovnako ako z olív, taktiež z kokosovej dužiny možno získať olej viacerými spôsobmi. Lisovaním, s použitím chemikálií a za tepla. Väčšinou sa snažíme kupovať to najkvalitnejšie, pretože veríme, že to najkvalitnejšie je i najlepšie pre nás.

Najkvalitnejší panenský kokosový olej

Niekedy sa metódy extrakcie i kombinujú, no v každom prípade najšetrnejšia je príprava bez chémie a za tepla. Takýto olej sa nazýva panenský kokosový olej. JA som svoj extra panenský kokosový olej značky Healthlink kúpila v e-shope Zelená debnička, ale určite ho nájdete aj v iných obchodoch. Dne sa dá kúpiť takmer hocikre. Má úplne všetky vlastnosti kokosu. Je výborný na varenie, na pečeni, krásne vonia, má super chuť a výborne zvláčni suchú pokožku.

Čítate dobre - píšem o zvláčňovaní, nie o hydratácii. Kokosový olej obsahuje až okolo 90% nasýtených tukov! Z toho vyplýva, že tvorí ochrannú vrstvu a bráni pokožke v stratám vody, ale že by nejako extra hydratoval? To ani nie. Ak ste mali mastnú pleť, riadne ste ju povysušovali liehom či nevhodnou zmatňujúcou kozmetikou a teraz vám pokožka až tak žiari, je to tým, že dáva pokožke vitamíny, robí ju elastickou a navyše je to bojovník proti starnutiu (antioxidant). Nie však bojovník proti mastnej pleti, komedónom a akné! On len vypočul volanie o pomoc vašej vysušenej pleti, ale nevyriešil problém - nadmernú tvorbu mazu. Ak máte pleť čo len trošku zanesenú nečistotami, ktoré sa z tela vylučujú a ktoré sa tiež rady z vonkajšieho prostredia chytajú na vlastný maz pokožky, môžete na to rýchlo doplatiť.

Panenský olej je prevenciou proti vírusom, baktériam a kvasinkám, ale proti baktériám uzamknutým v póroch nezmôže nič. Ak budete používať tento druh oleja v starostlivosti, alebo ho používať v kozmetike s ďalšími zložkami lezúcimi do pórov (napr. ISOPROPYL MYRISTATE, BUTYL ISOSTEARATE, ETHYLHEXYL PALMITATE, ISOPROPYL ISOSTEARATE, OCTYL STEARATE, STEARIC ACID), alebo ho aplikujete na pleť nevyčistenú do hĺbky (ideálne ju treba vyčistiť peelingom), pleť sa vám môže zhoršiť.

To isté platí vo výžive. Panenský kokosový olej nemožno nazvať "diétnym". Obsiahnutá kyselina palmitová, myristová a laurová sú mastné kyseliny s dlhým reťazcom a majú okrem upchávania pórov aj priamy vplyv na zvyšovanie LDL cholesterolu. Nie je preto vo väčších množstvách dobrý pri redukcii hmotnosti, na srdiečko a ani na cievy. Navyše je kokosový olej predmetom skúmania vedcov len veľmi krátko. Nik nevie, aké dôsledky môže zanechať jeho dlhodobé používanie. Skôr by som sa držala toho známeho "Všetkého veľa škodí". Spravte si na ňom hoci aj tie palacinky, podporte ním metabolizmus, ale papajte ho s mierou. Pre porovnanie, má viac nasýtených mastných kyselín než maslo.

Rafinovaný kokosový olej

Keďže sa kokosový olej využíva i v kuchyni a na medicínske účely, musí prejsť čistením. Buď sa iba prefiltruje od hrubých nečistôt a taký olej nazývame nerafinovaným. Iný proces zvaný "rafinácia" vyčistí olej aj od zafarbenia a najjemnejších nečistôt. Občas sa v tomto kroku odstráni aj vôňa. Na takomto oleji môžete vypražiť aj zemiakové placky alebo rezne. Kokos cítiť nebudete.

Rafinovaný kokosový olej najčastejšie využíva medicína a kozmetika v starostlivosti o suchú pokožku. Rafinovaný olej totiž procesom stráca niektoré živiny a menej vonia, ale vlastnosti sa mu podstatne nemenia. Stále má dobre ochranné vlastnosti a výrobcovia kozmetiky ho celí šťastní pridávajú do telových masiel, balzamov na pery a krémov na ruky i nohy. Myslím, že ak sa nejako extra nepotíte a netrpíte akné, bez problémov si ho môžete natrieť na celé telo.

V opačnom prípade ho v pleťovej starostlivosti radšej kombinujte s nejakým iným druhom oleja. Trebárs s mandľovým alebo bambuckým maslom. Len nepoužívajte spolu s ním kakaový! To by ste si tie póry zaštupľovali už nadobro. Musíte vedieť, čo s čím miešať. Alebo kokosový olej natierajte len na nohy, ruky... kde vám nemôže uškodiť.

