Starostlivosť o krásu okresaná na nutné minimum

Koronavírus zmenil myslenie ľudí. Zdravá pleť predstavuje vyššiu hodnotu než super účes, outfit a úchvatné líčenie. Len rúško nám ju kazí…

DM box pre domáci wellness je minimalistický

Až do začiatku marca bola možnosť zapojiť sa nákupom v dm drogérii do súťaže o dm box pre domáci wellness. Aké produkty box obsahoval?

Na webe dm drogérie som varená pečená, pretože si odtiaľ objednávam väčšinu čistiacich prostriedkov, produktov na pranie, ale dosť často tam nakupujem i kozmetiku. Napríklad začiatkom marca som objednávala telové gély Aloe Vera od značky Balea na výrobu dezinfekcie rúk.

Bolo mi jasné, že keď sa dezinfekčné gély opäť objavia v predaji v lekárňach a obchodoch, pôjdu riadne do peňazí. A moja predtucha sa naplnila. Za pol deci gélu teraz zaplatíte 3 - 4 €. Ja ale z jednej tuby telového gélu a liehu vyrobím takmer tri štvrte litra účinnejšej dezinfekcie pre celú rodinu a výrobná cena celého toho množstva je 7 - 8 € (recepty na výrobu som už publikovala). Tak si to porovnajte. Jednoducho určité veci sa naozaj oplatí kúpiť si ako polotovar v drogérii a použiť ich v procese.

A ja som sa navyše so svojim nákupom mohla zúčastniť aj súťaže o DM box, v ktorej sa na mňa usmiala šťastena.

DM box zameraný na relax a krásu celého tela obsahoval:

všetko, čo potrebujete v týchto pohnutých časoch, keď vám treba pripraviť pleť na leto a ešte stále neviete, či vôbec nejaké bezstarostné leto bude. Produkty, ktoré zlepšia stav vašich rúk, chodidiel, ktoré zdvihnú náladu a s ktorými zrelaxujete.

Soľ do kúpeľa Kneipp

Hneď po otvorení boxu mi do oka padla soľ do kúpeľa na prechladnutie s eukalyptom od značky Kneipp. Ani si neviete predstaviť, ako som sa potešila. Teplý kúpeľ na zlepšenie dýchania je presne tým, čo môj momentálne upchatý nos potreboval. Normálne ma toto vrecúško motivovalo nechať všetko tak, urobiť fotky obsahu boxu, vyčistiť vaňu a ísť sa do nej naložiť.

Kneipp Soľ do kúpeľa na nohy 40g - 1,49 €

Kúpeľ mi priniesol úľavu a dobre mi prehrial telo. Príjemná zelenkavá farba teplej vody a ešte príjemnejšia vôňa ma okamžite dobre naladili. A fakt sa mi značne polepšilo. Kúpeľovú soľ vrelo odporúčam. Nápomocná bude nielen pri chorobách z nachladnutia, ale tiež po športe, keď potrebujete zrelaxovať.

Regeneračná maska na ruky

So značkou Neutrogena mám len tie najlepšie skúsenosti. Produkty Neutrogena sú však určené najmä namáhanej pokožke. Regeneračná maska na ruky Cica Repair preto poputuje na otestovanie k môjmu priateľovi.

Neutrogena Regeneračná maska na ruky Cica Repair - 4,99 €

Ja mám home-office a medzi ľudí vychádzam minimálne. Nepotrebujem si v jednom kuse čistiť ruky ako on, ktorý má manuálne náročnú prácu a ešte k tomu pracuje v tíme s inými ľuďmi. Aj keď doma upratujem, varím, periem,... jeho ruky sú omnoho zničenejšie než tie moje. Jeho závery sa samozrejme dozviete v samostatnom článku, ktorý už mám rozpísaný a tento produkt doňho pridám.

Exfoliačná maska na päty

Ďalší produkt z balíčka otestujem ja. Je ním jednorázová SheFoot exfoliačná maska na päty s obsahom kyseliny glykolovej, mliečnej i salicylovej. Tak na túto masku som obzvlášť zvedavá. Doma som už mala viacero masiek na nohy, teraz tiež jednu testujem. Ale vyslovene na päty nebola ani jedna. Tak by som im potom spravila taký porovnávací článok.

SheFoot Exfoliačná maska na päty 50 g - 6,99  €

Rozjasňujúci ryžový peeling

Jemný rozjasňujúci ryžový peeling Glow je novinka značky Nivea. Obsahuje údajne organicky pestovanú ryžu a bio maliny. V zozname zložiek som si všimla i upokojujúci pantenol a vonné látky, ktoré možno nemuseli byť, ale OK. Vôňa je jemná a ovocná. Neprekáža.

Nivea Rozjasňujúci ryžový peeling Glow 75 ml - 5,79 €

Peeling som okamžite vyskúšala. K pokožke je veľmi jemný a teda ho považujem za vhodný aj na frekventovanejšie použitie. Nenaznamenala som žiadne vysušenie pleti a ani podráždenie. Iba peknú čistú, rozjasnenú a dobre prekrvenú ružovkastú pleť. Pri prvom teste sa mi peeling zdal veľmi jemný, že som zapochybovala, či nedržím v ruke gomáž. Ale nie. To iba moja pleť bola dosť mastná a upotená. Mala som ju najskôr poriadne umyť nejakým čistiacim gélom. Ide o klasický mechanický peeling s jemným zrnom, ktoré neškriabe tak ako peelingy s ostrými plastovými časticami alebo podrvenými škrupinkami / semiačkami. Za mňa spokojnosť.

Sprchovací gél Palmolive

Od sprchovacieho gélu som nečakala nič. Ja veľmi sprchovacie gély Fa, Nivea, Palmolive a podobné značky nevyhľadávam. Neurazia, ale ani nenadchnú. Vadí mi, že výrobcovia prezentujú na obaloch zložky, ktoré ich produkty vôbec neobsahujú. Iba sú nimi aromatizované. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale radšej si kúpim sprcháč Balea, kde často vidím aj niečo navyše. Napríklad mliečne proteíny, extrakty z kvetov, vitamíny... proste čosi. Alebo si zadovážim gél podľa vône, ak ma upúta.

Palmolive Sprchovací gél Aroma Sensations Feel Loved 250 ml - 1,79 €

Sprchovací gél Aroma Sensations Feel Loved ma donútil svoj názor prehodnotiť. Neobsahuje iba arómu, ale v zložení vidím skutočný levanduľový, kokosový, jojobový olej i olej z pačuli. To vysvetľuje aj tú jeho krásnu vôňu. Za normálnych okolností by som gél posunula ďalej, ale tento si nechávam. A už som sa s ním aj sprchovala. Celá kúpeľňa voňala krásnou zmyselnou vôňou, ktorá dokonalo ladí aj k jednej novšej toaletnej vode, čo som si nedávno kúpila (uvidíte ju v budúcom článku).

Harmonizujúci peeling Dermacol Aroma Ritual

Tento posledný produkt som v podstate videla v balíčku ako prvý, lebo bol na samom vrchu. Ale cukrové peelingy Aroma Ritual už dôverne poznám už podľa vrchnáčika a preto si jeho pozornosť ukradla soľ do kúpeľa. Neviem prečo, no tak nejako som predpokladala, že bude peeling jahodový alebo melónový. Pri otočení téglika mi ale zasvietili oči. Dostala som harmonizujúci telový peeling Aroma Ritual s vôňou belgickej čokolády a pomarančov.

Dermacol Harmonizujúci telový peeling Aroma Ritual belgická čokoláda 200g - 4,29 €

Na trhu sa vyskytuje už krásnych pár rokov, ale značka vždy prišla s niečím, čo ma zaujalo viac. A tak je to od značky Dermacol jediný rad, z ktorého som ešte nemala ani jeden produkt. Ale vždy ma lákal. Preto som rada, že ho mám práve teraz a práve peeling. Hneď som si ho aj skúsila a tešila sa s z krásnej arómy čokolády. Parádička. Týmto kúskom mi dm drogéria spravila veľkú radosť, pretože vonia ako jedna moja obľúbená sladkosť. Celkovo, peelingy Aroma Ritual si kupujem každú jar i leto, lebo krásne voňajú, nie sú mastné a dobre sa zmývajú. Tento si určite kúpim ešte raz. Aj jahodový.

