Introverti a extroverti detailným pohľadom

Ak ma niekto požiada o názor a očakáva dve vety, mal by mi to dopredu povedať. V opačnom prípade som schopná poskytnúť vyčerpávajúcu analýzu doloženú nákresmi. :-) Nechcem tým povedať, že všetci introverti vymýšľajú grafy. My iba uvažujeme odlišne. Dnes vám názorne ukážem, prečo to nedokážeme v sebe vypnúť.

---

Než sa začítate do tohto článku, radila by som prečítať aj jeho predošlý diel. Článok Introverti a ich vlastný (ne)zábavný svet vypovedá veľa o povahových rozdieloch a v tejto časti pôjdeme viac do hĺbky.

Ľudský nervový systém je jednou z najkomplikovanejších a najmenej pochopených systémov tela. Žiadny vedátor nepozná všetky jeho prepojenia, funkcie a najmä mozog je neustále predmetom skúmania a dohadov. Ani ja vám žiaľ nenakreslím a nevysvetlím všetko, čo už o mozgu vieme. Potrebovala by som na to veľa času. Pokúsim sa však vysvetliť, ako vzniká myšlienka, kade blúdi a najmä v čom majú introverti dráhy odlišné od extrovertov.

Začneme tým jednoduchším. Vegetatívnym nervovým systémom, ktorý je súčasťou nervového systému tela. Tento systém má dva režimy, ktoré sa striedajú. Vzhľadom k ich odlišnosti vám bude jasné, že vždy môžeme fungovať len v jednom režime a prepíname sa medzi nimi. To prepnutie ale reguluje časť mozgu, ktorej príkazy nie sú založené myšlienkach a našich túžbach. Telesné funkcie sú riadené príkazmi z nervovej sústavy, ale nie našou vôľou. Aby ste pochopili režimy, naša profesorka farmakológie nám ich vysvetľovala na bohovskom príklade a ten vám skúsim teraz predostrieť i nakresliť.

Sympatikus a parasympatikus

Predstavte si pračloveka na love pripraveného zaútočiť alebo okamžite zdrhnúť. Zrýchlený dych, lebo potrebuje veľa kyslíka, stiahnuté svalstvo schopné rýchleho pohybu, oči rozšírené od vzrušenia ako mačka - to aby dobre videl do diaľky. Necíti hlad a nechce sa mu ani na potrebu. Má iné na pláne. Jeho srdce bije ako o závod a ten adrenalín... Lovec, milovník adrenalínu, ochranár... to je sympatikus. Sympatikový režim navodzuje v tele stav, pri ktorom sme pripravení na pohybovú aktivitu, výpravu, adrenalín. Hovorí sa mu však aj "systém obrany a úteku".

Na opačnom konci zeme sedí iný človek v jaskyni pri ohni. Zreničky zúžené, celý spokojný jednou rukou drží pečené stehienko, druhou rukou si čmára po stene. Dýcha pomaly, srdce tiež bije pomaly, svaly má uvoľnené a jeho tráviaca sústava veselo vykonáva pohyby, aby strávila i vylúčila jedlo. Pohodový človek, mysliteľ, tvorivá osoba. V tejto polohe poznávame parasympatikus. Ide o režim, v ktorom väčšinou relaxujeme, rozmýšľame a trávime. Nepotrebujeme vidieť do diaľky ani sa hýbať.

Každý z nás má obe tieto súčasti. Sympatikové i parasympatikové nervy, ktoré riadia naše orgány. Vegetatívny systém je ďalej prepojený s mozgom, v ktorom máme z nášho života (i vedomia, s ktorým sa rodíme), uložené nejaké obrazce, aby sme vedeli správne reagovať v danej chvíli - sú to modely nášho správania. Modely potom mozgu a súčastiam našej nervovej sústavy pomáhajú určiť, kedy nám hrozí nebezpečenstvo a kedy si naopak môžeme dovoliť byť v pohode, meditovať a s pomocou logiky navrhovať zložité riešenia.

Situácie poznávame cez zmysly, vyberie sa model a nervový systém vyšle rozkaz telu prispôsobiť sa reakciou. Zapne jeden z režimov. Napr. vidím rozzúreného človeka a automaticky sa mu vyhnem, aktívny je sympatikus. Alebo prídem domov, robotu mám spravenú, tak sadnem k telke (alebo ja k článku) - aktívny je parasympatikus.

Ale ako som písala, reakcie na podnety už nedokážeme ovládať vôľou. Nerozkážete srdcu, aby bilo rýchlejšie, neovplyvníte rozkazom žalúdok, aby trávil, keď sa vám to bude hodiť a budete chcieť trebárs schudnúť. Sotva sa telo bude zaoberať trávením a žalúdok dostane rozkaz produkovať tráviace šťavy, keď ste momentálne v obrovskom strese. Telo si nastaví taký režim, aký mu prikáže situácia. A keďže má každá osobnosť iné obrazce a iné modely správania, nervové dráhy daných 2 systémov sa využívajú odlišne - niekto viac používa sympatikové, niekto parasympatikové.

Centrálny nervový systém

Ak ste v týchto modeloch spoznali extroverta a introverti vám pripadajú ako človek v jaskyni, ste na správnej stope k chápaniu. Nám sa totiž naozaj vyvinuli nervové dráhy odlišne. Niekto potrebuje neustále vzrušenie, aby bol stimulovaný k činom a niekomu naopak vzrušenie škodí a vyskytuje sa častejšie v tom druhom režime, aby mohol rozmýšľať a regenerovať sa. Teda nie vy, vaše prostredie a výchova, ale už genetika rozhoduje o tom, ktorý režim budete využívať viac.

A tu už prichádzame k trasám, ktorými sú vedené impulzy do mozgu cez jednotlivé centrá. To je to spomínané prepojenie, ktoré rozhoduje o reakciách činmi, slovami, obrazmi. Skúsila som pre vás nakresliť mozog, aby ste si vedeli predstaviť, aký je komplikovaný a čo všetko sa zapája.

Introverti, extroverti a ich nervové dráhy

Aby sa vnemy prenášali a mohli vznikať reakcie, je k tomu treba chémia. Touto chemickou látkou je neurotransmiter - u sympatikového nervstva je prenášašom noradrenalín a dopamín (všímať si budeme dopamín, lebo ten umožňuje prenosy v mozgu), u sympatikového acetylcholín. Prirodzene nemôžu obidva aktivovať rovnaké časti v centrálnom nervovom systéme a nemajú ani rovnaké nervové dráhy. Zistilo sa to pri pokusoch, kedy skupine introvertov a extrovertov vstrekli do tela kontrastnú látku, kázali im ľahnúť, oddychovať a oskenovali im pri tom mozog.

Extrovert a dopamínová dráha

Extroverti nevydržali ležať pokojne. Zaujímali ich veci v laboratóriu a sken ukázal, kade ich myšlienky blúdili, pretože sa aktivovali určité časti v mozgu.