Alebo aj na ten spomínaný palacinkár. Ja inak v kuchyni veľmi rada používam aj maslo ghee, bravčovú masť (z ktorej robím i liečivé mastičky) a občas niekde použijem aj kakaové maslo i keď... to je lepšie skôr v kozmetike na pery. Bambucké maslo prirodzene do kuchyne nepatrí. Vraj sa na ňom dá aj kuchtiť, no ešte som to neskúšala a natieram ho výhradne na seba. Ale to sme už trošku odbočili. Poďme späť ku kokosáku.

Iný kokosový olej

Mali by ste vedieť, že svet pozná aj iný podtyp kokosového oleja. Je ním frakcionovaný kokosový olej, pri ktorého extrakcii a spracovaní sa odstránia aj mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Presne tie kritické. Kokosový olej si tak zachová stále veľa hodnotných látok, ale zmení vlastnosti. Zníži sa mu napríklad teplota topenia a už pri izbovej teplote je tekutý. Tento olej poznáme i pod pojmom "tekutý kokosový olej".

Tekutý kokosový olej je ideálny pre prípravu redších a tekutých produktov, čiže telových mliek, čistiacej pleťovej kozmetiky, sprchovacích produktov a všetkého, čo je v redšej krémovej forme. Frakcionovaný kokosový olej môžu bez obáv používať i majiteľky mastnej pleti a presne z tohto dôvodu ich na beauty blogu nevarujem pred každým kozmetickým produktom s obsahom kokosového oleja.

U niektorých produktov si však nie som istá druhom zvoleného oleja. Niektorí výrobcovia sa radi pochvália tým, že používajú ingrediencie vysokej kvality a teda dali do svojho produktu panenský kokosový olej. Iní to nepíšu a z výslednej kombinácie látok a textúry žiaľ nedokážem vždy uhádnuť, aká bola vstupná ingrediencia. Vtedy preto napíšem varovanie, aby ľudia s problémovou pleťou dávali pre istotu pri používaní produktu pozor. Ak si majitelia problémovej pleti majú vybrať medzi bambucký maslom a kokosovým olejom, jednoznačne sa prikláňam k bambuckému maslu. Ani poň nemusíte chodiť ďaleko. Nájdete ho v každej DM drogérii v sekcii bio potravín a moje obľúbené BIO bambucké maslo je od značky Purity Vision. Stálo niečo vyše 6 EUR.

Kokosový olej by mali pravdaže sledovať i tí, ktorí trpia na potravinové intolerancie. Ak ho nemôžete jesť, s veľkou istotou nesvedčí ani vašej pleti. Keď už sme pri kontraindikáciach, spomenula by som ešte problémovú skupinu ľudí, ktorých trápi herpes, pásový opar a cystické akné. Kokosový olej, podobne ako iné oriešky (i kakaové bôby), obsahuje totiž arginín vo vyššom množstve a ten môže byť spúšťačom týchto nepríjemných kožných problémov. Ak sa teda po každom produkte s kokosom osypete, alebo vám býva zle, zrejme by ste nemali kokosový olej používať vôbec.

To je všetko, čo mi momentálne napadlo k téme KOKOSOVÝ OLEJ. Ak by ste mali nejaké otázky alebo fakty k doplneniu, šmarte ich po mne buď sem v diskusii alebo v diskusii na Facebooku. 

_______________________________________________________________________

Prečo v tomto článku nie sú obrázky?

 

Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce. 

Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie. 

Kenzo: Jeu d'Amour

Zahrávať sa, usmievať, zvádzať, milovať... aj o tom bol reklamný slogan vône, ktorej názov sa voľne prekladá ako "milostná hra". Dnes by som Vám rada predstavila mladšiu hráčku, sestru pomerne známej vône Kenzo Jeu d'Amour vo verzii toaletnej vody.

Líčenie na nový pas s talianskou kozmetikou

Tento rok som si nasadila túlavé topánky a potrebovala vybavovať pas. Ak nemá na mňa z fotografie na ňom po 10 rokov platnosti dokladu hľadieť tvár, ktorú neviem identifikovať, chcelo to vymyslieť dobré líčenie a použiť kozmetiku, s ktorou mám len tie najlepšie skúsenosti. Líčidlá, aké ponúka talianska kozmetika Frais Monde a Pupa Milano.

Weleda: rozmarínové vlasové tonikum

Keď si prečítate, aké perné týždne mám za sebou, potom pochopíte, prečo sa mi rozmarínové vlasové tonikum od značky Weleda zišlo. :-) Ani sa mi nemohlo dostať do rúk v lepšom čase.

Pôst a detoxikácia organizmu pre zdravie

Pri jednom z minulých článkov o bylinkách sa objavil názor, že je detoxikácia pre reštart organizmu nezmysel dobrý len na vyťahovanie peňazí z ľudí. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím. Človek potrebuje silu prírody k tomu, aby sa uzdravil, zrelaxoval a mám jasné argumenty.