Priznám sa, že sa mi nechcelo počítať, koľko mien bolo v zozname výhercov, ktorých doma poteší tento nový dm box pre domáci wellness. Odhadom tipujem, že ich bola snáď celá tisícka, pretože zoznam doslova nemá konca. A niekto by mohol namietať, že to bude dôvod, prečo sa zdá box oproti tým predošlým ako ich chudobný príbuzný. Uznávam, že polovica produktov je v plochom balení a jednorázová. Preto je tento box taký minimalistický. Ale zloženie tohto boxu mi pripadá skvelé. Všetko sú to veci, ktoré nemusím posúvať a určite ich doma zužitkujem.

Zo 6 produktov v celkovej hodnote 25,14 € som už 4 rovno vyskúšala. Piaty otestujem zajtra a šiesty skúsi cez víkend priateľ. Myslím, že u nás doma zatiaľ nebol ani jeden box, ktorého obsah ma tak lákal k používaniu. Ďakujem, dm drogéria. Dobre ste svoj dm box pre domáci wellness zostavili.

Človek bez domova - čo koronavírus vzal a berie jemu

Koronavírus privádza ľudí do zúfalej situácie. Pre niekoho je zúfalá domáca nuda s rodinou. Iný by sa nudil rád. Nemá však domov. Pomôžte!

Tí, čo sa sťažujú a mali by byť radšej ticho...

Ach, tie sťažnosti. Ako sa ľudia doma nudia, aké hlúposti vymýšľajú... Je vidieť, že niektorí nikdy nezažili skutočné starosti. Keby sa na ich mieste ocitol dnes ktorýkoľvek človek bez domova, nepovedal by jediného slova na to, že sa túto Veľkú noc nemohol presunúť na chatu, lebo chata sa nachádza mimo okresu. Že nemohol vyraziť k príbuzným, priateľom, na veľký výlet za krásami Slovenska, na rodinný obed do reštaurácie, za kultúrou, a ani na dovolenku do zahraničia. Vážil by si všetko, čo má.

Aj mne chýbajú moji priatelia. Ani mne nie je všetko jedno, keď vidím vonku svojich priateľov a môžem im maximálne zamávať z balkóna. Aj mne chýba mama, brat a všetci moji blízki. Ale vždy si uvedomím, aké šťastie v skutočnosti mám, Priatelia ani rodina nám nikam nezmiznú. Ak ich nebudeme ohrozovať svojou nedočkavosťou a ostaneme doma, počkajú na nás a prežijú v zdraví. Do tej doby máme strechu nad hlavou, jedlo na tanieri, tečúcu čistú vodu, posteľ, paplón, vankúš, telefón, podaktorí aj internet... Čo by za to iní dali! 

Tí, čo by sa aj sťažovali, ale nepovedia nič... 

Byť "homeless" je dnes pomaly ekvivalent nadávky. Na bezdomovcov pozerajú ľudia cez prsty, boja sa ich a volajú na nich mestskú políciu. Áno, v každej skupinke ľudí bez domova sa nájde niekto otravný, kto od vás bude žobrať peniaze a pôjde si za ne kúpiť čučo. Sú i také nepoučiteľné typy, ktoré sa vždy pustia späť na svoje chodníčky plné podivných skratiek a budú páchať trestnú činnosť. Nie každý si však svoju nezávideniahodnú situáciu zaslúži a sú ľudia, ktorí robia všetko, len aby sa odrazili od dna a vyplávali nahor k vám.

Čo ak človek, na ktorého denne ukazujete prstom, iba slepo miloval a veril? Nemohol iba doplatiť na niekoho bezcitnosť alebo nešťastné okolnosti? Ako niekto môže odsúdiť iného človeka bez toho, aby o ňom niečo vedel? Nik nám nedal právo vynášať súdy bez dôkazov, diskriminovať biednych a robiť z nich odstrašujúci príklad. Napríklad ich natáčať, ako chodia bez rúšok, vyberajú z popolníkov cigaretové ohorky a fajčia ich. Niet divu, že sa potom každý bojí bezdomovcov. Ale nie všetci sú takí.

Zdá sa vám, že sa ničoho neboja? Omyl. Človek bez domova je v skutočnosti snáď jednou z najviac ohrozených bytostí. Na rozdiel od nás nemá žiadne istoty. Uvedomte si, že títo ľudia prakticky nemajú kam utiecť pred hroziacou pandémiou, majú často oslabenú imunitu a ak ich koronavírus napadne, nedostanú sa k liekom a ani k adekvátnej starostlivosti. Ako teda vyplýva aj z poslednej tlačovej správy, nie rôzne zákazy a použitie sily, ale práve bývanie je najvyššou ochranou v čase pandémie. A to oni nemajú. Je len na nás, či im nejako pomôžeme.

Časopis Nota Bene, ktorého predaj pomáha ľuďom bez domova, zdroj

Ako si "nažíva" taký človek bez domova

Ja sa na ľudí na uliciach pozerať nemôžem. Keď medzi nimi vidím slušného človeka, nedá mi ho obísť bez povšimnutia. Napríklad tam, kde som predtým bývala, chodil taký ujko na vozíčku. Sám nemal z čoho žiť, ale mal toľko súcitu, že sa ujal aj malého bieleho psíka. Musel mať veľké bolesti, nohy mu krútilo na všetky strany, ale myslíte, že to riešil alkoholom? Nie, nikdy som ho nevidela opitého a nikdy od ľudí nepýtal peniaze. Pýtal jedlo. Pre mňa to znamenalo jediné. Keď som šla do obchodu na nákup a on bol niekde na blízku, aspoň niektoré položky som nakúpila dvojmo. A aj niečo pre havkáča. Pretože na jeho mieste som mohla byť aj ja.

Čo vám teraz napíšem, o mne vie dohromady možno tak 6 - 8 ľudí, ale už nemôžem byť ticho. Aj ja som jednu dobu bola človek bez domova, hoci priznávam, že moja situácia sa v niečom líšila. Možno som mala viac šťastia? Alebo odhodlania? Neviem, čo to bolo. No viem, čo som prežila a ako som sa cítila. Ak by sa mi to stalo dnes, v čase boja proti koronavírusu a nie pred 16 rokmi, možno by bolo už po mne a tento blog by nebol vznikol. 

Keď som v roku 2004 prišla do Londýna za prácou a zlepšením angličtiny, mala som so sebou obmedzený obnos peňazí našetrený z mojich výplat z domova. Mal mi pomôcť prekonať prvé týždne v cudzej krajine, v cudzom meste, kým si zarobím prvé peniaze a nájdem vlastné bývanie. Aj som si svoju novú robotu celkom rýchlo našla. Žiaľ v poslednej chvíli, keď už úspory dochádzali, muselo rýchlo padnúť rozhodnutie, čo spravím so zvyškom peňazí. Vystačili by mi na týždeň alebo nanajvýš dva týždne strechy nad hlavou. Dala sa z nich zaplatiť malá izbička s jednou posteľou, ale musela by byť mimo rušného Londýna, lebo v častiach blízko centru je bývanie drahé. Avšak už by mi nevychádzalo na stravu ani dochádzanie do práce. Navyše tu bolo riziko, že o prácu prídem. V Londýne si človek nemôže byť ničím istý, dokonca ani výplatou, čo sa nakoniec aj ukázalo. Ale nepredbiehajme. To podstatné je, že aj človek bez domova často robí takéto ťažké rozhodnutia. Má si zaplatiť bývanie? Alebo si radšej šetriť peniaze, keby prišiel o robotu? Nemá mu kto pomôcť.

V Londýne som sa neocitla sama. Bývalo tam i zopár mojich priateľov. Každý pomohol, ako len smel a vedel. Uschovali mi napríklad môj kufor s oblečením. Do väčšej tašky som si napratala iba pár najnutnejších vecí a tú nosila so sebou. Bolo tam nejaké oblečenie, hygienické potreby, doklady a zvyšok peňazí. U priateľov som ale bohužiaľ nemohla bývať. V Anglicku to nefunguje ako na Slovensku, že si do domu či bytu dopracete hocikoho a necháte ho u seba týždeň alebo mesiac. Ani keď ide o vašu najlepšiu kamarátku. To nejde. Mali by ste veľké problémy.