1. Ako prvé miesto je retikulárny aktivačný systém, odkiaľ prichádza prvotný stimul.
2. Stimul prechádza do hypotalamu. On vlastne rozhoduje o tom, ktorý režim sa zapne. Či dostanete chuť na jedlo (extrovert obvykle nie), budete chcieť piť... atď.
3. Talamus ako taká "výmenná stanica" preberá impulz z hypotalamu do jedného zo svojich jadier a už tu je malý rozdiel. U extroverta ide do zadnej časti, aktivuje sa často centrum odmeny a tá začná časť ho vyšle do amygdaly. Dopamín v centre odmeny je dôvod, prečo extroverti tak radi súťažia a rýchlo sa motivujú k vysokému výkonu, keď je za ním vidina odmeny (financie, postavenie, prestíž..). Takto pozitívne naladení pôjdu aj do rizika, v čom sa od introvertov líšia.
4. Amygdala je emočným centrom. Sprostredkováva limbickému systému informácie o stave prostredia, v ktorom sa nachádzate, aby ste mohli vybrať nejaký vzorec správania a mohli zareagovať.
5. U extrovertov vysiela amygdala impulz do centra, ktoré som označila červenou farbou. Ide o dve vrstvy. Temporálna, ktorá zabezpečuje dočasnú pamäť a motorická, takže extrovert pridá k emócii aj nejaký pohyb. Toto vysvetľuje, prečo sa extroverti dobre učia opakovaním činností a prečo sú takí "splachovací". Niečo sa ich síce dotkne, ale rýchlo to hodia za hlavu a zabudnú na to. Idú rovno do akcie, vedia rýchlo reagovať, pre nich je opakovanie matkou múdrosti. Môžu sa niečo i nabifľovať. Rýchlo to síce zabudnú, ale na krátku dobu im tie vedomosti poslúžia.

Introvert a acetylcholínová dráha

Introverti v laboratóriu ležali pokojne a relaxovali. Boli celí šťastní, že nemusia nič robiť, ale ako ukázal sken, mozog im nepracoval menej. Naopak, svietil ako New York z vesmírnej družice. Len na iných miestach. Tak si to ale ďalej radšej pozrite na obrázku, lebo teraz začína jazda.

1. Prvý krok cez aktivačný systém je rovnaký.
2. Impulz preberá aj u introverta ďalej hypotalamus, len s tým rozdielom, že v druhom kroku sa zapína presne opačný režim ako u extroverta.
3. V treťom kroku stimul prechádza do prednej časti talamu a tá ho ako keby na čas vypína. Nespustí lavínu citov, iba pokračuje inou cestou. U extroverta to bola amygdala, introverti majú "dlhšie vedenie", keď to už musím takto napísať. A tým, že ide o acetylcholín a nie dopapín, motivácia nám chýba. My preto nejdeme do rizika kvôli nejakému profitu.
4. Brocova oblasť je ďalšou zastávkou impulzu a tu začína zábava. Náš vnútorný hlas. Už viete, prečo majú introverti taký bohatý život? Vedia sa porozprávať sami so sebou! Emócie neprejavujeme mimikou. Skôr si mrmleme a to dosť často. Ale teraz už viete, že za to môže náš vnútorný hlas, ktorý u extroverta neoprichádza často k slovu. Šomranie si popod nos je špecialita introvertov.
5. Frontálna oblasť - ďalší "humorista", ktorý extrovertov privádza do údivu. Odôvodňovanie, plánovanie, zdĺhavé myslenie, kalkulácie, učenie sa zapína práve tu... Prečo píšeme dlhé maily, prečo sa obšírne vyjadrujeme? Pre toto. A nevieme logické operácie vypnúť. Môžeme všetko jedine regulovať. Tak, že dostaneme deadline a úplne jasné inštrukcie, inak sa dočkáte slohovej práce alebo rozpravy. Tí menej zhovorčiví sa zamyslia a extroverti si pomyslia, že sú ignorovaní. Ale nie. Introverti myslia a sme v tom sakramensky dobrí. Ak chcete nájsť chybu v procese či v zložitom systéme, dajte to introvertovi. On ju nájde.
6. Hipokampus - časť, ktorej môžeme dávať vinu za pamätanie a veľmi dobré. Hipokampus zapína dlhodobú pamäť a ak si introverti dokázali vnímanú vec dobre premyslieť, zanalyzovať, ich logika im umožní si ju uložiť do zásuvky a vyťahovať, keď ju bude potrebovať. Introverta môžete rekvalifikovať aj 20x, môžete ho zamestnať inými podmetmi, on tam tú jednu vec stále bude mať. Naštvite niečím introverta a môžete si byť istí, že si to bude pamätať aj za 10 rokov a možno zopakuje i presné znenie vašich slov. A vieme sa výborne učiť, hlavne logicky, len sa nedokážeme bifľovať.
7. Poslednou zastávkou je amygdala. Keď sme už všetko premysleli, naplánovali a uložili do šuplíka, teraz zapíname emócie. Čas potrebný na to, aby stimul spustil hádku, plač, smiech a iné emócie závisí od toho, aké komplikované boli kroky 4, 5 a 6.

V článku som doposiaľ nespomenula Wernickeho oblasť (neónová ružová), ale popravde si nie som istá, či som ju zakreslila správne a či ju i správne chápem. Táto oblasť je centrom reči. Tipujem, že by sa mohla spúšťať s amygdalou. Záleží zrejme na vyhodnotení vnemu a výsledkoch jeho spracovania, lebo bez logického vyhodnotenia a uloženia do pamäti pri učení by sme nepochopili význam slov a nevedeli poskladať myšlienky. Ale zasa nie všetky vnemy komentujeme, preto ten základný model je buď z 5 krokov u extroverta alebo 7 krokov u introverta.

Ak chcete viac pochopiť mozog, máte zdravotnícke vzdelanie, nevadí vám čeština a cítite sa na veľa cudzích termínov, niečo o fungovaní systémov ľudského tela sa dozviete aj v týchto skriptách pre budúcich lekárov. Nie je tam nič o introvertoch, ale veľa informácií o častiach nervovej sústavy. Ďakujem autorom, že mi z veľkej časti pomohli rozšíriť obzory i pochopiť, v čom som iná.

Prečo majú introverti Poker face?

Že z nás niekedy nevidíte zapnuté mimické svaly ako prejavy emócií? Možno sme svojou logikou usúdili, že ich zapínať nepotrebujeme, alebo sme ešte nedospeli k záveru. Niečo ako hádka a plač sa u nás zapína dosť ojedinele a na smiech si občas treba počkať, alebo povedať čosi vtipnejšie. U niektorých introvertov to chce inteligntne vtipnú vec a niečo, čo pochopíme ako vtip hneď. Hlavne keď máte česť s INTJ (introvert vnímajúci intuíciou, používajúci ostrú logiku a veľmi silno organizovaný - to som prosím ja), lebo inak zareagujem ako Kosť. Nepochopím a odpoviem ako na logickú otázku. :-) Ale tieto skratky a ich vysvetlenie jednolivých pováh by bola pôda pre ďalší článok - je to ďalšie povahové delenie introvertov a extrovertov. (Ak chcete, nechajte komentár a môžem i taký napísať.)