---

Ľudia s iným spôsobom stravovania sa mi často sťažujú na prístup svojho okolia. Blogerke Bibiáne a kamarátke Lucke dávajú za príklad predkov, ktorí lovili mamutov a smejú sa ich vegetariánskej strave. Janku s Aďou zasa presviedčajú k občasnému porušeniu déty. Aj mne bývalý priateľ neustále vyčítal, že nejem to a nejem tamto. Jeden kamarát ma neustále pozýva na večeru, ale nikdy nezabudne dodať: "Až zistím, čo ty vlastne ješ." A o tom to je. Zvláštnu stravu, pôst a akékoľvek odriekanie považujeme za nezmysel. Myslíme si, že pôst a zriekanie sa obľúbeného patrí k náboženstvu, ako nás to učili, ale v skutočnosti je pôst prospešný zdraviu a neuškodil by. Naopak. Takáto detoxikácia organizmu je zdraviu prospešná. Očista naštartuje metabolizmus, zlepší kondíciu.

Ľudstvo spohodlnelo a na zdravie sa toľko nemyslí. Alebo naň nemáme čas myslieť. My sa v tomto strese a zhone často považujeme za superhrdinov, ktorí nemôžu ochorieť. Aj ja si pripadám ako táto postavička zo strechy jednej žilinských budov, keď musím stále sedieť pri počítači a na telefóne (najmä teraz, keď mi nefunguje notebook).

Od praveku do dnešných časov

Tak schválne, vráťme sa do starej doby, keď praľudia zabíjali obrovské zvieratá. Myslíte, že mali ľudia v praveku toľko vedomostí, aby vedeli mäso plnohodnotne nahradiť rastlinami? Ich poznanie rastlín sa zakladalo na metóde pokus-omyl. Kto zjedol niečo nové a nepoznané, vždy riskoval smrť. My sme dnes obrnení vedomosťami, loviť nemusíme a mali by sme byť teda podľa toho zdraví ako rybky. Aj my máme možnosť jesť mnohé potraviny v čerstvom stave. Tak prečo sme chorí? Prečo trpíme metabolickými poruchami, prečo berieme toľko liekov?

Lebo sme naháňaní a chodíme do obchodov na hotové. Mohli by nám do strúhanky obaliť i kartón, ak ho dobre ochutia glutamátom. Aj keď práve vy možno nekupujete polotovary, tak dajte ruku na srdce. Neprevažujú u vás doma i tak a osvedčené jedlá, ktoré sa pravidelne točia? Nevystačíte si v týždni s obedmi v práci / školách a nedotlačíte sa doma narýchlo spravenými jedlami a chlebom každodenným? Mne na to nemusíte odpovedať, hlavne neklamte sami seba. U mňa to tak veru donedávna bolo.

Naučili sme sa na nedobré kombinácie jedál a najmä jeme viac to, čo nám chutí. Lenže chutné vždy neznamená zdravé. Preto som v článku radila posilňovať pečeň aj imunitu, aby tento nás životný štýl zvládala a aby vedela odbúrať odpad, ktorý ostáva po problémovom trávení všetkého skonzumovaného. Nielen na chudnutie ale i na prečistenie organizmu od týchto látok slúži detoxikácia. Pôst na šťavách a bylinkové čaje odporúčam všetkými desiatimi. Najmä brezová šťava je super. Ja ju získavam priamo zo stromčeka, ktorý máme na záhrade, ale dá sa aj kúpiť. Nie je to strata peňazí. Investujete do zdravia.

Pôst proti autoimunitným a metabolickým ochoreniam

Prečo je detoxikácia potrebná a čo robí nevyvážená strava s metabolizmom? Ja to už viem, pretože som si presne takýmto postupom vypestovala potravinovú intoleranciu (viď článok). Som si istá, že nejakou formou potravinovej intolerancie trpí každý druhý človek a ľudia intoleranciu neriešia. Vezmite si napríklad mliečny cukor laktózu, s ktorou v detstve väčšinou nemáme problém, no čím sme starší, tým horšie nám býva po pohári mlieka a výrobkoch z mlieka. V našich končinách chýbajú enzýmy potrebné k tráveniu mliečneho cukru až u 15 - 30 % populácie.

výskyt intolerancie laktózy vo svete, zdroj: Wikipedia.org

Taktiež vekom (i prijímaním nezdravej alebo jednotvárnej stravy) klesá citlivosť receptorov a aktivita enzýmov. Nedobre strávená / netolerovaná potrava poškodzuje citlivé časti čreva, čo spôsobuje imunitné reakcie a zápaly.

Imunitný systém reaguje prehnane a telo takúto záťaž na trávenie dlhodobo nezvláda. Prejavuje sa to i na pokožke. Liečime si ekzémy, akné, stúpa citlivosť pokožky. Zvyšuje sa výskyt cukrovky, kvasinkových ochorení (ktorým by som rada venovala priestor v budúcom článku), nádorových chorôb, alergií, intolerancie vaječných bielkovín, niektorých druhov obilnín. Nie vždy sa dá hovoriť o celiakii, ale cítime, že nám býva po pečive a zjedení múčnych jedál akosi ťažko. Trpíme hnačkami, zápchami a únavou a tieto reakcie sú často oneskorené ako celé naše spomalené telo. A vtedy si veľa ľudí povie, že nám niečo nesadlo, alebo sme prejedení.