Moje jediné šťastie bolo, že som na prvý pohľad nevyzerala ako bezdomovec. Vždy som sa mala kde upraviť a umyť, nosila som čisté oblečenie a učesané vlasy. A že som mala za čo cestovať autobusom, lebo keď na nič iné, na toto peniaze ostať museli. Žiadne cestovanie = žiadna práca. Ale zdravie nejasalo. Keď na ulici nechcete vyjedať obsah smetných košov, obrátite každú mincu v ruke aj trikrát. Môj denný príjem stravy pozostával z jedného nízkotučného jogurtu a polovice balíčka keksov podobných našim vaječným venčekom. Ak sa mi podarilo natrhať niekde v parku ovocie, to bol vítaný bonus. Aspoň nejaké vitamíny. Tiež sa mi pošťastilo nájsť polystyrénový obal, na ktorom sa dalo ležať. V noci chránil moje telo pred chladom od studenej zeme. To je ďalšia vec, ktorej musí človek bez domova denne čeliť. Chlad je spolu s hladom najväčší nepriateľ. Najmä pre kosti a dýchacie cesty. Ostať čistý, zdravý a ako tak sýty, to sú pre človeka na ulici tie najdôležitejšie veci. Koľko ústupkov asi musí denne spraviť bez toho, aby utrpela jeho ľudská dôstojnosť? Viete si predstaviť, že by ste sa museli umývať v rieke? V zime?

Možno sa pýtate, kedy sa to celé udialo mne a odpoveď je, že bolo celkom príjemné leto. Jedno z tých menej upršaných. Ďalšie šťastie. Aby ste si však nemysleli, že môj život na ulici bol ako kemping, vyvediem vás z omylu. Letá v Londýne a určite ani inde vo svete nebývajú až také teplé. Ešte kým ide človek spať, tak je vonku aké také teplo. No nad ránom, okolo tretej až piatej hodiny, už býva neskutočná zima. V Londýne môže za to vlhký vzduch od mora a Atlantiku. Nie som na seba hrdá a vždy si to budem vyčítať, ale situácia má donútila ukradnúť z jedného balkóna spací vak. A ešte aj v tom teplom vaku bolo od zeme chladno. Nohy a prsty na rukách som si necítila. Spať pod širákom naozaj nie je prechádzka ružovým sadom. Niečo iné je kempovať pri jazere, kde celý deň pieklo slnko a prehrialo aj zem. A kde máte stan či teplé oblečenie. Ale skúste si to v parku ako oni. 

Predtým som mala aj iné možnosti. Dalo sa napríklad spať v nočnom autobuse počas jazdy naprieč Londýnom. Londýn je obrovské mesto. Kým jedna nočná linka prejde celý svoj smer, môže to trvať aj 3 hodiny. Ale na to musíte byť aspoň dvaja. Kým jeden spí, druhý bude zatiaľ strážiť, aby sa tomu spiacemu nič nestalo. V takom autobuse sa vám bez dozoru všeličo môže prihodiť. Prinajlepšom vás z neho vyhodia policajti, pretože v autobuse naozaj nemáte čo spať. V tom horšom prípade vás môže niekto okradnúť alebo vám môžu ublížiť. 

Spať v parku na lavičke? Ak ste muž a silák, tak vám to možno prejde, ale ja ako 21-ročné dievča som o takom nocľahu mohla iba snívať. Tak ako si to dnes nemôže dovoliť na Slovensku ani starší občan. Nebezpečenstvo pre ľudí bez domova číha na každom kroku. Skúšala som aj uzavretý park, ktorého brány zamykali večer po 22:00, proste som preskočila cez plot, ale ani tam nebolo želané bezpečie, lebo rovnaký nápad dostali aj iní. V Londýne v častiach blízko centra nie je človek bez domova nikde úplne sám. V centre je priveľa ľudí, v tých odľahlejších častiach Londýna zasa bývajú rôzne živly, národnostné menšiny a náboženské komunity s nulovou toleranciou voči ľuďom ako ja. Keď sa vám tam niečo stane, pomoci sa nedovoláte. Nepochybujte, že aj na našom bezpečnom Slovensku máme určite štvrte, kde sa človek bez domova musí báť a predsa v nich musí nocovať.

Ja som svoje relatívne bezpečie našla až v južnej časti Londýna. Na okolí bolo veľa športových plôch, kde sa hrával kriket a v noci tam nikto nechodil. Našla som si dieru v pletive plota a ňou preliezala na ihrisko smerom ku kríkom a stromom. Tam som si medzi vetvičkami a krytá zo všetkých strán spravila miesto a priniesla aj ten spomínaný polystyrén. Nikto ho našťastie v kríkoch nenašiel a nevyhodil, lebo porast bol hustý. Teda som mala istotu, že sa o mne nikto nedozvie a nepríde ma vyhodiť. Ani na mňa nezavolá políciu.

Príbeh mal nakoniec šťastný happy end. Len necelých 200 metrov od miesta v kríkoch som napokon našla i svoju prácu s vytúženým bývaním. Pomohla som osobe, kvôli ktorej som prečkala aj túto veľmi zlú situáciu a spoločne sme sa vrátili domov.

Človek bez domova neznamená automaticky skrachovanec a vyvrheľ

Je mi jasné, že niektorí ľudia bez domova boli reálne zlí a narobili veľa krivdy vo svete. To je pravda. Niektorí však iba príliš milovali alebo verili. Nejeden človek bez domova nechal všetky svoje peniaze deťom, bývalej manželke, alebo dokonca svojmu zamestnávateľovi, ktorý mu nedal niekoľko výplat a teraz si niekde váľa svoje šunky na Bali.

Isté, dôverovať a nepreverovať je tiež ľudská chyba, za ktorú neraz príde trest. Ale je to trest primeraný? Je v poriadku, že niekomu dali prst a vzal si celú ruku? A je v poriadku niekoho trestať celý život aj za niečo, čo hoci aj vedome spôsobil? Nech už ten človek bez domova spravil čokoľvek, nie je to stále iba človek? Nezaslúži si druhú šancu?

Nikto si nezaslúži celý život pykať a líhať na lavičku v parku. Ak pravda takto nežije pre svoju vlastnú lajdáckosť alebo závislosť - napríklad na alkohole. Ale ľudia sa vedia chopiť šance, keď im ju niekto dá. Poučia sa z minulosti a ďalšie chyby robiť nechcú. Pre všetkých tých, ktorí sa chcú odraziť od dna, je tu časopis NOTA BENE. Z každého predaja majú predajcovia podiel pre seba. Za peniažky možno raz začnú svoj život odznova. Tak ako ja. Nájdu si prácu, nájdu si bývanie. Založia si rodiny a budú zasa šťastní. Takýto šťastný koniec by vytlačil nejednu slzičku do oka, ale...

Koronavírus mnohé šance na normálny život marí, pomôžte

Je úplne logické, že aby mohli predajcovia predávať časopis, potrebujú kupcov. Komu ho však majú ponúkať, keď po uliciach nikto nechodí a keď sa ľudia strašení médiami boja všetkých bezdomovcov? V každom vidia potenciálneho nositeľa ochorenia, ktorý vyberá odpadkové koše a šíri COVID-19 medzi Slovákmi. Ale boja sa aj tých slušných ľudí, ktorí za nič nemôžu.

O jednom takom slušnom človeku bola aj včerajšia reportáž v televíznom spravodajstve, na ktorú ma upozornila mama. Tento človek s časopisom vytrvalo stojí na hlavnej stanici v Bratislave. Určite si viete predstaviť, koľko kusov pri obmedzenom pohybe ľudí tieto sviatky predal. Iba čo viac zodral svoje topánky a ponamáhal nohy.

Ale čo mal robiť? Mal sedieť na lavičke a lamentovať nad svojim osudom po celú Veľkú noc? Žobrať, alebo dokonca niekoho okradnúť? Pán Janko vyzerá ako slušný a životom ťažko skúšaný človek. Čo ma zarazilo, bola iba reportérka, ktorá pána nepoučila, ako sa má správne chrániť a ako má nosiť rúško. Mal ho natiahnuté iba cez ústa a jeho nos ostával nechránený pred možným príchodom infekcie, ale každému to bolo jedno. Točili ho ďalej a ľudia ho nevšímavo obchádzali.

Takýto postoj nie je správny. Pán Ján je rovnako dôležitá ľudská bytosť ako ktokoľvek z nás. Pomáhame lekárom, zdravotným sestrám, postihnutým deťom, šijeme rúška, rozdávame dezinfekciu, tlieskame. Tak prečo by sme nemohli pomôcť zraniteľným ľuďom bez domova?