Ale ak nepohneme brvami a kostrou, to neznamená, že nemáme city, alebo že sme leniví. Naopak, do starostí blízkej osoby sa vieme vžiť tak intenzívne, že tým pohltíme celý svoj mozog i celé telo. Pre lásku zmeníme celý svoj život a mnoho pretrpíme. My, introverti, ale nie sme spravidla chápaní, lebo nepremieňame stimuly na pohybovú energiu, ale viac na logické myšlienkové operácie. A viditeľne prejavované emócie sú oblasťou, kde nám logika rozhodne nepomáha, keďže sa nedajú predvídať a v prípade nezdaru vieme sami seba výčitkami trýzniť celé desaťročia. My však všetko riešime cez logické operácie a inak to nevieme.

Naša acetylcholínová dráha je dlhá a hypotalamus s talamom sú akousi našou brzdou. U extrovertov spúšťajú okamžité reakcie, pohyby, motiváciu, introverti ich majú stavané tak, aby akoby vypínali silu podnetu a bránili spusteniu emócií., aby nám to neublížilo Viete si predstaviť, že by sme museli zapnúť vnútorný hlas, logiku, pamäť a prežívať pri tom silné emočné stavy? To by nás zabilo. Už i tak máme veľa myšlienok vo svojich hlavách, ktoré sa tam držia celé veky. A prepáčte mi takýto obrázok, ale takto to niekedy cítime.

Musíme byť utlmení a preto neznesieme stres ani hluk dlhodobo. Nedokážeme tráviť, nedokážeme dýchať, je toho na nás moc. Náš mozog je veľmi citlivý na dopamín. Hipokampus a jeho maličké centrum trestu u nás funguje žiaľ príliš dobre. Dopamínom riadené centrum odmeny nie. Málo si veríme, neodpustíme si žiadne zlyhanie a pritom sme svojim spôsobom aj my výnimoční. Tu sú príklady.

Zdenka - maximálne zodpovedná osoba so zmyslom pre detail, ktorá zariadi všetko a funguje doslova ako hodinky. Bez nej by recepcia bola jeden chaos. Udrží tajomstvo, vždy dobre poradí, povzbudí človeka, porozprávate sa s ňou o všeličom.

Janka - cieľavedomá a šikovná žienka, dobre sa učí jazyky, v športe i kultúre sa vyzná ako nikto iný, miluje deti a deti milujú ju. Aj ona má zmysel pre detail a nemrhá energiou. Používa hlavu a myslí v predstihu ako Zdenka! Vykonávajú i rovnakú prácu.

Majka - perfektná účtovníčka. Vždy má prehľad, ako sa menili zákony a keď mnoho iných nenájde v dokumente chybu, alebo sa nevie pohnúť, ona to zvláda. A ešte sa i sama stará o dospievajúcu dcéru!

Braňo - trpezlivý chlap, ktorý skladá modely a tie sa vedia i pohybovať! Absolútne si neverí, vzťahy sú preňho španielskou dedinou, ale vie o nich písať. Keby svoje sci-fi príbehy vydal v tlačenej forme, ľudia by sa o ne pobili.

Janko - nie je hlučný, nie je dvakrát akčný obchodník, ale má skvelé nápady a ľudí si získa priateľskosťou a tým, ako veľa o svojom tovare vie. A áno, vie sa oháňať aj kladivom, keď treba, hoci by to naňho nikto nikdy nepovedal.

Martin a Jaro sú IT-čkári. Zdajú sa byť extrovertmi, je s nimi perfektná zábava. Kým nezačnú mať ľudí plné zuby a netúžia sa pred nimi skryť. Martin prenikne do každého systému. Dokáže navrhnúť od základov nový systém bez chyby a aj doňho kedykoľvek čosi nové pridať. Jaro zasa opraví akýkoľvek počítač či smartfón.

Uvažujeme odlišne. Čo extroverta nakopne k činnosti, to introverta ničí. Čo extroverta odradí pre vidinu neúspechu, to introverta nabáda k hlbšiemu skúmaniu. Rozhliadnite sa okolo seba a nájdite v dnešnom svete introvertov. Ak nežijú na samote a nemajú pokojnú robotu, musia pracovať v open space kanceláriach (to bol isto vynález extroverta) a neustále sa na nich tlačí, aby boli akční (od šéfov extrovertov, ktorí vedia všetko, len nie manažovať čas a odhadovať množstvo úloh v danom čase), určite budú mať poruchy trávenia. Buď budú vychudnutí alebo naopak veľmi pri tele. Presne ako títo ľudia a presne ako ja.

Táto doba nie je pre nás dobrá a extroverti s akčným prístupom sú stále v prevahe. Chcelo by to trošku pozorovania, povzbudenia a pochopenia pre mňa i mojich priateľov. Sme i my géniovia, ale v niečom inom. Tvoríme systémy, umenie, spájame každý tím v súrodý celok. Stačí zastaviť akciu, pozornejšie sa zadívať, čosi si prečítať a budete vedieť. Snáď som i ja teraz trošku prispela k pochopeniu, v čom sú introverti iní a že som nič nepoplietla. Iba som sa tento komplexný problém snažila pochopiť svojim rozumom a nejako podať všetkým ľuďom fakty.

A ak ste introvert a čítate tieto riadky, hlavu hore. Sme síce iba v tretinovom (a možno ešte menšom) zastúpení, ale nie sme divní. Sme naopak úplne normálni.

Introverti a ich vlastný (ne)zábavný svet

Nedávno som na svojom FB zdieľala zaujímavý článok, ktorý pojednával o tom, ako mylne bývajú introverti vnímaní okolím. Rada by som preto nadviazala na túto tému, pretože som introvert ako vyšitý a rozhodne mám k tomu čo povedať. A vôbec si nemyslím, že by so mnou bola nuda.

---

Introverti ako obete nepochopenia

Pre veľa ľudí je žiaľ introvert iba obyčajný knihomoľ, domased, čudák, suchár, ktorého treba vytiahnuť von, aby sa zabavil a je nutné ho prevychovať. Nerozumiem, prečo sa svet dokázal zbaviť predsudkov voči ľavorukým a pre introvertov pochopenie stále chýba. Je pravda, že neexistuje nič ako 100 % introvert alebo 100 % extrovert a že sa trošku vieme aklimatizovať, ale i tak. Nepochopenie vrodenej inakosti vidím všade naokolo. Odporúčam vám preto prečítanie článku 10 najväčších mýtov o introvertoch, o ktorých si ľudia myslia, že sú pravdivé. V ňom uvedené body si dovolím doplniť aj o svoje postoje a poznaky. Toto sú najčastejšie mýty, ktorým ľudia veria.

1. mýtus - introverti nie sú zhovorčiví

Kto ma pozná, ten vie, že ja som v istých situáciach veľmi ukecaná. Rozprávať viem, ale záleží, o čom chcete diskutovať. Keď sa ma opýtate, na čo je dobrý nechtík lekársky, vymenujem vám celé spektrum účinkov, poradím najvhodnejšie formy spracovania i lieky a kozmetiku. Iný introvert vám bude hodinu básniť o modeloch aút, alebo s vami bude zanietene hovoriť o počítačoch. Rečníme toľko, že by neznámy človek ani nespoznal, že nie sme extroverti. No ako s kým a ako o čom.