Nie sme prejedení. My už len v skutočnosti nevieme, čo by sme zjedli. Pritom by stačilo poslať preč z tela staré nánosy, začať pekne odznova s postupným pridávaním potravín a mohli by sme sa zasa cítiť výborne. Ani most predsa nebudete natierať novým náterom a opravovať, kým z neho neodstránite mach a hrdzu. Skôr či neskôr by spadol. Detoxikácia má byť prvý krok.

Chudnutie a detoxikácia za odmenu, nie ako trest

Ak sa vám nechce absolvovať výplach čriev, urobte svojmu telu láskavosť a aspoň z času na čas skúste pôst. Naozaj si dajte záväzok, že sa aspoň raz za rok zastavíte. Vyhraďte si pre seba a svoju celkovú regeneráciu trošku času a dajte sa do poriadku fyzicky aj psychicky. Neprijímajte jedlo. Bylinkové čaje a šťavy z čerstvej zeleniny i ovocia na tejto misii bohato postačia. Odoprieť si pochúťky znie ako týranie, ale na konci čaká odmena. Krajšia pleť, viac energie a skvelý pocit. Práve takto začína každá úspešná liečba intolerancií a rôznych iných ochorení.

Pôst a detoxikácia pomôžu očistiť organizmus a tento ozdravný proces tela sa naštartuje oveľa rýchlejšie. V črevách neostanú žiadne zvyšky, podráždenie pominie, črevná stena a klky budú môcť opäť vstrebávať vitamíny. Už len kvôli tým vitamínom sa oplatí podstúpiť pôst, lebo ak ich telo nedokáže získavať zo stravy, čo z tej stravy máte? Tuky, cukry a bielkoviny? S tým sa uspokojiť nedá!

Kde nie my, tam pomôže ozdravný pobyt

Ja viem, ono sa to ľahko hovorí, ale keby nám niekto odšťavil zeleninku a postavil pohár pred nos, alebo by to spolu s nami podstúpil, šlo by to lepšie. Poznáme sa. Odhodlanie môže po pár dňoch oslabiť a človek poľaví. V očiach svojich priateľov však nezvykneme zlyhávať a nemáme tendenciu sa príliš rýchlo vzdať. Ak ste presne tento typ, ktorý nedokáže aktívne oddychovať ani sa primäť k zmene, skúste detoxikačný pobyt a trebárs naň nahovorte aj svoju kamarátku.

Viem o jednej sympatickej pani, ktorá organizuje práve takéto 7-ňové pobyty spojené s detoxikáciou. Ak radi nakupujete v obchode Babičkina záhrada, pani Miriam možno budete poznať. V poradenstve týkajúceho sa zdravého životného štýlu nie je žiadnym nováčikom. Má naozaj spoľahlivých dodávateľov, ktorí nepotrebujú "vylepšovať" svoje produkty chémiou. I preto dnes nejeden z mojich priateľov brázdi denne po FB stránkach a spoločne nakupujeme v tomto e-shope medíky, tinktúry, kozmetiku a kadečo iné. Ona by totiž zásadne do obchodu neumiestnila nič, čo by si i sama pre seba nekúpila. Pozná tiež dobré triky, ako telu pomôcť a preprogramovať ho na zdravú stravu prirodzenou cestou bez utrpenia a násilného donucovania. S jej pomocou absolvujete detoxikačný pobyt bez toho, aby ste si na pečivo a sladkosti po celých 7 dní ani len nespomenuli. A je celkom možné, že vám rožky a zákusky nebudú chýbať ani neskôr.

Pre každý ozdravný pobyt vyberie krásne a tiché miesto, kde nebudete nikým a ničím rušení. Každý detoxikačný pobyt je totiž určený len pre obmedzenú skupinku ľudí, aby ste si ten spev vtákov a vôňu prírody mohli naozaj vychutnať. Čaká tam na vás pôst na šťavách a čajoch, ale i príjemné cvičenie a program v podobe motivačných workshopov i prednášok. Pani Miriam sa s vami rada podelí aj o svoje recepty.

Pozrite si najbližšie termíny pobytov

Ak sa ťažko odhodlávate na zmeny a nedonútite sa ani začať, nahovorte kamarátku a choďte na ozdravný pobyt spolu. Prečítajte si informácie na stránkach http://detoxpobyt.sk, kde sa dozviete všetko.

7-dňový ozdravný pobyt, zdroj: detoxpobyt.sk

Keď uvidíte ten bohatý program a pozriete fotografie, bude vám ľúto, že ten pobyt sa nekoná už zajtra a nemôžete vyraziť hneď. Na slová ako "relaxačný pobyt" a "chudnutie" my, ženy, dobre počujeme a aj chudnutie vo dvojici sa osvedčilo, lebo kde je viac ľudí a príjemné prostredie, tam nechýba ani motivácia. 😊

Ale ja si i tak myslím, že zdravie je dostatočne silná hodnota, aby sa ním dalo motivovať. To sa totiž, na rozdiel od pobytu, nedá nájsť v obchode ani na internete, vložiť do košíka a zaplatiť.