Keď ich na ulici uvidíte smutne sedieť, spomeňte si na mňa. Aj ja som takto nešťastne sedela a som preto horší človek? To snáď nie. Tak im pomôžte. Ak už na ulici nestretnete predajcu Nota Bene, potom prispejte ľubovoľným darom na www.pomahatjelahke.sk. Alebo stránku zdieľajte na Facebooku.

Každé euro sa ráta. Aj vaše peniaze dokážu týmto ľuďom zabezpečiť ochranné rúška, hygienické potreby, stravu i najvyššiu formu ochrany - bývanie. Odmenou vám bude dobrý pocit na srdci a mimoriadne elektronické vydanie časopisu "STOP PANIKE", ktoré dostanete do mailu a ktoré ani podľa mňa nemohlo mať lepšiu titulku.

Presne tak. Zastavte paniku. Nebojte sa ľudí na ulici a pomáhajte si navzájom. My ľudia sme zvládli ďaleko horšie veci ako napríklad vojny. Poradíme si aj s koronavírusom a môžeme zachrániť aj ľudí bez domova. Ale zvládneme to iba SPOLOČNE.

Koronavírus útočí na našu psychiku, ako nepodliehať panike?

Doplatili sme na všetko. V lekárňach niet liekov, v obchodoch chýba tovar, médiá nás strašia... No to neznamená, že máme podliehať panike!

Ja to veľmi dobre chápem. Ťažko je zachovať chladnú hlavu, keď sa na nás z televíznych novín valia správy, že minimálne do konca leta nevystrčíme nos z domu. Veľa ľudí si pritom už dávno predplatilo letnú dovolenku. Tak teraz rozmýšľajú: "Vrátia mi peniaze? Nevrátia?" Známi mi denne cez Messenger referujú, koľko Talianov už zomrelo, že Španieli nechávajú umierať starých ľudí a viem aj to, že v Británii dokonca už aj princ Charles ochorel. Nejednému z nás prebehla hlavou zhubná myšlienka, že keď môže vírus postihnúť aj šľachtu, čo už má robiť bežná Slovač? Ale lepšie nie sú ani správy z domova o tom, aké hlúposti robia Slováci. Televízne spravodajstvo nemôžem pozerať preto, lebo z každej takej správy by mi stúpol tlak a odvalilo by mi dekel. Strašne ma rozčuľuje, keď sa niekto správa nezodpovedne.

Ľahkovážnosť neschvaľujem. Pravidlá sú nutné a ich dodržiavanie je naša psia povinnosť. Aj keď ide o sprísnenie protiepidemických opatrení, s ktorým možno všetci nesúhlasia, sme povinní to akceptovať. Slováci sú už tak zvyknutí využívať predĺžené víkendy a presúvať sa z miesta na miesto, že by ich od migrácie na Veľkú noc dobré slovo neodradilo.Tak nám to bolo prikázané a presuny kontroluje polícia. V radoch sme povinní udržiavať dvojmetrový odstup, musíme nosiť rúška, rukavice a ani nás nevpustia naraz viacerých do obchodu. Zo všetkých týchto opatrení sú teraz mnohí ľudia v strese, čo je úplne zdravá a normálna reakcia. Jednoducho sme sa ocitli mimo svojej komfortnej zóny. Normálna a zdravá nie je iba panika a tú spoznáte podľa príznakov.

Príznaky paniky

• Ochromujúci strach. Rozum vám síce hovorí, že robíte všetko pre ochranu zdravia svojej rodiny a že vám doma nič podstatné nechýba. Veľkú noc prežijete a aj ďalšie dni po nej. Ale aj tak by ste najradšej nabehli do lekárne / obchodu a dokúpili ďalšie zásoby, alebo navštívili príbuzných, lebo máte pocit, že sa stane niečo hrozné. Neviete tú myšlienku pustiť z hlavy, úplne vás ovláda.
• Potenie, zimomriavky alebo návaly tepla. Stalo sa vám, že ste pozreli na všetkých ľudí v rúškach okolo seba, alebo si spomenuli na čosi, čo ste nechtiac zabudli kúpiť / spraviť a na čelo vám vystúpili kropaje potu? Alebo vám odrazu začervenala tvár a pocítili ste neznesiteľné teplo, zimu alebo trasenie? Aj to môže byť panika.
• Stiahnuté hrdlo a / alebo sťažené dýchanie. Keď som mala v januári starosti so psíkom (mojej Vikinke našli zhubný nádor), často sa mi stávalo, že som na svojom krku nezniesla nič. Ani tričko s golierom ku krku, zapnutý sveter alebo objatie priateľa. Stačilo, aby sa ma niečo dotklo na duši a hneď sa mi začalo horšie dýchať, alebo mi vyschlo v hrdle. Sliny vtedy spravidla nestačia na zvlhčenie. Vždy sa musí človek bleskovo letieť niečoho napiť, inak ho môže napínať aj na zvracanie.
• Búšenie srdca alebo naopak utiahnutosť a nezáujem o okolie. Tieto príznaky sa dosť podobajú na depresívne stavy. Aj človek v depresii sa často oddeľuje od ostatných ľudí, nič ho neteší a keď ho niečo rozruší, tak mu búši srdiečko.
• Bolesť hlavy a rozmazané videnie. Väčšinou bolesť neprichádza sama, ale s niektorým z vyššie uvedených príznakov. Môže ju sprevádzať neostré videnie a stiahnuté hrdlo, pre čo si ju ľudia často mýlia s migrénou. Ale migréna to nie je.
  
  Poznámka: Depresiu od úzkostných alebo panických stavov mimochodom rozoznáte tak, že pri depresii človek nevie, čoho sa bojí a čo je spúšťač. Je jednoducho otupený. Pri panike a úzkosti väčšinou viete pomenovať vinníka - je ním strach z niečoho  "vypeckovaný" na maximum.

Čo robiť, keď vás alebo niekoho prepadne panika?

Ak záchvatom paniky trpí blízka osoba

Spozorovali ste tieto príznaky na niekom? Potom pozor, tento stav nikdy nepodceňujte. Osoba, ktorá pod vplyvom okolností mení správanie, často za to naozaj nemôže. Iba skrátka nie je taká silná, ako si daná situácia vyžaduje. Možno je len na ňu toho naraz priveľa a bez vypočutia i pochopenia by sa jej stav mohol zhoršiť. Ako teda postupovať?

Samozrejme nemôžete na niekoho vybafnúť: "Ty máš záchvat paniky! Upokoj sa!". Žiada si to iný a diskrétnejší prístup. Napríklad môžete opatrne prísť za človekom, keď práve nebude v zápale nejakej práce a bude sám. Položte mu ruku na rameno, alebo ho môžete chytiť za ruku (čo mu bude prirodzenejšie) a povedzte, že ste si všimli nejaké zmeny v tom, ako sa poslednú dobu správa a máte obavy. Spýtajte sa, či sa nechce o tom s vami porozprávať.

Ak bude súhlasiť, počúvajte pozorne, zásadne neskáčte do reči, nebagatelizujte problém slovami "Mať tak tvoje problémy!" ani nepúšťajte z úst slova kritiky: "Takto hlúpo a zbytočne panikáriš." Kritizovať a vysmievať sa inému dokáže každý, ale to tomu človeku v slabej chvíli nikomu nepomôže. Môže sa iba viac uzavrieť do seba. Je lepšie ho vypočuť a skúsiť ho nejako upokojiť. Argumentovať niečím, čo ho presvedčí, aby zmieril svoj strach a všetko bude dobré. Napríklad tým, o čom idem ďalej písať.

Pokiaľ by sa dotyčný presvedčiť nedal ani tými najrozumnejšími argumentmi, stav trvá už týždne a on sa stále správa úzkostlivo, bolo by dobré zvážiť odbornú pomoc.

Ak koronavírus privádza do paniky vás

Tak toto môže byť ťažké, ale napriek všetkému skúsim vymenovať všetko, čo pomáha mne. Ako sa starám o to, aby môj strach neprerastal do paniky.

STRACH. Pokiaľ chcete zmierniť dopad strachu, obetujte trošku času a spíšte si nejaký plán. Ak ste gazdinka, tak napíšte, čo všetko môžete uvariť, napíšte si zoznam potrebných ingrediencií a aj prípadné obmeny v receptoch. Vždy je predsa možná improvizácia. Nie je zemiak, tak aj knedlík bude dobrý, alebo ryža, nie? Pokiaľ vás to upokojí, tak si spravte aspoň menšie zásoby. Veď tie dve či tri kilá múky navyše naozaj nikoho nezabijú. Ani nejaké instantné jedlo. Hoci také bežne nekupujem, teraz doma mám zopár kúskov. Pre prípad.