2. mýtus - introverti sa boja extrovertov

Kedy sa zaseknem? Stačí, keď sa ma opýtate, ako sa mám, alebo sa ma opýtajte na počasie. Poviem dve vety a nastane trápne ticho. Zdvorilostné konverzácie, tliachanie o ničom ani osobné záležitosti nás a našich blízkych nie sú pre introverta príliš vhodnou témou na rozhovor. A klebety? Tie nás desia! K tomu naozaj nemáme čo povedať. Už stačí iba vaša otázka, prečo nič nehovoríme a najradšej by sme sa pod zem prepadli.

Preto my introverti budíme dojem, že sa bojíme, alebo že sme plachí k rozhovorom. Veľa ľudí začína rozhovory práve spomínanými zdvorilostnými otázkami, ktoré introvertov zneisťujú. Aj chceme odpovedať, ale vo svojom srdci cítime, že naša odpoveď nevyvolá pochopenie. My totiž hovoríme doslova tak, ako nám zobák narástol. Nechodíme ako pes okolo horúcej kaše a niekedy si preto radšej zahryzneme do jazyka. 

Často sa mi stáva, že keď konečne nájdem vhodnú vetu do dialógu, niekto iný zmení tému, alebo skočí do reči. :-) Ak vám môžem poradiť, nezačínajte rozhovor s introvertom otázkou zo slušnosti, na ktorú naozaj nepotrebujete poznať odpoveď. Stačí pekne pozdraviť a prejsť priamo k tomu, o čom chcete diskutovať. Pokiaľ k tomu rozhovoru máme ako prispieť, uvidíte, že sa introverti neboja. A neskáčte do reči. Nie je to slušné.

3. mýtus - introverti sú nepríjemní

Nechceme nikdy nikoho uraziť, nemáme v pláne ubližovať, ale naša úprimnosť a priamočiarosť spomínaná v predošlom bode je občas považovaná za nepríjemnú. Aj z tohto titulu veľmi neradi hovoríme nepríjemnú pravdu niekomu do očí, lebo už dopredu tušíme, ako si to môže druhá strana vyložiť. Áno, väčšinou sa to berie ako urážka, lebo väčšina ľudí čaká široké úsmevy, kilometrové chodenie okolo problémov a zaobaľovanie. Už som to v niektorom z článkov možno spomínala, ale poznáte Temprance Brennan (prezývaná "Kosť") zo seriálu Kosti, ktorá odpovedá vždy priamo, má zvláštny zmysel pre humor a berie veci vážne? Tak aj taká viem byť ja. 

Keď sa dá, radšej sa konfrontácii vyhneme. Introverti totiž neprehrávajú diskusné boje v nedostatku argumentov. Buď prehráme kontumačne (nezapojíme sa do rozhovoru, kde hrozí hádka, alebo dáme pre istotu slúchadlá na uši, aby nás nikto neoslovil) alebo prehráme pre naše nevydarené pokusy rozviesť tému a ostať v hraniciach slušnosti. Argumentov máme totiž dosť. Niekedy až príliš veľa, iba nám tie "zaobaľujúce" výrazy začnú chodiť na um až po funuse. Keď vypukne hádka, alebo niekoho nechtiac urazíme. Mne je i preto lepšie písať blogy, maily, SMS-ky, než trebárs prednášať, diskutovať, či vybavovať veci telefonicky. Mám čas čítať po sebe slová a napísať ich tak, aby nedošlo k chybnej interpretácii myšlienok.

4. mýtus - introverti nechcú mať okolo seba iných

Autor článku to vystihol presne, je to naopak. Introverti majú radi svojich priateľov a blízkych. Aj cudzích ľudí. Neradi sa vyskytujeme na skupinových fotografiách (skôr sa dobrovoľne podujmeme byť fotografmi), ale keď treba, vieme byť skvelí tímoví hráči, dobrí poslucháči aj poradcovia. I pofesne. Dávať rady tomu, kto o ne stojí, je pre nás obrovská radosť. Vtedy máme pocit, že na tomto svete nie sme zbytoční. Väčšinou si totiž kvôli predsudkom okolia myslíme, že sme tu nežiadaní a navyše.

Radi si vyrazíme s priateľmi aj na hlučnejšiu párty, ak tam nebudeme dlho. Získať si našu dôveru však nie je vždy ľahké a beda, ak začneme mať dojem, že sme využívaní. Každá zrada a snaha o prechytráčenie bolí dvojnásobne a mosty pálime. Ale to neznamená, že nestojíme o spoločnosť vôbec.

5. mýtus - introverti nie sú spoločenskí

Sme spoločenskí, radi ideme von medzi ľudí, konverzujeme a tiež sa za istých okolností radi zoznamujeme, ale potrebujeme dôkladnú prípravu a energiu. Čiže ak mám niekam ísť, nemôžem byť vyčerpaná, vynervovaná a mala by som mať v predstave, čo si vezmem na seba, so sebou i akí tam budú asi ľudia. Pokiaľ budem mať s kým ísť, vyrazím i na rockový koncert. Ak má niekto prísť ku mne, tiež to chce prípravu. Chcem mať pripravené pohostenie, upratané a tiež potrebujem byť plná sily, aby som mohla byť plnohodnotný bavič i hostiteľ. Vyšťavená po práci nebudem schopná rozprávať veselé príbehy. Rada, aby ste nechodili k introvertovi neplánovane, je teda naozaj dobrá rada. Držte sa jej.

Samozrejmosťou je láska. O čom je vnútorný svet, keď tú krásu z neho nemáte s kým zdieľať? Aj introvert potrebuje svoju druhú polovičku.

6. mýtus - introverti milujú samotu

Toto je na jednej strane pravda. Fotiť, písať článok, pracovať v pohodlí domova mimo rušnej kancelárie, to všetko mi vyhovuje. Naozaj mi nejde o to, aby som každý deň chodila do roboty, stretávala kolegov a diskutovala o bežných veciach. Hoci ich mám úprimne rada, preferujem tvorivú činnosť osamote v tichu, kde si maximálne hudbu pustím.

Myseľ mi totiž neustále pracuje a rušné okolie veľmi rýchlo preruší moje myšlienkové toky. V hluku sa nedokážem sústrediť. Vlastne v ňom nedokážem ani existovať. Po každom rušnom období potrebujem vypadnúť vonku, stráviť čas len sama so svojim psíkom a kochať sa krásou okolo seba. Tichou krásou. Ale tiež chcem stráviť istý čas medzi ľuďmi a byť pre nich užitočná. Ja pokojne do tej prírody pôjdem aj stanovať s priateľmi.