Introverti a extroverti detailným pohľadom

Ak ma niekto požiada o názor a očakáva dve vety, mal by mi to dopredu povedať. V opačnom prípade som schopná poskytnúť vyčerpávajúcu analýzu doloženú nákresmi. :-) Nechcem tým povedať, že všetci introverti vymýšľajú grafy. My iba uvažujeme odlišne. Dnes vám názorne ukážem, prečo to nedokážeme v sebe vypnúť.

---

Než sa začítate do tohto článku, radila by som prečítať aj jeho predošlý diel. Článok Introverti a ich vlastný (ne)zábavný svet vypovedá veľa o povahových rozdieloch a v tejto časti pôjdeme viac do hĺbky.

Ľudský nervový systém je jednou z najkomplikovanejších a najmenej pochopených systémov tela. Žiadny vedátor nepozná všetky jeho prepojenia, funkcie a najmä mozog je neustále predmetom skúmania a dohadov. Ani ja vám žiaľ nenakreslím a nevysvetlím všetko, čo už o mozgu vieme. Potrebovala by som na to veľa času. Pokúsim sa však vysvetliť, ako vzniká myšlienka, kade blúdi a najmä v čom majú introverti dráhy odlišné od extrovertov.

Začneme tým jednoduchším. Vegetatívnym nervovým systémom, ktorý je súčasťou nervového systému tela. Tento systém má dva režimy, ktoré sa striedajú. Vzhľadom k ich odlišnosti vám bude jasné, že vždy môžeme fungovať len v jednom režime a prepíname sa medzi nimi. To prepnutie ale reguluje časť mozgu, ktorej príkazy nie sú založené myšlienkach a našich túžbach. Telesné funkcie sú riadené príkazmi z nervovej sústavy, ale nie našou vôľou. Aby ste pochopili režimy, naša profesorka farmakológie nám ich vysvetľovala na bohovskom príklade a ten vám skúsim teraz predostrieť i nakresliť.

Sympatikus a parasympatikus

Predstavte si pračloveka na love pripraveného zaútočiť alebo okamžite zdrhnúť. Zrýchlený dych, lebo potrebuje veľa kyslíka, stiahnuté svalstvo schopné rýchleho pohybu, oči rozšírené od vzrušenia ako mačka - to aby dobre videl do diaľky. Necíti hlad a nechce sa mu ani na potrebu. Má iné na pláne. Jeho srdce bije ako o závod a ten adrenalín... Lovec, milovník adrenalínu, ochranár... to je sympatikus. Sympatikový režim navodzuje v tele stav, pri ktorom sme pripravení na pohybovú aktivitu, výpravu, adrenalín. Hovorí sa mu však aj "systém obrany a úteku".

Na opačnom konci zeme sedí iný človek v jaskyni pri ohni. Zreničky zúžené, celý spokojný jednou rukou drží pečené stehienko, druhou rukou si čmára po stene. Dýcha pomaly, srdce tiež bije pomaly, svaly má uvoľnené a jeho tráviaca sústava veselo vykonáva pohyby, aby strávila i vylúčila jedlo. Pohodový človek, mysliteľ, tvorivá osoba. V tejto polohe poznávame parasympatikus. Ide o režim, v ktorom väčšinou relaxujeme, rozmýšľame a trávime. Nepotrebujeme vidieť do diaľky ani sa hýbať.

Každý z nás má obe tieto súčasti. Sympatikové i parasympatikové nervy, ktoré riadia naše orgány. Vegetatívny systém je ďalej prepojený s mozgom, v ktorom máme z nášho života (i vedomia, s ktorým sa rodíme), uložené nejaké obrazce, aby sme vedeli správne reagovať v danej chvíli - sú to modely nášho správania. Modely potom mozgu a súčastiam našej nervovej sústavy pomáhajú určiť, kedy nám hrozí nebezpečenstvo a kedy si naopak môžeme dovoliť byť v pohode, meditovať a s pomocou logiky navrhovať zložité riešenia.

Situácie poznávame cez zmysly, vyberie sa model a nervový systém vyšle rozkaz telu prispôsobiť sa reakciou. Zapne jeden z režimov. Napr. vidím rozzúreného človeka a automaticky sa mu vyhnem, aktívny je sympatikus. Alebo prídem domov, robotu mám spravenú, tak sadnem k telke (alebo ja k článku) - aktívny je parasympatikus.