Vybavte domácnosť dezinfekciou - návod, ako sa vyrába dezinfekcia na ruky a iné účely, už odo mňa máte. A doma určite môžete vybaviť i lekárničku aspoň základnými liečivami. Niečo na teplotu, niečo na kašeľ - suchý i vlhký, niečo na žalúdok, proti bolesti, nejaké čajíky, doplnky stravy, všestranná hojivá mastička, náplasti, pár obväzov a vankúšiky z gázy...

Mnoho z vecí, ktoré vás môžu vyliečiť, alebo s ktorými môžete predchádzať ochoreniu, určite doma máte, len o nich neviete. Teda naozaj nepotrebujete vykúpiť celú lekáreň.

S príbuznými a priateľmi buďte v kontakte, aby ste sa o nich nemuseli báť. Ale nenechajte ich infikovať vás strachom (zlé správy z televíznych novín stopnite na začiatku) a rovnako nestrašte ani vy ich. Radšej sa zaujímajte, ako si môžete vzájomne pomôcť aj na diaľku. Niekedy stačí aj milé slovo. Spýtať sa, čo známy porába, dať mu nejaké tipy, čo by robiť mohol, poradiť dobrý film v televízii... To vás nič nestojí.

Majte vždy po ruke žehličku i dostatočnú zásobu ochranných rúšok, aby vás chýbajúce čisté rúško nebrzdilo v nutnom pohybe a neprivádzalo do strachu, že sa niekto z blízkych nakazí. Návod, ako ochranné rúško učiť, ste odo mňa dostali. Ak ste rúško mali na sebe iba raz, možno tak hodinu, a celé ste ho neobchytali kontaminovanými neumytými rukami, tak ho možno nebude treba ihneď prať. Postačí ho prežehliť. V opačnom prípade by malo okamžite putovať do práčky a už druhé rúško má byť nachystané na žehliacej doske. Po jeho ožehlení môžete smelo vykročiť vpred a paniku nechať iným.



POTENIE. Dajme tomu, že ste v obchode, vidíte okolo seba priveľa ľudí a najradšej by ste ušli. Toto sa často stáva aj mne. Ani nie preto, že by som sa ľudí bála. Neznášam čakať v rade pri pokladni. Obchody nemajú pre mňa prijateľnú teplotu a keďže sa nechcem ako jediná vyzliekať do trička s krátkym rukávom, väčšinou mi tam býva teplo a potím sa. Z toho mi je spočiatku iba trápne.

Potom mi stačí vidieť okolo seba celý ten národ, znervózniem ešte viac, pot sa mi doslova leje po čele a toto už na mňa prichádza zo stresu. Verte mi, že tie predstavy, ako mi môže pot spláchnuť kontaminanty do očí, nie sú vôbec príjemné. A tá prepotená mikina... Môžem zasa prať... toto sú myšlienky, pri ktorých môj stres narastá. Ale aj to má riešenie. Vždy si spomeniem na minikurz prežitia od Mareka Chlíbka a správam sa presne tak, ako radí.



Odporúčam pozrieť jeho video. Je to človek, ktorý bol trénovaný na prežitie v kontaminovanom teréne. To, čo hovorí, dáva všetko zmysel. Možno vám to príde spočiatku ťažké, pretože budete musieť myslieť pár krokov dopredu, ale uplatnenie rád Mareka vám môže priniesť do života viac pokoja.

Mňa napríklad upokojuje už vedomie, že hoci mimo domova vždy nosím rukavice z bavlny, tak či tak delím ruky na "špinavú" a "čistú". Taktiež nosím oblečenie z bavlny, striedam ho a použité oblečenie vetrám vonku na slnku, čím sa znižuje úroveň kontaminácie. Priateľ nám na balkón namontoval stropný sušiak, aby sme mohli naraz vyvetrať ešte viac oblečenia naraz a aby nikomu nezavadzalo. Keď príde z roboty, automaticky odnesie svoju bundu na balkón, vyvesí ju a do predsiene donesie tú vyvetranú. Robíme všetko preto, aby sme ostali zdraví a i to menej sa potom strachujem.

SUCHO V ÚSTACH / ZOVRETÉ HRDLO. Vo svojej taške vždy nosím nejaký cukrík, žuvačku, ovocie, alebo mám v malej fľaštičke vodu a v jednej dezinfekciu. Ak by mi vyschlo v ústach, čistou / gélom dezinfikovanou rukou hodím cukrík do úst, alebo sa napijem a predídem katastrofe. Toto je naozaj vec, ktorá sa riešiť dá.

BOLESŤ HLAVY. Deje sa mi to štandardne pri robote, keď nestíham. V robote mám toho permanentne veľa, ale sú dni, keď už je stav neúnosný, necítim sa dobre, nevládzem a tak ma začne bolieť hlava. Ale úplne klasická migréna to nikdy nie je. Hlava bolí často práve zo stresu, ktorý vyčerpáva v tele horčík. Lepšie než si dávať tabletky proti bolesti je napiť sa minerálky a doplniť horčík. Keď treba, tak si aspoň na 10 - 20 minút ľahnite na miesto, kde bude ticho, pokoj a tma. Alebo skúste arómaterapiu. Ak by ste mali migrénu, s takýmto riešením nepochodíte, ale pri tomto druhu bolesti hlavy niekedy stačí aj tých 10 minút, trošku vône mäty a bolesť prejde.

Ďalšie metódy, ako predchádzať panike

Aby ste neprepadali panike, užitočný bude i dobrý spánok. Vyvarujte sa však používaniu alkoholu, lebo hoci pomáha zaspať, kvalitu spánku zníži natoľko, že po hodine či dvoch sa váš spánok stane plytkým a vaše telo sa vôbec nezregeneruje. Ani tabakové produkty nie sú v strese príliš dobré.

Spite minimálne 7 hodín a dodržiavajte približne rovnaký čas spánku i vstávania. Najlepšie je chodiť spať pred 22:00, alebo aspoň pred polnocou a minimálne pol hodiny pred spaním určite nepozerajte na žiadnu obrazovku (televízor, mobilný telefón, počítač, tablet). A už vôbec nepočúvajte správy o koronavíruse, pretože nás všetkých zámerne infikujú negativitou.

Prečo sme stále vystavovaní negatívnym informáciám?

Vždy sa nájde niekto, kto má záujem vyvolávať paniku. Keď budete mať nabudúce chuť vykúpiť polovicu obchodu, alebo na vás príde triaška, skúste porozmýšľať, kto chce, aby ste sa triasli. Veľmi rýchlo prídete na to, že panika Slovákov je pre určité skupiny prospešná.

Šírenie paniky pomáha:

1. tlači -  má výbornú predajnosť

2. televízii, rádiám a online médiám - majú výbornú sledovanosť / počúvanosť

3. obchodom - dopredali predvianočné zásoby trvanlivých potravín a majú druhé Vianoce

4. farmaceutickému priemyslu - predá X-krát viac vitamínov aj liekov
5. drogériám - vypredali všetky dezinfekčné prípravky a ľudia už skupujú kadečo
6. štátu - kde je zisk, tam sú aj dane a tie ochromený štát teraz potrebuje
7. vynaliezavým skupinám

Medzi tie posledné skupiny patria napríklad výrobcovia cukroviniek. Tí sa vynašli. V TV reklame nám chcú nasilu natlačiť svoje tradície "zbierania vajíčok deťmi po vonku". Najskôr s tým prišla jedna spoločnosť a už je takých reklám viac. Deti teraz otravujú svojich rodičov a tí sú z toho v kŕčoch. Dobre, niekto z toho možno nepanikári, ale v rodinách s deťmi aj tak môžu vznikať nepokoje. Výrobcom je totiž jasné, že veľkonočný sortiment nepredajú, lebo tradičná oblievačka tento rok nebude. Najľahší spôsob je nátlak na rodičov vyvolaný deťmi po zhliadnutí reklamy. Lebo deti chcú všetko, čo je v reklame.

Byť však vami, tak si dobre rozmyslím, či na taký ústupok pristúpim. Slovensko má vlastné tradície a tak by to malo aj ostať. Dnes je to "vajíčkobranie", čo bude nabudúce? Ježiška vytlačí Santa Claus?