7. mýtus - introverti sú zvláštni

Uznávam, sme individualisti, ale nie oportunisti. Nejdeme cez mŕtvoly, nepotrebujeme sa nikomu pchať do zadnice ani nikomu nič dokazovať. Čo je na tom zvláštne? My sme v skutočnosti tak trošku leniví a nechceme mrhať energiou na neefektívne procesy ani mať okolo seba ľudí neochotných pohnúť rozumom. Sme cieľavedomí, ctižiadostiví, pracujeme poctivo a to chceme aj od ostatných. To mi príde fér. Nazvať introverta aktívnym blbcom, riťolezom a podivínom je podľa mňa urážka.

Ak máte motivovať introverta, dať mu pocit dôležitosti a oceniť ho, peniazmi a vecnými darmi to naopak pôjde ťažko. Nepotrebuje nadbytky. Chce byť iba adekvátne ohodnotený tomu, koľko energie a vedomostí na danú vec vynaloží. Ak na niečom maká, potom sa potrebuje zregenerovať a presne k tomu svoju odmenu využije. My nefungujeme v zmysle "niečo za niečo", neporovnávame sa ani nesúperíme s inými. Ak máme energiu a čas, tak pomáhame a našou odmenou je často iba dobrý pocit. Keď už ide o hmotné veci, radi dávame i dostávame praktické dary. Neraz sa priamo pýtame blízkych, čo také by potrebovali.

Dúfam, že si tento môj článok nevysvetlí môj chlebodarca zle. Chcem výplatu. :-) Ale uvítala by som napríklad i lepšiu organizáciu práce, alebo potom vyšší plat. Keď už sa mám za tých 8 hodín zničiť, chcem sa mať potom za čo regenerovať. Skákať z jednej činnosti do druhej a robiť viac vecí naraz, to je pre introverta horšie ako mor. Ja vám v ďalšom článku vysvetlím i konkrétne, prečo je to tak.

8. mýtus - introverti sú nevšímaví egoisti

Dovolenky v skupinách, svadby a iné oslavy, klebety o celebritách a blízkych, politika... Netvrdím, že by sme nechceli niekomu zablahoželať, alebo si vypočuť, kde bol, koho stretol alebo čo sa deje v parlamente. Chvíľku znesieme dokonca aj osobné otázky. Ale naozaj iba chvíľku. Potom nás to začne vyčerpávať.

My, introverti, sme snílkovia. Snívame v jednom kuse, sme učenliví a náš interný svet je bohatý. Naša myseľ funguje ako server - nonstop. Nevieme vypnúť hlavu. Aj vďaka tomu sa vie väčšina introvertov za svoj život viackrát rekvalifikovať na novú prácu. Len občas potrebujeme povzbudiť a postrčiť, lebo sebadôvera nebýva našou silnou stránkou. A občas je toho na nás priveľa, vtedy náš server vykazuje hlášku "404 Error". Berte to na vedomie a nechajte nás vtedy odpočívať.

Problémy iných i výzvy prežívame intenzívne, dosť sa vieme do všetkého vložiť. A potom príde moment, keď sa nám hlava zaplní (ako RAM pamäť počítača). Vtedy unikneme do nášho sveta, kde hĺbame nad inými otázkami a detaily externého sveta (napríklad nový účes kamarátky) nám unikajú. Alebo aj neunikajú. Sme i pozorovatelia. Len nám nenapadne to povedať nahlas. Netreba sa na to hneď urážať.

9. mýtus - introverti nevedia, ako sa zabávať

Joj, čudovali by ste sa, ako sa my vieme baviť. Mohla by som vám rozprávať, aké kúsky som stvárala a koľko sme sa s priateľmi nasmiali. Ja mám veľmi rada ľudí a nevadí mi zasmiať sa ani na sebe, ale súčasne dobre viem, že nedokážem zapadnúť do každej partie. Občas mám to šťastie, že narazím na osoby naladené na podobnej frekvencii, alebo sa dostanem do rozhovoru, kde mám čím prispieť. Inokedy ale prídem a už po hodine mám chuť hľadať unikový východ. Cítim sa vyčerpaná, otravená a keby to nebolo neslušné, začnem aj zívať. Všetkého veľa nám škodí a keď pridám pokračovanie tohto článku, snáď to bude ešte jasnejšie.

10. mýtus - introverti sa môžu zmeniť na extrovertov

Introverti sú škatuľkovaní, nesprávne posudzovaní a netuším, ktorá osoba si trúfla nastaviť hraničné hodnoty a radiť prevýchovu. Kto si trúfa hovoriť, aké vlastnosti sú ideálne a aké nie. Jedno je však isté. Tak ako ľaváka "nepretransformujete" na praváka, tak sa introvert nedokáže stať extrovertom. Môže tak naoko fungovať, ale extrovertný typ života preňho nikdy nebude prirodzeným. Môžete si vyhodiť z hlavy názory, že náš svet je nudný a čiernobiely. Nie je o nič menej farebný a predstavte si, cítime sa v ňom celkom dobre a vieme sa i smiať.

Náš mozog ale nepreprogramujete. Vždy bude fungovať tak, ako sa mu vyvinuli nervové dráhy. V budúcom článku sa to pokúsim i nakresliť. Ak chcete tejto problematike porozumieť a rozšíriť si obzory, nenechajte si ho ujsť.

Guerlain: Lingerie De Peau Foundation & Concealer

Dekoratívna kozmetika Guerlain odjakživa figurovala v mojich kozmetických snoch a sny si treba plniť. Najskôr som snívala o rúži Guerlain Kiss Kiss, dnes je mojim naobľúbenejším rúžom. Ako dopadol druhý protagonista zo sna?

Prosím, už žiadny Avon ani Oriflame (part 2)

Keď som v roku 2012 písala článok a dovolila si v ňom vyjadriť svoj názor na katalógový predaj kozmetiky, ozvalo sa pomerne veľa ľudí, ktorí ma verejne alebo aj emailom (teda neverejne) obvinili z publikovania zavádzajúcich informácií. Než sa ozvú ďalší, radšej skúsim upresniť, čo som vtedy mala na mysli a doplniť obraz.

---

Môj článok z júla roku 2012 - Prosím, už žiadny Avon ani Oriflame - má stále dobrú čítanosť. Na to, že som so serióznejším blogovaním iba začínala, ho môžem hodnotiť ako úspech. Evidentne som však nevedomky pichla do osieho hniezda, lebo istí návštevníci blogu moje slová okamžite zobrali ako útok. Predpokladám teda, že článok s touto tematikou vyhľadávajú buď panie / slečny, ktoré sa o kozmetiku Avon a Oriflame zaujímajú, alebo priamo predajcovia tejto kozmetiky a najmä od nich môže pochádzať kritika.

Ostatní zástupcovia podobných firiem buď toľko nesurfujú po internete, alebo sa v mojom článku nevyskytujú slová, pre ktoré by ich vyhľadávače naviedli na môj blog. Mala som však zopár ponúk na platené recenzie katalógovej kozmetiky iných značiek a tie som odmietla. Už asi tušíte z tohto postoja, že ja nemám nič osobné proti kozmetike Avon a Oriflame ako takej. Nechajte ma preto vysvetliť, čo ma viedlo k napísaniu takého článku a prečo práve tieto dve značky som spomínala.