Ale ako som písala, reakcie na podnety už nedokážeme ovládať vôľou. Nerozkážete srdcu, aby bilo rýchlejšie, neovplyvníte rozkazom žalúdok, aby trávil, keď sa vám to bude hodiť a budete chcieť trebárs schudnúť. Sotva sa telo bude zaoberať trávením a žalúdok dostane rozkaz produkovať tráviace šťavy, keď ste momentálne v obrovskom strese. Telo si nastaví taký režim, aký mu prikáže situácia. A keďže má každá osobnosť iné obrazce a iné modely správania, nervové dráhy daných 2 systémov sa využívajú odlišne - niekto viac používa sympatikové, niekto parasympatikové.

Centrálny nervový systém

Ak ste v týchto modeloch spoznali extroverta a introverti vám pripadajú ako človek v jaskyni, ste na správnej stope k chápaniu. Nám sa totiž naozaj vyvinuli nervové dráhy odlišne. Niekto potrebuje neustále vzrušenie, aby bol stimulovaný k činom a niekomu naopak vzrušenie škodí a vyskytuje sa častejšie v tom druhom režime, aby mohol rozmýšľať a regenerovať sa. Teda nie vy, vaše prostredie a výchova, ale už genetika rozhoduje o tom, ktorý režim budete využívať viac.

A tu už prichádzame k trasám, ktorými sú vedené impulzy do mozgu cez jednotlivé centrá. To je to spomínané prepojenie, ktoré rozhoduje o reakciách činmi, slovami, obrazmi. Skúsila som pre vás nakresliť mozog, aby ste si vedeli predstaviť, aký je komplikovaný a čo všetko sa zapája.

Introverti, extroverti a ich nervové dráhy

Aby sa vnemy prenášali a mohli vznikať reakcie, je k tomu treba chémia. Touto chemickou látkou je neurotransmiter - u sympatikového nervstva je prenášašom noradrenalín a dopamín (všímať si budeme dopamín, lebo ten umožňuje prenosy v mozgu), u sympatikového acetylcholín. Prirodzene nemôžu obidva aktivovať rovnaké časti v centrálnom nervovom systéme a nemajú ani rovnaké nervové dráhy. Zistilo sa to pri pokusoch, kedy skupine introvertov a extrovertov vstrekli do tela kontrastnú látku, kázali im ľahnúť, oddychovať a oskenovali im pri tom mozog.

Extrovert a dopamínová dráha

Extroverti nevydržali ležať pokojne. Zaujímali ich veci v laboratóriu a sken ukázal, kade ich myšlienky blúdili, pretože sa aktivovali určité časti v mozgu.

1. Ako prvé miesto je retikulárny aktivačný systém, odkiaľ prichádza prvotný stimul.
2. Stimul prechádza do hypotalamu. On vlastne rozhoduje o tom, ktorý režim sa zapne. Či dostanete chuť na jedlo (extrovert obvykle nie), budete chcieť piť... atď.
3. Talamus ako taká "výmenná stanica" preberá impulz z hypotalamu do jedného zo svojich jadier a už tu je malý rozdiel. U extroverta ide do zadnej časti, aktivuje sa často centrum odmeny a tá začná časť ho vyšle do amygdaly. Dopamín v centre odmeny je dôvod, prečo extroverti tak radi súťažia a rýchlo sa motivujú k vysokému výkonu, keď je za ním vidina odmeny (financie, postavenie, prestíž..). Takto pozitívne naladení pôjdu aj do rizika, v čom sa od introvertov líšia.
4. Amygdala je emočným centrom. Sprostredkováva limbickému systému informácie o stave prostredia, v ktorom sa nachádzate, aby ste mohli vybrať nejaký vzorec správania a mohli zareagovať.
5. U extrovertov vysiela amygdala impulz do centra, ktoré som označila červenou farbou. Ide o dve vrstvy. Temporálna, ktorá zabezpečuje dočasnú pamäť a motorická, takže extrovert pridá k emócii aj nejaký pohyb. Toto vysvetľuje, prečo sa extroverti dobre učia opakovaním činností a prečo sú takí "splachovací". Niečo sa ich síce dotkne, ale rýchlo to hodia za hlavu a zabudnú na to. Idú rovno do akcie, vedia rýchlo reagovať, pre nich je opakovanie matkou múdrosti. Môžu sa niečo i nabifľovať. Rýchlo to síce zabudnú, ale na krátku dobu im tie vedomosti poslúžia.

Introvert a acetylcholínová dráha

Introverti v laboratóriu ležali pokojne a relaxovali. Boli celí šťastní, že nemusia nič robiť, ale ako ukázal sken, mozog im nepracoval menej. Naopak, svietil ako New York z vesmírnej družice. Len na iných miestach. Tak si to ale ďalej radšej pozrite na obrázku, lebo teraz začína jazda.

1. Prvý krok cez aktivačný systém je rovnaký.
2. Impulz preberá aj u introverta ďalej hypotalamus, len s tým rozdielom, že v druhom kroku sa zapína presne opačný režim ako u extroverta.
3. V treťom kroku stimul prechádza do prednej časti talamu a tá ho ako keby na čas vypína. Nespustí lavínu citov, iba pokračuje inou cestou. U extroverta to bola amygdala, introverti majú "dlhšie vedenie", keď to už musím takto napísať. A tým, že ide o acetylcholín a nie dopapín, motivácia nám chýba. My preto nejdeme do rizika kvôli nejakému profitu.
4. Brocova oblasť je ďalšou zastávkou impulzu a tu začína zábava. Náš vnútorný hlas. Už viete, prečo majú introverti taký bohatý život? Vedia sa porozprávať sami so sebou! Emócie neprejavujeme mimikou. Skôr si mrmleme a to dosť často. Ale teraz už viete, že za to môže náš vnútorný hlas, ktorý u extroverta neoprichádza často k slovu. Šomranie si popod nos je špecialita introvertov.
5. Frontálna oblasť - ďalší "humorista", ktorý extrovertov privádza do údivu. Odôvodňovanie, plánovanie, zdĺhavé myslenie, kalkulácie, učenie sa zapína práve tu... Prečo píšeme dlhé maily, prečo sa obšírne vyjadrujeme? Pre toto. A nevieme logické operácie vypnúť. Môžeme všetko jedine regulovať. Tak, že dostaneme deadline a úplne jasné inštrukcie, inak sa dočkáte slohovej práce alebo rozpravy. Tí menej zhovorčiví sa zamyslia a extroverti si pomyslia, že sú ignorovaní. Ale nie. Introverti myslia a sme v tom sakramensky dobrí. Ak chcete nájsť chybu v procese či v zložitom systéme, dajte to introvertovi. On ju nájde.
6. Hipokampus - časť, ktorej môžeme dávať vinu za pamätanie a veľmi dobré. Hipokampus zapína dlhodobú pamäť a ak si introverti dokázali vnímanú vec dobre premyslieť, zanalyzovať, ich logika im umožní si ju uložiť do zásuvky a vyťahovať, keď ju bude potrebovať. Introverta môžete rekvalifikovať aj 20x, môžete ho zamestnať inými podmetmi, on tam tú jednu vec stále bude mať. Naštvite niečím introverta a môžete si byť istí, že si to bude pamätať aj za 10 rokov a možno zopakuje i presné znenie vašich slov. A vieme sa výborne učiť, hlavne logicky, len sa nedokážeme bifľovať.
7. Poslednou zastávkou je amygdala. Keď sme už všetko premysleli, naplánovali a uložili do šuplíka, teraz zapíname emócie. Čas potrebný na to, aby stimul spustil hádku, plač, smiech a iné emócie závisí od toho, aké komplikované boli kroky 4, 5 a 6.

V článku som doposiaľ nespomenula Wernickeho oblasť (neónová ružová), ale popravde si nie som istá, či som ju zakreslila správne a či ju i správne chápem. Táto oblasť je centrom reči. Tipujem, že by sa mohla spúšťať s amygdalou. Záleží zrejme na vyhodnotení vnemu a výsledkoch jeho spracovania, lebo bez logického vyhodnotenia a uloženia do pamäti pri učení by sme nepochopili význam slov a nevedeli poskladať myšlienky. Ale zasa nie všetky vnemy komentujeme, preto ten základný model je buď z 5 krokov u extroverta alebo 7 krokov u introverta.

Ak chcete viac pochopiť mozog, máte zdravotnícke vzdelanie, nevadí vám čeština a cítite sa na veľa cudzích termínov, niečo o fungovaní systémov ľudského tela sa dozviete aj v týchto skriptách pre budúcich lekárov. Nie je tam nič o introvertoch, ale veľa informácií o častiach nervovej sústavy. Ďakujem autorom, že mi z veľkej časti pomohli rozšíriť obzory i pochopiť, v čom som iná.

Prečo majú introverti Poker face?

Že z nás niekedy nevidíte zapnuté mimické svaly ako prejavy emócií? Možno sme svojou logikou usúdili, že ich zapínať nepotrebujeme, alebo sme ešte nedospeli k záveru. Niečo ako hádka a plač sa u nás zapína dosť ojedinele a na smiech si občas treba počkať, alebo povedať čosi vtipnejšie. U niektorých introvertov to chce inteligntne vtipnú vec a niečo, čo pochopíme ako vtip hneď. Hlavne keď máte česť s INTJ (introvert vnímajúci intuíciou, používajúci ostrú logiku a veľmi silno organizovaný - to som prosím ja), lebo inak zareagujem ako Kosť. Nepochopím a odpoviem ako na logickú otázku. :-) Ale tieto skratky a ich vysvetlenie jednolivých pováh by bola pôda pre ďalší článok - je to ďalšie povahové delenie introvertov a extrovertov. (Ak chcete, nechajte komentár a môžem i taký napísať.)

Ale ak nepohneme brvami a kostrou, to neznamená, že nemáme city, alebo že sme leniví. Naopak, do starostí blízkej osoby sa vieme vžiť tak intenzívne, že tým pohltíme celý svoj mozog i celé telo. Pre lásku zmeníme celý svoj život a mnoho pretrpíme. My, introverti, ale nie sme spravidla chápaní, lebo nepremieňame stimuly na pohybovú energiu, ale viac na logické myšlienkové operácie. A viditeľne prejavované emócie sú oblasťou, kde nám logika rozhodne nepomáha, keďže sa nedajú predvídať a v prípade nezdaru vieme sami seba výčitkami trýzniť celé desaťročia. My však všetko riešime cez logické operácie a inak to nevieme.

Naša acetylcholínová dráha je dlhá a hypotalamus s talamom sú akousi našou brzdou. U extrovertov spúšťajú okamžité reakcie, pohyby, motiváciu, introverti ich majú stavané tak, aby akoby vypínali silu podnetu a bránili spusteniu emócií., aby nám to neublížilo Viete si predstaviť, že by sme museli zapnúť vnútorný hlas, logiku, pamäť a prežívať pri tom silné emočné stavy? To by nás zabilo. Už i tak máme veľa myšlienok vo svojich hlavách, ktoré sa tam držia celé veky. A prepáčte mi takýto obrázok, ale takto to niekedy cítime.

Musíme byť utlmení a preto neznesieme stres ani hluk dlhodobo. Nedokážeme tráviť, nedokážeme dýchať, je toho na nás moc. Náš mozog je veľmi citlivý na dopamín. Hipokampus a jeho maličké centrum trestu u nás funguje žiaľ príliš dobre. Dopamínom riadené centrum odmeny nie. Málo si veríme, neodpustíme si žiadne zlyhanie a pritom sme svojim spôsobom aj my výnimoční. Tu sú príklady.

Zdenka - maximálne zodpovedná osoba so zmyslom pre detail, ktorá zariadi všetko a funguje doslova ako hodinky. Bez nej by recepcia bola jeden chaos. Udrží tajomstvo, vždy dobre poradí, povzbudí človeka, porozprávate sa s ňou o všeličom.

Janka - cieľavedomá a šikovná žienka, dobre sa učí jazyky, v športe i kultúre sa vyzná ako nikto iný, miluje deti a deti milujú ju. Aj ona má zmysel pre detail a nemrhá energiou. Používa hlavu a myslí v predstihu ako Zdenka! Vykonávajú i rovnakú prácu.

Majka - perfektná účtovníčka. Vždy má prehľad, ako sa menili zákony a keď mnoho iných nenájde v dokumente chybu, alebo sa nevie pohnúť, ona to zvláda. A ešte sa i sama stará o dospievajúcu dcéru!

Braňo - trpezlivý chlap, ktorý skladá modely a tie sa vedia i pohybovať! Absolútne si neverí, vzťahy sú preňho španielskou dedinou, ale vie o nich písať. Keby svoje sci-fi príbehy vydal v tlačenej forme, ľudia by sa o ne pobili.

Janko - nie je hlučný, nie je dvakrát akčný obchodník, ale má skvelé nápady a ľudí si získa priateľskosťou a tým, ako veľa o svojom tovare vie. A áno, vie sa oháňať aj kladivom, keď treba, hoci by to naňho nikto nikdy nepovedal.

Martin a Jaro sú IT-čkári. Zdajú sa byť extrovertmi, je s nimi perfektná zábava. Kým nezačnú mať ľudí plné zuby a netúžia sa pred nimi skryť. Martin prenikne do každého systému. Dokáže navrhnúť od základov nový systém bez chyby a aj doňho kedykoľvek čosi nové pridať. Jaro zasa opraví akýkoľvek počítač či smartfón.

Uvažujeme odlišne. Čo extroverta nakopne k činnosti, to introverta ničí. Čo extroverta odradí pre vidinu neúspechu, to introverta nabáda k hlbšiemu skúmaniu. Rozhliadnite sa okolo seba a nájdite v dnešnom svete introvertov. Ak nežijú na samote a nemajú pokojnú robotu, musia pracovať v open space kanceláriach (to bol isto vynález extroverta) a neustále sa na nich tlačí, aby boli akční (od šéfov extrovertov, ktorí vedia všetko, len nie manažovať čas a odhadovať množstvo úloh v danom čase), určite budú mať poruchy trávenia. Buď budú vychudnutí alebo naopak veľmi pri tele. Presne ako títo ľudia a presne ako ja.

Táto doba nie je pre nás dobrá a extroverti s akčným prístupom sú stále v prevahe. Chcelo by to trošku pozorovania, povzbudenia a pochopenia pre mňa i mojich priateľov. Sme i my géniovia, ale v niečom inom. Tvoríme systémy, umenie, spájame každý tím v súrodý celok. Stačí zastaviť akciu, pozornejšie sa zadívať, čosi si prečítať a budete vedieť. Snáď som i ja teraz trošku prispela k pochopeniu, v čom sú introverti iní a že som nič nepoplietla. Iba som sa tento komplexný problém snažila pochopiť svojim rozumom a nejako podať všetkým ľuďom fakty.

A ak ste introvert a čítate tieto riadky, hlavu hore. Sme síce iba v tretinovom (a možno ešte menšom) zastúpení, ale nie sme divní. Sme naopak úplne normálni.