Ešte nesmiem zabudnúť na špekulantov, ktorí vďaka panike môžu predávať na internete predražené ochranné pomôcky. A najnovšie sa o obnovenie ziskov snaží i módny priemysel. Už aj redaktori spravodajstva podľahli trendu a nosia dokonalo zladené masky k outfitom, aby sa ukazovali. Mať "značkové" ochranné rúško je pre niektorých nutnosť, lebo treba ukázať celému okoliu, že na to nechýbajú peniaze. Ale to už som trošku odbočila od našej témy.

Chápete, čo vám chcem týmto povedať? 

Informácie, ktoré sa k nám dostávajú, sú filtrované a dopredu zaplatené ľuďmi, ktorí z nich budú mať prospech. Šíria sa nezmysly, polopravdy, "zaručene dobré rady" i nariadenia tlmočené takými slovami, že im nie každý rozumie. Z toho má vzniknúť jediné - panika, lebo tá predáva. Stavte sa, že nás za pár dní zasa budú strašiť blackoutom, alebo nedostatkom nejakého tovaru na trhu. Veľká noc je pokazená, nákupná nálada klesla a treba predsa predať veľkonočné zásoby.

Kým si toto neuvedomíte, stále sa budete báť a triasť pri každej zmienke o COVID-19. Jasné, koronavírus tu je a ešte nejakú dobu bude. Opatrenia sú potrebné a zmeniť stav k lepšiemu môžeme len tak, že nebudeme stále migrovať z miesta na miesto, behať po obchodoch, stretávať sa s ľuďmi, skrátka ostaneme doma. A keď ste citlivá osoba náchylná k panike, rozhodne nepozerajte večernú hodinu negativity v TV. Radšej sa venujte sebe, rodine, spevňujte si telo, upevňujte zdravie.

A informácie prijímajte len od ľudí, ktorí sú aj patrične vzdelaní. Napríklad od takých ľudí, ako je pán profesor Vladimír Krčméry. Nie od redaktorov, ktorí týchto ľudí nevedia nechať ani dohovoriť myšlienku. Ani od kadejakých "pisálkov", ktorí sa potrebujú priživovať na tejto téme a publikujú články, kde sa dozviete to, čo aj v tisícke iných.

Rada počúvam a pozerám videá s pánom profesorom, pretože sa z nich veľa dozviem a je to pre mňa dôveryhodná osoba. Veľa rozumných informácií podal aj v tomto rozhovore pre magazín .týždeň, určite si ho vypočujte.

Pán profesor nie je žiadny rojko. Pochodil svet, veľa videl a veľa toho osobne zažil. Slovensko potrebuje presne takýchto ľudí. Múdrych, príjemných, skúsených optimistov s ľudským prístupom. Nie arogantných premúdrených machrov, ktorí sa vyžívajú v strašení a často z toho majú i nemalý zisk.

Šťastie praje pripraveným

Ani ja nechcem, aby ste sa báli. Zároveň však potrebujete vedieť o všetkom dôležitom, aby ste boli pripravení. Preto by ste mali byť v obraze o tom, aké opatrenia sú v platnosti. Čo je povolené, čo zakázané a čo odporúčané. To sa musí dodržiavať. Ale nerobte si z toho vrásky.

Je lepšie byť nachystaný na všetko. Tak ako my doma. Nakúpené zásoby máme. Nie veľké, ale sú. Na stolíku pri vchode sú nachystané dva štósy rúšok, ktoré som vlastnoručne ušila. Tmavšie má priateľ do roboty a svetlejšie sú na nutné výjazdy - venčenie psíkov, zbieranie byliniek, súrne nákupy a chvíľkové čerpanie vitamínu D. Aj žehliaca doska a žehlička majú v byte svoje čestné miesto. Už ich ani neskrývam.

Narobené máme roztoky i dezínfekčné gély, pretože jeden nikdy nevie. Budem niekde vonku so psíkom, nechtiac sa niečoho dotknem a začne ma trebárs štípať oko. Dezinfekciu si tiež pýta auto, nákupné tašky, obaly nakúpených potravín a najmä kľučky dverí. Dezinfikovať treba všetko, s čím môžu prísť cudzí ľudia do kontaktu. 

Aj my sa bojíme. Nesmieme však dovoliť, aby nás strach ovládal a preberal kontrolu nad našimi životmi. Ako som už pár krát napísala, nespavosť, stres a panika znižujú účinnosť imunitného systému! A to si v tejto situácii nemôže dovoliť nikto. Ani vy.

DIY: ochranné rúško so sedliackym rozumom a troškou vedy

V tomto článku sa pozrieme zblízka na ochranné rúška. Aké benefity svojim nositeľom prinášajú a kde sú ich slabiny, pre ktoré môžete ochorieť.

Internet sa hemží návodmi, ako si svojpomocne a v bezpečí domova ušiť ochranné rúško, ktoré má odfiltrovať koronavírus SARS-CoV-2. Správy miest i obcí zháňajú materiál na ich šitie a vítaný je každý dobrovoľník, ktorý vlastní šijací stroj. Ochranné rúško potom dostane viacero občanov z rizikovej skupiny (najmä tí postarší), alebo ich obce a mestá rozdávajú všetkým svojim občanom. Všetko je to chvályhodné a ako sa hovorí: "Darovanej kobyle na zuby nepozeraj!", takže takúto iniciatívu ja oceňujem. Každá ochrana je lepšia než žiadna. Ale...

Už asi chápete, na čo narážam. Nie je ochranné rúško ako ochranné rúško a nie každá snaha prináša očakávaný efekt. V tomto článku sa teda zameriam na spôsoby, akým si môžete ochranu zhotoviť, na materiály a hlavne chcem poukázať na jej možné vylepšenia (i chyby). K niektorým záverom som dospela uvažovaním (aj s pomocou myšlienkových pochodov môjho priateľa) a nemusíte s nimi kompletne súhlasiť. Z časti však pri hodnotení rúšok použijem aj informácie z webu www.smartairfilters.com , ktorý sa veľmi podrobne zameriava na rôzne ochranné prostriedky, ich priepustnosť i efektivitu. Avšak informácie sú v angličtine a nie každý z vás tento jazyk ovláda. A niektoré informácie sú vo viacerých článkoch. Takže vám ich skúsim zhrnúť a priblížiť, ako len budem vedieť. Začneme pekne od piky - teda výberom materiálu.

Z čoho ochranné rúško vyrobiť

Výber materiálov schopných odchytiť koronavírus  - vo väčšom či menšom množstve - je pomerne pestrý. Na internete odporúčajú na doma šité ochranné rúško použiť obyčajné bavlnené tričká, kuchynské utierky, filtre z vysávača, bavlnené obliečky, obliečky s iónmi striebra (anti-mikrobiálna úprava) i papierové vreckovky, šatky i zmesové látky s bavlnou.  Niektoré materiály filtrujú lepšie, iné horšie. Efekt môže stúpnuť zdvojnásobením vrstvy. Lenže niekde je nárast účinnosti zanedbateľný a účinnosť stúpne iba o pár percent. Inde je efekt výborný a porovnateľný s chirurgickým rúškom, no vyrobené rúško bude mať slabú priepustnosť vzduchu - slabú priedušnosť. Tak v čom je háčik?

Všetci vieme, že účinnosť rúška klesá s prístupom vlhkosti vydychovaného vzduchu. Ak teda materiál neprepúšťa dobre vzduch a ochranné rúško ostane dýchaním i potením mokré, jeho účinnosť zadržiavať vírusy sa rapídne znižuje. Preto som si zo zozbieraných informácií zo spomínaného webu dovolila pripraviť takúto tabuľku, kde som vypichla tie najlepšie ako tak dostupné materiály.