Vysvetlenie k bodu č. 1

(tvrdenie: Výrobky katalógovej kozmetiky si nemôžem ochytať, ovoňať, odskúšať,...)

Je mi úplne jasné, že doba sa za tie roky zmenila. Veľa predajcov kozmetiky dnes okrem prelistovania katalógu ponúka vzorky, ktoré si môžete v prípade záujmu zakúpiť, alebo ich dostanete zadarmo. V roku 2012 to však nebolo až takou samozrejmosťou. Vzorky sa dali zakúpiť jedine u vôní. Presne ako píšem v článku, dostala som pod nos katalóg so slovami: "Nechceš si prelistovať a niečo objednať?"

Predaj kozmetiky Avon, Oriflame a iných menej známych značiek s katalógovým predajom fungoval takmer výhradne touto "listovacou" formou a výpovedná hodnota textu s obrázkami na stránkach sa blížila nule. 

Obrázky s popismi: "Modelka je nalíčená..." síce vyzerali nádherne, ale svoje obavy zo skresľovania reality nemusím vysvetľovať. Veď poznáte princíp reklamy, Photoshop... Pri NIEKTORÝCH líčidlách by som preto v kamennom obchode či u predajcu možno riskla aj ten tester. Ak by šlo napríklad o riasenku, linku a nie trebárs mejkap v tégliku. V roku 2012 a ani predtým mi však nikto z predajcov katalógovej kozmetiky testery na skúšanie či produkty na pozeranie neponúkal.

V článku som žiaľ zabudla spomenúť jednu vec a to uznávam. Moja chyba. Ostal v ňom neobjasnený pojem "ochytať" a na mysli som mala kontrolu zloženia produktov. Nakoľko som pôvodným povolaním farmaceutická laborantka, INCI (zloženie produktov uvádzané vo vedeckom názvosloví) je u mňa veľmi zásadná informácia. Podľa zloženia viem, či je produkt vôbec hodný toho, aby som ho skúšala. 

Keď mám do produktov investovať viac peňazí, musím vedieť, že v nich nebude stopové množstvo účinných látok oproti veľkému pomeru balastov. To je dnes celkom bežná prax mnohých výrobcov a u produktov v určitej cenovej kategórii skrátka nechcem platiť za pomocné látky. Toto ale nepíšem na adresu produktov Avon a Oriflame, ale všeobecne. Preto je pre mňa také dôležité vidieť produktu obal alebo mať informácie z nejakého dostupného zdroja. Pokojne aj od Avon Lady. Prečo nie?

Ak mi predajca nevie / nechce zistiť, aké obsahové ingrediencie v prípravku sú a ani ho nemá pri sebe, je mi to ľúto, ale nákup neuskutočním a ani niektoré produkty pravdepodobne nevyskúšam. Nech mi dámy komentátorky prepáčia moju otvorenosť, ale niečo ako INCI sa v roku 2012 na weboch nevyskytovalo ani náhodou. To sú dnešné móresy. Ak aj predávajúca mala niečo vlastné, rozhodne nemala z každého produktu aspoň jeden. Mala som teda dve možnosti: 1) počkať, až si ho objedná niekto iný, 2) kúpiť naslepo.

Ako spomínala jedna z komentujúcich, dnes si niektorú kozmetiku Avon aj Oriflame môžete skutočne na prezentáciách vyskúšať a rovno i zakúpiť. Dámy majú produkty na stoloch. Stačí natiahnuť ruku a môžete obzerať. Prístup niektorých predajcov je o čosi lepší.

Vysvetlenie k bodu č. 2

(tvrdenie: Sklamala ma minimálne polovica katalógových produktov, ktorým som dala šancu.)

Nehovorím, že všetky produkty predávané cez katalógy sú zlé. Od Avonu som milovala vôňu Rare Gold a aj dnešné Pur Blanca vône ma oslovujú. Páčia sa mi taktiež šperky, ktoré má Avon celkom vkusné. Sama vlastním niekoľko setov s náušničkami a náhrdelníkmi. Tie mi stačilo vidieť na stránkach a už som si robila rožky.

Avšak neraz som cez kúpila aj taký produkt, ktorý po prvom použití letel do koša. Napríklad nad tekutými linkami som trpko zaplakala. Hrot nakreslil takmer priesvitnú čiaru a výsledný efekt bol lacný, neprirodzený. Nepáčia sa mi ani krémy na nohy a pleťové masky...

Od Oriflame som mala vynikajúce ceruzky na oči (vysúvacie i strúhacie) a tiež pár rúžov. Všetko kupované naslepo a všetko vypotrebované. Zaujali ma taktiež pekne farebne nakombinované paletky očných tieňov. Dekoratívna kozmetika sa značke Oriflame darí.

Naopak ma nepotešila Oriflame vlasová kozmetika a kozmetika na telo. Niektoré produkty sa mi zdali zložením i účinkom dosť priemerné na ich nie práve nízku cenu.

Ale nebol to iba Avon a Oriflame, kde som pár produktov ofrflala alebo vyhodila. Do koša leteli aj rúž a riasenka Fleur de Santé. Tiež som za tie roky, čo som na svete, vyhodila pár drahších produktov iných značiek a práve rok 2012 a 2013 boli u mňa zlomové. Povedala som si, že viac nebudem vyhadzovať peniaze za nákupy naslepo. Teraz už z časti chápete môj postoj voči katalógovému predaju.

Produkt z katalógu dnes kúpim iba od človeka, ktorého dobre poznám a o ktorého miere odbornosti nemám pochybnosti. Napríklad nemám problém kúpiť produkt od kamarátky Ľubky, ktorá predáva TianDe. Produkty sama používa, donesie ich k preštudovaniu (aj si niečo vyskúšam), vie o nich všetko.

Nedávam šancu produktom, ktorých zloženie nepoznám. Ani keby mi ich poskytli zadarmo len na účely recenzie alebo v lákavej zľave. Tak ako nebudem recenzovať produkt na základe zloženia a bez vyskúšania (aj také ponuky boli), tak isto nekúpim produkt, ktorý ma niekto iný vyskúšaný, no o jeho zložení nič neviem a nepoznám odbornosť predajcu. Odbornosťou myslím riadne vzdelanie, nie certifikát o absolvovaní "babského sedenia". Alebo musím vidieť, že má niekto záujem a vzdeláva sa sám, číta, píše... Kto sa nevzdeláva, je nezodpovedný a nemal by predávať kozmetiku. Aj toto som sa prostredníctvom článku snažila povedať.

Ja neposielam ľudí za osobami, ktoré im dajú katalóg. Podávam potrebné informácie k produktu, ktoré by u mňa rozhodli za alebo proti kúpe a učím sa neustále. Zverejňujem svoje skúsenosti, svoje vedomosti získané v škole, praxi a je pri nich moje meno aj priezvisko. Slovo robí človeka a meno mu dáva identitu. 

Nie som anonymná ako niektoré blogerky. Nech aj čitatelia vystupujú vo svojom mene a nakupujú u ľudí, ktorým dôverujú a v oficiálnych obchodoch. Chcem, aby si každý mohol vložiť produkt do košíka na základe slobodného uváženia a kedykoľvek ho z neho vybrať. Tak, ako nakupujem produkty ja. Či už to spraví online alebo v kamennom obchode, na tom nezáleží, ale urobí to sám. Nie cez anonymných sprostredkovateľov, ktorých nepozná.

Vysvetlenie k bodu č. 3

(tvrdenie: Produkty majú veľmi čudné ceny.)

K tomuto jedinému odstavcu sa snáď vyjadrovať nemusím. Nemajte ma za neznalú. Viem, čo je to výpredaj a čo sú sezónne zľavy. Viem, že ide o obchodnú taktiku. Ja iba nedôverujem výpredajom, kde idú ceny naozaj až podozrivo nízko a kde ma na dôvažok mnohé produkty sklamali. To už ale vlastne nadväzuje na bod číslo 2 a zvyšok článku je úvaha, ktorú azda tiež netreba vysvetľovať.

ZÁVER (Aleluja)

Dostávam sa konečne k zhrnutiu. Snáď ste pochopili, že nemám averziu voči žiadnej značke, iba frflem na určité formy netransparentného predaja. Ľudia si zaslúžia byť informovaní a to by mal každý obchodník chápať.

Ak by som natrafila na Avon lady alebo kozmetickú poradkyňu Oriflame či hocijakej inej kozmetiky, ktorej budem dôverovať, alebo ktorá uspokojí moje túžby po poznaní, nevylučujem, že si aj od nej niečo kúpim aj cez katalóg. Prečo by som nemala chcieť skvelý produkt? Pokiaľ sa bude dať produkt zohnať okrem katalógu TAKTIEŽ online, v kamennom obchode, na plánovaných akciách na verejnosti, kde budete mať prístup, rada ho zrecenzujem na svojom blogu, nech už po vyskúšaní získa akékoľvek hodnotenie odo mňa.

Ak ma však bude niekto žiadať, aby som produkt zrecenzovala a uviedla v recenzii osobný kontakt, s veľkou pravdepodobnosťou to nespravím. Hoci nie som žiadna no-name blogerka, ja som pre vás tiež IBA cudzia osoba. Tiež si môžete povedať: "Jedna baba Veronika povedala..." a pomyslieť si svoje.

Názory iných akceptujem a želám si, aby aj iní akceptovali tie moje, hoci ich niekedy píšem trošku komplikovane. Uznávam. Snáď ste ma už teraz pochopili správne. V každom prípade odporúčam každému čítať pozorne a pozerať aj dátumy zverejnenia. Čo je aktuálne dnes, to nemuselo byť aktuálne včera ani pred piatimi rokmi.

_______________________________________________________________________

Prečo v tomto článku nie sú obrázky?

 

Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce. 

Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie. 

Saloos: olejové produkty do sprchy a vane

O známom českom výrobcovi aromaterapeutickej kozmetiky Saloos ste už určite počuli. Ja jeho výrobky tiež pár rokov beriem na vedomie, no teraz som ich vyskúšala na vlastnej koži.

Pigmentové škvrny. Ste v zozname, alebo ste v bezpečí?

Nikdy som si nemyslela, že sa ma to bude týkať. Pigmentové škvrny sa predsa vyskytujú u konkrétnych skupín ľudí a ja som sa medzi nimi nevidela. Ak si chcete overiť, či niečo také hrozí aj vám, rozhodne si prečítajte tento článok do konca a pozrite sa, ako skončia tí zo zoznamu.

---

Pigmentové škvrny, odborne hyperpigmentácia, sú výsledkom rôznych procesov v tele. Ide o nadmernú tvorbu pigmentu, ktorá má vždy za následok nerovnomerné zafarbenie kože. Je to daň za náš aktuálny životný štýl, za chyby, ktorých sa vo svojom živote dopúšťame a krivdy, ktoré sa na nás páchajú. Či ste v zozname kandidátov, o tom rozhodujú tieto faktory:

1. Chémia

Niekto má tú smolu, že musí pracovať s chemikáliami. Používa rôzne postreky, mazivá, vystavuje sa výparom. Iný je nútený podstupovať drastickú liečbu chémiou, alebo riskuje nevedomky a používa látky, ktoré sa so slnkom neznášajú (pre viac informácií si prečítajte článok Slniečko a látky, ktoré ho neľúbia). Žiaľ s obranyschopnosťou pokožky všetky tieto faktory poriadne zamávajú a výsledkom sú pigmentové škvrny.

Ak už nemáte inú možnosť vykonávať inú prácu, aspoň sa v čo najvyššej miere vyhýbajte priamemu slnku a noste ochranný odev. Lepšie kropaje potu než rakovina kože a fľaky, ktoré nevybieli nič. A pokiaľ je to vo vašich možnostiach, snažte sa vynahradiť pokožke to utrpenie starostlivosťou, ktorá jej pomôže všetko znášať lepšie. Doprajte jej čas na regeneráciu.

2. "Zdravé" opaľovanie

Stará múdrosť hovorí, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Asi nie nadarmo sa v polárnych oblastiach vyskytuje toľko ľudí trpiacich depresiou a nedostatkom vitamínu D. A najmä ten druhý fakt o vitamíne D zvykneme vyťahovať ako argument, keď sa niekde povie, že opaľovanie nie je zdravé. Veríme mýtom (viď článok 5 mýtov o opaľovaní).

Opaľovanie je len praobyčajný a sprostý módny trend. Keby sme mali toľko roboty, ako naši predkovia, nevymýšľali by sme somariny z roztopaše. Stále sa na niečo hráme, nerešpektujeme svoje korene, svoju genetickú výbavu a chceme sa vzhľadom rovnať tým, ktorí žijú v tropických a subtropických pásmach, lebo to považujeme za atraktívne. Áno, južania sú hnedí. Ale ich pokožka je iná ako naša a nepotrebujú sa opaľovať, aby ich pleť získala snedý nádych. Možno sa nám páčia práve preto, že sú iní. Smola našincov, ktorí sa opaľovať ani nechcú, no musia byť vonku kvôli práci. Tí sa nám zasa nepáčia, lebo ich hyzdia pigmentové škvrny. Svoj názor som o tejto "dani za komfort" napísala v článku Patrí krása podľa zákonov prírody časom minulým? a je to dosť ostrý článok. Ale i tak by som bola rada, keby ste si ho prečítali a napísali, čo si o tom myslíte.

Kto sa aspoň natrie vhodným opaľovacím produktom a dôsledne dodržiava pokyny na obale, tomu tie trendy ani zarábanie na prežitie neuberú na zdraví a kráse. No väčšina ľudí to stále nečíta (alebo nemá čas čítať) a opaľovacia kozmetika sa používa intuitívne. A úprimne, intuícia v oblasti kozmetiky stále nie je silnou stránkou Slovákov. Alebo mi chcete tvrdiť, že natierate seba i svoje deti každé dve hodiny a po každom vyskočení z vody, či po zotretí kropají potu?