Materiál	Vrstvy	Efektivita	Priedušnosť
tričko z bavlny	1	69 %	+ 8 %
tričko z bavlny	2	71 %	+ 3 %
obyčajná obliečka / plachta	2	62 %	- 4 %
obliečka so striebrom	1	61 %	- 15 %
zmesová látka s bavlnou	1	70 %	- 28 %
kuchynská utierka	1	73 %	- 38 %

zdroj údajov: www.smartairfilters.com

Do tabuľky som zámerne nepridala ochranné rúško vyrobené z papierovej utierky / vreckovky. Aj pri dvoch vrstvách takéto rúško odchytí iba 33 % nano-častíc (zdroj: DIY Masks: Is Paper Towel Effective at Blocking Viruses?). O čosi viac odchytí šál / šatka. Už za zmienku by skôr stáli nahusto tkané ultra-absorbčné kuchynské utierky, ktoré odfiltrujú 52 % a v dvoch vrstvách 72 %. Ich priedušnosť je ale otázna a pohlcovanie vlhkosti vysoké. Keby ste už raz nemali doma čisté rúško a nebola by iná možnosť, tak riešenie to je. Lenže načo strácať čas výrobou jednorázového rúška, ktoré rýchlo zmáčate?

V tabuľke nie je ani filter z vysávača, ktorý je veľmi málo priedušný. Rovnako sú na tom dve vrstvy obliečky so striebrom, zmesovej látky a kuchynských utierok z bavlny. Je jasné, že efektivita by bola vyššia, ale keď vidíte priedušnosť jednej vrstvy, viete si domyslieť výsledok pri dvoch vrstvách. Takže vôbec neplačte, že nemáte doma obliečky so striebrom. Obyčajná poslúži oveľa lepšie a ešte lepšie je obyčajné tričko. Teraz sa pôjdeme pozrieť na spôsoby šitia.

Ako ochranné rúško ušiť

Kým som na internete pozerala rôzne návody na šitie rúška, do očí mi udrel jeden plagát od Greenpeace, v ktorom bolo demonštrované nosenie ochranných prvkov na tvári.

Respirátor / ochranné rúško a spôsoby jeho uchytenia na tvári, zdroj: Aqicn.org

Ten plagát vám sem nedávam celý, lebo je veľký (celý ho nájdete na uvedenom webe), ale prikladám výrez, ktorý ma zaujal. Na prvom obrázku je respirátor s výdychovým ventilom (ktorý by sme my - bežní občania - vôbec podľa nariadení nemali používať) a jeho uchytenie. Na druhom je  nesprávne nosený respirátor a ochranné rúško s gumičkou poza uši.

Obrázok ilustruje ochranu proti bežnému znečisteniu vzduchu v mestách, nie je to opatrenie proti šíreniu koronavírusu. Ukazuje však, čo je na nosení i výrobe tých najbežnejšie vyrábaných jednorázových i bavlnených rúšok zlé. Čo to je? TESNOSŤ - spôsob, akým ochranný prvok priľne k tvári a chráni nositeľa. Rúška sú väčšinou uchytené za ušami, preto nesedia až tak dobre. Teda väčšina návodov z internetu - ako ušiť ochranné rúško doma - môže byť nedobrá. Rovnako ako rúška šité správami obcí a miest. Pár som ich videla a podľa mňa nesedia úplne všetky dobre. Môj názor.

V tomto názore ma utvrdil aj ďalší článok (Comparison of Mask Standards, Ratings, and Filtration Effectiveness), kde bol spomenutý tzv. Fit test. Aj keď neviete po anglicky, pozrite si obrázky v tomto článku a prídete na to, že najväčším problémom po domácky vyrobených rúšok je to, že poriadne nepriliehajú k tvári. Teda cez rôzne štrbiny pri pokožke sa k vašim slizniciam dostane toľko častíc, že vás poľahky môžu nakaziť.

Ako najvhodnejší materiál sa preto osvedčuje pružná bavlna a ako najlepší spôsob šitia mi pripadá práve spôsob, kedy sa látka v dvoch vrstvách poskladá ako harmonika a nebude sa navliekať na uši, ale sa bude dávať cez hlavu. Prijateľné sú aj iné spôsoby skladania rúška, látku si môžete poprekladať akokoľvek, no určite nerobte jeden rovný pásik s gumičkami na konci. Potrebujete, aby malo rúško dostatočný priestor na vydychovaný vzduch (ako má aj respirátor) a aby tvár po okrajoch obopínalo. Vzduch má čas unikať, menej zvlhčuje rúško a neznižuje až natoľko jeho efektivitu. Človeku je aj lepšie rozumieť, čo vám hovorí, keď nemá rúško nalepené priamo na perách.

Pri šití harmonikového tvaru sú na výber dve možnosti. Buď skončíte v bode 4 a ku krajom rúška našijete dva prúžky gumy. Alebo namiesto bodu 4 pôjdete na bod 4. b) a pokračujete až do bodu 8.

Asi rozumiete, čo som tým chcela povedať. Proste potrebujeme našiť na obidve strany harmoniky taký kanálik, ktorým pôjde guma. Vďaka tomuto kanáliku - alebo tunelu - si môžeme riasenie rúška a aj natiahnutie gumy za hlavu prispôsobiť podľa seba. Zabránime tomu, aby sa nám rúško na spánkoch vlnilo a aby cez tieto štrbiny prenikali kontaminované kvapôčky.

Zopár rúšok zhodnotených z hľadiska efektivity

Teraz vám ukážem dve kupované rúška i zopár svojich pokusov o šitie. Ja teda na stroji šiť neviem. Priznám sa, nemám v tom prax, nemám dostatočne silný stroj na prešitie záhybov na dvoch vrstvách materiálu a ani mi to veľmi nejde. Každý piaty steh je krivý. Bavlnený úplet je pružný a každá skúsenejšia šička vám povie, že to na začiatočníčku nie je práve dvakrát dobrý materiál.

Kedže denne pracujem 8,5 hodiny pri počítači, snáď mi nebudete mať za zlé, že sa nepripájam k dobrovoľníkom. Sú ľudia, ktorí teraz do roboty nechodia, šiť vedia, alebo majú nesedavú prácu, v ktorej si oči neničia ani zďaleka tak ako ja. Ale ani tí nedostávajú vždy dobré návody, ako šiť rúška.
No aby ste nepovedali, že kritizujem iných, čo nebolo cieľom tohto článku, budem kritizovať AJ svoju robotu.

Ako prvé rúško som ušila ochranné rúško z mikiny. Priateľ rýchlo potreboval nejaké rúško do práce (mali im dať a nedali) a tak som vzala prvú vec, čo mi padla pod ruku. Nebol čas vymýšľať.



Ochranné rúško som vám odfotila z rubovej strany, aby ste videli, že to nie je úplne čisto bavlnený materiál a že je naozaj ručne šité. Harmoniku z tohto uhla veľmi nevidieť, ale je tam. Po bokoch rúška som našila tunely, v ktorých je navlečená gumička. Iná doma nebola. Túto gumičku priateľ nehodnotil dobre, pretože ho po dlhšom nosení tlačila za ušami. Zrejme tiež nevydrží veľa praní. Ani materiál rúška nie je najlepší. V dvoch vrstvách by poskytol lepšiu ochranu než dve vrstvy čistej bavlny, ale už v tejto jednej vrstve je rúško málo priedušné (- 28 %).

Priateľ ale na rúšku spravil jedno menšie vylepšenie. V zelených krúžkoch vidíte dva záhyby v oblasti nosa. Spravil ich zošívačkou a rúško mu tak o čosi lepšie sedí hornej časti líc. Nižšie však ukážem ešte lepšiu fintu.

Toto druhé rúško sme si kúpili od kamaráta, ktorý si ho objednal do roboty a nakúpil ich viac.

Nákup ľutujem. Rúško je navrhnuté pomerne nešťastne. Vyrobili ho síce z hrubšej bavlnenej látky a stále ostalo celkom dobre priedušné. Aj gumička je širšia a za uchom otláča nositeľa oveľa menej, keďže ide o textilnú gumičku. Nasadzuje sa ľahko (aj jednou rukou), keďže sa zakladá za uši, ako väčšina bežných rúšok, vrátane toho predošlého. Nechýba harmonikové prekladanie materiálu. No keď pozriete celkovú plochu, tak bude takéto rúško lepšie pre dieťa než pre dospelého človeka. Šetrili materiálom, preto prekryje sotva nos a ústa. Vždy sa tak nájde štrbina, ktorou môžu preniknúť vírusy k sliznici. Je lepšie, keď sa rúško aspoň malou časťou založí pod bradu - kvôli čomu v podstate odporúčajú mužom holiť sa a nenosiť dlhú bradu.

Ďalšie rúško dostal priateľ v práci. Je bavlnené a dá sa prať, ale materiál je iný. Pripomína svojou pevnosťou plachtu alebo obliečku.

Tak takéto rúško sa mi zdá z hľadiska priľnavosti riešené úplne najhoršie. Minimálna pružnosť rovná sa veľa štrbín medzi pokožkou a vrstvou látky. Keďže celú látku obšili po jej obvodoch, aby sa nestrapkala, na spodnej časti rúška lícujú až 4 vrstvy materiálu. Ten, kto ochranné rúško šil, mohol rúško prešiť ďalej od okraja, aby nešil 4 ale iba dve vrstvy, ale neurobil to. V spodnej časti teda chýba šev a medzi dvoma vrstvami látky je priestor. Tak isto nie látka preložená a prešitá v dolnej tretine rúška. Ak by tam bol ešte jeden preklad látky, možno by ochranné rúško sedelo na tvári o čosi lepšie. No niekto chcel asi ušetriť námahu i čas. Toto rúško najhoršie sedí na tvári.

Ďalšie rúško som šila ručne a z utierky. Má približne rovnakú plochu ako to prvé, pokrýva veľkú časť tváre a látka aj v jednej vrstve odchytí 73 % častíc.



Výhodami je dostatočné prekladanie látky na krajoch, ktoré poskytuje dostatočný priestor pre vydychovaný vzduch. Keď rozprávate, dobre je vám rozumieť. Tiež je super možnosť prevlečenia gumky okolo celej hlavy a to, že gumičky sú navlečené v tuneloch ako v tom prvom prípade. Rúško krásne prilieha, netlačí vás za ušami a dá sa vďaka tunelom viac nariasiť - teda pekne prispôsobiť tvaru hlavy. Nevýhodou tohto materiálu je horšia priedušnosť ( -38 %). V utierke sa naozaj rýchlo spotíte.

A je tu ešte jeden problém, s ktorým dobre mienené rady z internetu asi nerátali, keď ľuďom odporúčali kuchynské utierky. Ono totiž nie je utierka ako utierka.

Zatiaľ čo niektoré bavlnené utierky sú pekne husto tkané, iných osnova z nití je riedka a materiál deravý ako rešeto. Sami to vidíte - utierka s oranžovými pásikmi je doslova priesvitná. Asi nebudeme môcť čakať rovnakú efektivitu vo filtrovaní vzduchu. Práve preto experti zo Smartairfilter posudzovali viaceré bavlnené tkaniny. Nenapísala iba "100% bavlna", ale skúmali konkrétne bavlnené tričká, vankúše a utierky. Čo materiál, to iné tkanie, iná hustota, iná úprava, iný účel a iné vlastnosti.

Ďalšie rúško som šila na šijacom stroji, pri čom mi asistovala mama. Mama zvykla šiť už predtým a teda jej to ide omnoho omnoho lepšie než mne.

Gumičky sme opäť našili tak, aby sa rúško navliekalo cez hlavu - nie okolo uší. Mohli byť ale radšej v tuneli. Rúško však vďaka pružnosti materiálu aj tak sedí na tvári výborne, má dobrú plochu, dá sa v ňom dobre dýchať aj rozprávať. Je to jedno z tých vydarenejších.

Ďalšie rúško som šila sama. Aj tak vyzerá. Však si pozrite šev, na ktorý smerujú nožnice. Je krivý ako šľak a príliš ďaleko od okraja, preto sa na koncoch harmonika roztvára. Ale OK, veď to nejde na výstavu. Iba to horšie prilieha.

Problémom tu bola väčšia pružnosť východzieho materiálu, s ktorou som nerátala a neprispôsobila tomu ani dĺžku gumičiek (našťastie idú skrátiť, alebo len spravíme uzlík). Táto bavlnená tkanina podľa výsačky trička neobsahuje elastan, je to 100% bavlna, ale buď bola inak tkaná (podľa stupňa vyťahanosti trička mohla byť viac opotrebovaná, alebo len menej kvalitná), alebo mala nejakú povrchovú úpravu, pretože horšie drží tvar. Rúško by sa ale dalo vylepšiť a celkom jednoducho. Skrátka ho ešte prešijem bližšie pri okrajoch, aby bolo pevnejšie a nerozpínalo sa na bokoch do krídel. Nebude tak odstávať, lepšie priľne a problém bude vyriešený. Len ešte musím prísť na to, ako na svojom stroji prešiť takýto hrubý materiál, inak sa do opráv môžem pustiť ručne. No... krajčírka zo mňa nebude.

Ako sa dá každé rúško ešte viac vylepšiť?

Stačí, keď si pozriete respirátor. Ako vidíte, nielenže sa navlieka cez hlavu, ale má v hornej časti výstuž, ktorú si môžete prispôsobiť podľa nosa.

Takúto službu vám spraví napríklad plochý drôt - resp. plast vystužený drôtmi, ktorým niektorí výrobcovia uzatvárajú vrecká s pečivom. Výstuž jednoducho všijete v hornej časti rúška. Buď mu vytvoríte tunel, alebo ho našijete zvonku. Ako už kto chce. Môže to byť i klasický drôt, len si vyberte taký, ktorý drží tvar. Možno radšej hrubší a snáď tým najlepším bude medený. Ide nám len o to, aby výstuž vydržala námahu - opakované ohýbanie. Rúška predsa budeme prať, žehliť,... drôt tieto zmeny musí zvládnuť.

Výstuž ocení nielen človek, ktorý potrebuje väčšiu bezpečnosť, ale i nositelia okuliarov. Vzduch unikajúci v okolí nosa im nebude zahmlievať sklá. 

Na internete som našla ešte jedno veľmi sľubné video s návodom, ako vyrobiť ochranné rúško vystužené drôtom pripomínajúce respirátor. Nie je to harmonika, ale sedí výborne a má dostatočný priestor pre vzduch.

Takže to by bolo z mojej strany všetko k rúškam. Ak ste našli na internete návod na dobre sediace rúško, pokojne odkaz naň vložte do komentára. Všetci budeme radi.

Update 6.4.2020

Týmto apelujem na mestá, obce, ich dobrovoľníkov i jednotlivcov šijúcich rúška pre ich vlastné rodiny / firmy / známych. Nesnažte sa šiť rýchlo, podľa hocijakých návodov a bez uvažovania nad tým, z čoho šijete a aký strih i postup si daný materiál vyžaduje. Nie z každej látky sa vyplatí robiť harmoniku a nie každú vám stroj (alebo aj ruka s ihlou) bude vládať prešiť vo viacerých vrstvách. 

Ja si neraz pomáham aj tak, že pri ručnom šití ihlu vyťahujem klieštikmi, keď sa inak nedá. Len aby bolo ochranné rúško dobré a funkčné. Tým, že na stroji neviem šiť rovné stehy a občas viac páram než šijem, vznikne iba kozmetická vada a raz sa to snáď naučím spraviť pekne. Účel však rúško splní a o svoju lásku v robote sa nemusím toľko báť. Dokonca som na všetky doteraz ušité rúška včera od obeda až do neskorého večera našívala ručne drôty a vystužovala ich v oblasti nosa. Vyrobila som aj kombináciou ručného a strojového šitia 6 nových rúšok - vedľa vidíte, ako nové rúška obopínajú nos.

Práca dobrovoľníka je úžasná vec a nesmierne si ju vážim, lebo ušiť rúško stojí čas i námahu. Veď som ich ušila už 20, takže dobre viem, koľko energie vás to stojí. Ak ale máte vyrábať práve také rúška, aké vidím na uliciach (najmä na deťoch a dôchodcoch - na každom konci im odstávajú), alebo aké dostal môj priateľ od zamestnávateľa, tak sa do toho radšej ani nepúšťajte. Nedostatočne funkčná ochrana pre seniora a dieťa nad 10 rokov už nie je ochranou, ale hazardom so životom toho najzraniteľnejšieho stvorenia. A na vine nie je rôznorodá veľkosť lebiek občanov ani ich kapacita pľúc, keď v tom nevedia dýchať a z rúška potom vystrkujú nosy či celú tvár. Niekedy iba nemajú informácie a konajú po svojom. Častejsie ale za tým väzí iba jediné. Šetrenie materiálom pri výrobe rúška (málo látky, málo priestoru pre vzduch, krátke gumičky ťahajúce uši) - nevhodný strih - nepriedušný materiál - zle zvolený postup - nedôslednosť. Každé nesprávne nosené rúško a nedobre priliehajúce rúško je riziko, ktoré môže niekoho stáť život. Berte prosím na to ohľad a keď už niečo robíte, robte to poriadne.