Ja sa natieram celkom poctivo a uvidíte, ako som dopadla! Podcenila som totiž jednu vec. Odolnosť mejkapu a produktov slnečnej ochrany. Aj mejkap má svoje SPF a preto dokáže chrániť pleť pred slniečkom aj bez toho, aby ste aplikovali ako podklad denný krém alebo primer s ochranným faktorom.

Ibaže mejkapy nie sú oteruvzdorné. Aj dotyk ruky vydržia len do určitej miery a s potením i utieraním klesá ich schopnosť zotrvať na pokožke - rapídne. Máte teda dve možnosti: 

1. Budete kontrolovať mejkap a opravovať ho, 
2. Pod mejkap natriete kvalitný vodoodolný produkt na opaľovanie.

ALE... ako som zistila, tak ani druhá možnosť nemusí byť vždy zárukou úspechu. Základom je voliť takú ochranu, ktorá sa s vašim mejkapom znesie, ale nie takú, že by odchádzali spolu. Napríklad s takou vrstvou krycieho mejkapu bez problémov zlezie z pleti i slnečná clona minerálneho opaľovacieho krému. Ja už preto volím radšej produkty Bioderma Photoderm. V ponuke majú aj tónované opaľovacie produkty, ktoré mojej pokožke sedia a na ktoré sa vždy dalo spoľahnúť. Na mojom druhom blogu Awards4beauty o množstve z nich nájdete recenzie.

Žiaľ, teraz už mám neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Kto sa pozornejšie zapozerá na moju tvár bez mejkapu, zbadá všetko. K pigmentovým škvrnám po akné okolo úst a začervenaniu na nose (za ktoré som tak úplne nemohla) pribudli nové pigmentové škvrny a za tie si môžem sama. Horizontálna pigmentová čiara cez celé čelo a takmer nenápadné škvrny na okraji líc nikomu k sebavedomiu nepomôžu. Prečo sú pigmentové škvrny práve tam? Sú to miesta, kde sa človek najviac potí a odkiaľ sa i sebalepšia kozmetika pomerne rýchlo porúča. Ponaučenie? Ak sa potíte, natierajte sa ešte častejšie a voľte vždy naozaj kvalitnú kozmetiku. Možno by som zvážila aj klobúk s dostatočne veľkým okrajom, ktorý zatieni a ochráni celú tvár.

Bez mejkapu alebo BB krému na zjednotenie pleti dnes medzi ľudí nechodím. Túto fotku vyťahujem len preto, lebo vám chcem ukázať, čo sa môže stať, ak sa budete chrániť slabo a aby ste si vedeli predstaviť dôsledky, ak sa nebudete chrániť vôbec.

Spomínate si, čo som kedysi písala o pamäti pokožky? Je to pravda. Berte zdravie pokožky ako pôžičku z banky. Ani tá vám nič nedá zadarmo. Pokožka si pamätá každé zaváhanie. Pristúpte k úveru zodpovedne a v starobe nebudete mať veľa vrások. Flákajte starostlivosť a úroky porastú. Nie je to škoda pokaziť si krásne ruky i tvár škvrnami?

3. Podráždenie pokožky

Pokožka sa môže pokryť nerovnomerným hnedým farbivom i vtedy, keď je poranená a snaží sa zahojiť. Stačí ju v takomto stave vystaviť čo len trošku slniečku a začne si v nadnernom množstve vytvárať melanín - hnedé farbivo, ktoré jej slúži ako taká slnečná clona, ktorou sa chce vyhnúť ďalšiemu poškodeniu lúčmi. Melanín je teda látka, ktorú vytvára obranný systém kože - je to indikátor podráždenia slnkom. Opaľovanie a vytváranie tejto reakcie preto nikdy nebolo, nie je a ani nebude zdravé. Už tu vidíte, že spôsobuje v tele poplach a je to svojim spôsobom dráždenie. Avšak úplne najhorší je i krátky kontakt slnečných lúčov s pokožkou, ktorá nie je v poriadku.

Do kategórie ľudí s podráždenou pokožkou sa dá zaradiť mnoho jedincov. Je tu každý, kto sa popálil, porezal, poleptal, komu sa spravila vyrážka alebo plošný zápal, kto absolvoval procedúru, ktorá telu nie je prirodzená. Do tohto posledného bodu spadajú laserové a IPL zákroky, chemické i mechanické peelingy aj drobnejšie kozmetické ošetrenia pre pokožku drastickými láskami ako abrazívne látky, kyseliny (ja preto kyselinu glykolovú a celkovo ani AHA a BHA kyseliny nerada vidím v každodennej kozmetike), zásady, aromatické látky a ani kožného mazu zbavujúce látky. Aj maz vytvára ochranu a kompletné odmastenie pleti teda rozhodne nie je zdravým riešením pre krásu. Pre krásu by sa nemali nosiť na tele ani nepriedušné odevy zo syntetiky. Tie tiež môžu v istej miere pre podráždenú pokožku vyvolávať zvýšenú pigmentáciu.

4. Hormóny, choroby a dedičnosť

Pigmentové škvrny vznikajú nielen dedičnými, metabolickými a autoimúnnymi ochoreniami (aj premnožená kvasinka candida v črevách, intolerancia a choroby spojené s trávením vedia spraviť problém), ale taktiež starnutím pokožky, kedy koža stráca pružnosť, pevnosť a má slabšiu obranyschopnosť. I preto by prevencia proti týmto prejavom mala začínať v skoršom veku. Máme si natierať paprčky, tvár i krk, aby koža nezačínala byť priskoro o číslo či dve väčšia. Ale napríklad ruky si málokto natiera každý deň. Najmä muži. A opaľovacím krémom? Ešte menej ľudí.

S rovnováhou melanínu žiaľ dokáže zamávať aj hormonálna zmena. Fľakatosť ženám často ostáva v dôsledku tehotenstva a áno, aj HAK má kvalitné "príspevky" v poruchách pigmentácie. Ak vám na tele naskákali škvrny pre nič za nič a užívate antikoncepciu, tak už viete, v čom je háčik.

Týkajú sa vás pigmentové škvrny?

Našli ste sa v tomto článku? Kto už fľaky získal, tomu želám úprimnú sústrasť. Ja som pigmentové škvrny zatiaľ neporazila, pretože nájsť riešenie na ich zosvetlenie vhodné pre citlivú pleť náchylnú k tvorbe akné... tak to je ozaj beh na dlhú trať a problémovú pleť má dnes každá druhá žena i muž. Aj ja. Až však jedného dňa nájdem liek fungujúci pre každého, alebo aspoň pre určité skupiny, určite sa podelím o svoje skúsenosti. Do tej doby mi ale nezostáva nič, než s nimi skúšať bojovať. Ja som zatiaľ žiadne dieťa neporodila a moje zlyhanie nemôžem vyvážiť zásluhami za zrod nového života.

Ak sa vás čokoľvek z článku týka, no pigmentové škvrny nemáte, majte sa aj tak na pozore. Ste v zozname kandidátov a bolo by vhodné do života zapracovať opatrenia. Pevne dúfam, že vy nikdy nebudete musieť riešiť nejaké zosvetľovanie.

_______________________________________________________________________

Prečo v tomto článku nie sú obrázky?

 

Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce. 

Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie.