Nie je nádcha ako nádcha - keď vyčíňa stafylokok

Máte dlhodobo upchatý nos, sťažené dýchanie a ste unavení? Korona to asi nebude, ale môže to byť zlatý stafylokok. Veľmi odolný mikrób.

Príčinou nádchy, ktorá sa nechce porúčať, môže byť čokoľvek. Tu je zoznam toho, čo pripadá do úvahy, keď nádcha neustupuje:

• Môžete mať zapálené prínosové dutiny - prejaví sa to tlakom, opuchom a bolesťou
• Nádcha nemusí byť iba vírusová - môže byť bakteriálna
• Neinfekčná nádcha môže byť alergického pôvodu
• Existuje aj nádcha vazomotorická - vyvolaná nealergiciou reakciou na nejaké podnety
• Nádchu môžu spôsobiť nosové polypy a anomálie v anatómii nosa
• Infekčná nádcha môže rozšíriť infekciu až na na hrtan a priedušky
• Neliečená a nesprávne liečená nádcha môže prejsť až na pľúca a spôsobiť zápal

Počas mojej niekoľkoročnej práce v lekárni som toho mala možnosť vidieť viac než dosť. Aj banálna choroba dokáže napáchať nezvratné škody, ak sa nelieči, alebo ak ľuďom ordinuje lieky "doktor Google" či "múdra susedka", ktorej nejaký liek pomohol.

Ročne na následky prechodených chorôb alebo ich komplikácie na Slovensku zomrie niekoľko stoviek ľudí. A niektorí zomrú v podstate s otáznikmi, pretože v úmrtnom liste sa objaví iba komplikácia, ale ten pôvodný vinník ostáva neznámy. Nikto sa o to nezaujíma. Zato keď sa objavil koronavírus COVID-19, ľudstvo šalie. Mali by sme sa však minimálne rovnako obávať toho, čo už celé roky poznáme. A čo sa z roka na rok zhoršuje pre našu nevedomosť a ľahostajnosť. Tým niečím sú pomerne bežné ochorenia ako chrípka, nádcha, angína, zápal hrtana, priedušiek...  ktoré neliečime, iba potláčame. V ďalšom článku aj napíšem, prečo... A so zahrnutím nádchy do tohto zoznamu vôbec nežartujem.

Banálna nádcha? Možno nie...

Pokiaľ viem, bežná pánska smrteľná choroba na 6 písmen - soplík - ešte priamo nikoho nezabila. Začína sa známymi príznakmi. Takmer rovnako ako chrípka. Nedá sa vám dýchať, alebo vám naopak stále tečie z nosa či dokonca aj z očí. Bolí vás hrdlo, hlava, pokašliavate a kýchate. Od chrípky tento stav rozoznáte tak, že pri chrípke je už únava veľmi výrazná a nič nevládzete doma spraviť. Bolí vás celý človek a návaly potenia v sprievode horúčky strieda zimnica. Takže kým na vás nejde aj tá svalová bolesť, extrémna únava a horúčky, buďte radi. Nemáte chrípku ani koronu, iba ste prechladli... Tak ako na začiatku ja.

Prvé dni ma iba pobolievalo hrdlo, potom prišlo tečenie z nosa a bolo jasné, čo je toho príčinou. Počas chladného marca ma zrejme niekde ofúkol vietor, alebo som nachladla počas noci, keď som si odkopla paplón z postele na zem. Liečba prebehla štandardne. Teplý bylinkový čaj s medom a citrusmi, kvapky Vironal, vitamín C, zinok, kurkumín, teplé oblečenie. Do nosa som striekala prírodný sprej Grepofit s výťažkom z grapefruitu a používala prístroj na naparovanie sa.

Všetko, čo som vám počas prvých dní epidémie odporúčala, všetko sú účinné zbrane proti každej bežnej viróze. Aj proti korone. Ale mne žiaľ ani po dvoch týždňoch mi nebolo lepšie. Nos sa mi začal upchávať. Nepriedušne.

Kedy sú potrebné antibiotiká?

Starý mesiac skončil a začali sa predsviatočné aprílové dni. Práve v týchto časoch zahájilo Slovensko najtvrdšie opatrenia proti koronavírusovej nákaze. Lekár so mnou skonzultoval stav po telefóne. Asi málokto sa odvážil navštíviť lekára aj osobne a priznám sa, že ja som tiež mala z toho strach. Ešte pred touto nádchou som prekonala menší kožný zápal. Takže prvý nápad, prečo liečba trvá tak dlho, bol taký, že moja imunita potrebuje viac podporiť a potrebujem iba viac času. A viac pokoja.

Ak by bola moja nádcha s komplikáciami a potrebovala antibiotiká, hlien by nebol býval priehľadný, ale by mal žltkastú až zelenkavú farbu. Alebo by v ňom boli stopy krvi od zodratého nosa. Prepáčte, že vám opisujem takúto vec až do takých detailov, ale práve podľa farby vždy viete, na čom ste. Farba hlienu je pomerne dôležitý detail, ktorý vám pomôže nájsť správnu príčinu.

Suchý vzduch - nepriateľ číslo 2

Za jednu z príčin upchatého nosa som začala považovať i suchý vzduch. Ideálna vlhkosť vzduchu v miestnosti je nad 40 %. U nás sa ale vlhkosť pohybovala od 27 do 37 % po celú zimu i teraz na jar. Málokedy sa aj napriek pravidelnému vetraniu dostaneme nad 40 %. Do každej izby v byte sme preto spolu s priateľom umiestnili nejaké izbové rastliny - hlavne lopatkovec milujúci vodu a pohlcujúci elektrosmog - a kúpila som taktiež zvlhčovač vzduchu. To je tá zelená žaba, ktorú vidíte na titulke. Mám ju z Alzy.

Ako uvoľniť nos inak než nosnými kvapkami a sprejmi

Vlhký vzduch spravil svoje. Pomohol tiež zvlhčujúci sprej, ktorý okrem výťažku s grapefruitu obsahuje tiež kyselinu hyalurónovú a termálnu vodu. Zvlhčovať sliznice pri nádche treba. Vždy, keď sa dá, vypláchnite si nos slanou vodou alebo minerálnou vodou bez bubliniek (výborná je Vincentka). Mne sa vždy dýchalo a aj dýcha lepšie.

Úplne spriechodniť nos mi pomohlo aj dychové cvičenie, ktoré vyvinuli ruskí lekári a ktoré pomáha pri bežnom upchatí nosa (ak nemáte alergiu, polypy alebo zapálené dutiny):

• Vydýchnite z nosa všetok vzduch a stlačte ho pevne prstami. Od tejto chvíle nesmiete až do samého konca otvoriť ústa ani odopchať nos, lebo by ste celý trik pokazili.
• So zapchatým nosom a zavretými ústami pohybujte jemne hlavou dopredu, dozadu, dopredu a dozadu - opakujte, koľko vám len výdrž dovolí. 
• Keď sa už už musíte nadýchnuť, pusťte nos a nadýchnite sa ním zhlboka. Neotvárajte ústa!
• Jemne a opatrne vydýchnite, opäť sa zhlboka nadýchnite nosom a potom už dýchajte pokojne. Nos by mal byť buď úplne voľný alebo aspoň voľnejší. Podľa potreby zopakujte.

Keď je nádcha zarazená  dutinách, alebo len máte upchatý nos k uvoľneniu a spusteniu pomáha tiež Sinupret - bylinkový liek - a akupresúra. Na internet som pre seba i pre vás našla takéto videá. Vyskúšajte, je to lepšie a bezpečnejšie než striekanie sprejov do nosa. Videá sú v angličtine, takže si ich aspoň pozrite. A pre tých, čo po anglicky nevedia, skúsim pod každým videom zhrnúť, o čo ide.



Podstatou tohto akupresúrneho cvičenia je vyvíjať tlak v oblasti obočia a nosa. Jemne si jednotlivé body pritláčajte prstami, ako ukazuje pani. Keď sa ocitnete na vonkajšej strane obočia, pomáha prstami robiť malé krúžky. Mne sa osvedčilo i jemne stláčať a povoľovať tlak (už tu prichádza úľava). Potom postupujete veľa nosných dierok po stranách nosa, pod nosom a skončíte na líčkach - pod lícnymi kosťami.


Na druhom videu sympatický modrooký doktor ukazuje dve techniky. Prvá je jednoduchá, iba si budete prechádzať popod oči a jemne pritláčať kožu prstami. Postupujte vždy od vnútornej strany nosa k vonkajšku. Aby som si nezodrala pokožku, používam masážny roller. Je to príjemnejšie. Druhý trik spočíva v priložení spodnej časti dlane rovno medzi obočie a jemne ťahať hlavu smerom nahor. V tejto polohe by ste mali zotrvať aspoň 15 -20 sekúnd a prípadne môžete tieto cviky aj zopakovať.

Ak vám po týchto cvičeniach odrazu steká hlien nadol a cítite ho v hrdle, je to dobrý výsledok. To znamená, že sa nos uvoľňuje.

Ďalší možný vinník - alergia

Tieto štyri techniky mi nos uvoľňovali veľmi dobre, ale efekt nikdy nemal dlhšie trvanie. Preto mi stále vŕtalo v hlave, či moju nádchu nemá na svedomí alergia. Síce mi to veľmi nesedelo k môjmu stavu, ale aj tak som poprosila tetu, aby mi prepustila svoj skorší májový termín na vyšetrenie.

Aby ste aj vy boli v obraze, alergická nádcha vyzerá podobne ako nádcha spustená z dutín alebo počiatočné dni nádchy. Nos nebýva vyslovene upchatý a úplne nepriechodný ako bol ten môj. Skôr vás svrbí, páli a neustále z neho tečie priehľadný bezfarebný hlien. Aj oči vás môžu svrbieť a slziť.

Ale jeden nikdy nevie, ako rôzne sa alergia môže prejavovať a ja som mala byť na čo alergická. Doma sa na nás z každého rohu valí doslova záplava chlpov našej Jack Russel teroristky Candy. Alergia sa veľmi často vyvinie v dôsledku nadmerného vystavenia alergénom, ku ktorým zvieracia srsť plná roztočov patrí. Z ciest sa veľa prášilo kvôli zimným posypom a prach sa k nám nosil do bytu. Vonku všetko začínalo kvitnúť.

V spálni sme navyše mali starý koberec - kvôli Vikinke, aby sa jej na plávajúcej podlahe toľko nešmýkali labky. (Ak sa čudujete, prečo púšťam psa do spálne... spálňa je pre Vikinku záchranným miestom pred útokmi Candy, pretože Viky jednak takmer vôbec nepĺzne. A jednak je spálňa hneď po kuchyni druhá miestnosť, kam má agresívna Candy zakázaný vstup.)

Začali sme teda s priateľom očistu bytu eliminačnou metódou. Okrem toho najväčšieho alergénu (Candy) sme dali preč všetky predmety, na ktorých sa mohol usádzať prach. Zapchali sme ventilačné otvory aj s tým, že ventilátory nám žiaľ nebudú fungovať. Odstránili sme koberec, rastlinám sme umyli poriadne listy... Na čas šli preč i vankúše z peria. Tie sme našťastie napokon mohli vrátiť späť. Na perie týchto krásnych stvorení alergiu nemám.

Ani na psy. Našťastie. S húskami, kačičkami a sliepkami ale tiež psami a mačkami sa stretávam prakticky od narodenia. Vždy som sa o ne starala a bola som schopná domov dovliecť každé zatúlané stvorenie. S perím a zvieracou srsťou bolo moje telo v kontakte väčšinu života. Až na posledné dva roky, odkedy bývam s Candy v jednom byte, to nikdy nebolo v nejakom extrémnom množstve.

Či mám alergiu, napokon neviem naisto. Špecialista na alergie neordinoval a ani neráčil dať pacientom vedieť, že im ruší termíny. Keby som do ordinácie nebola telefonovala v predstihu, tak sa trepem dlhú cestu na vyšetrenie zbytočne. Bohvie, koľko budem čakať na ďalší termín, mám si zavolať koncom tohto mesiaca. Ale aj tak si myslím, že alergiu nemám. K mame na Kysuce sme kúpili husokačky aj sliepky. A nezdalo sa, že by ma z nich šteklil nos. Alergická nebudem ani na prach. Pri úprave kurína som sa ho nadýchala dosť a nebolo mi horšie. Teoreticky mi nerobí zle ani peľ a tráva, lebo vonku sa stále cítim lepšie než vo vnútri. Vonku obvykle dýcham dobre. Môj praktický lekár mi teda odporúčal všetko známe. Vitamíny, čaje, vlhký vzduch, zvýšenú polohu hlavy pri ležaní a pokojový režim.

Opäť skúšame pokojový režim... neúspešne

Našťastie pracujem z domu a tak som aspoň vzdialene nasadila pokojový režim - s notebookom plným mailov, pracovných úloh a konvičkou čaju v teplej posteli ma trápili myšlienky, že sa mi zasa kopí robota. Neznášam odkladanie povinností, radšej mám všetko hotové, ale zdravie je iba jedno a tak som sa šetrila. Priatelia sa čudovali, prečo im neodpisujem na správy na Messengeri, ale ja som naozaj chcela tú pliagu trvajúcu už celý mesiac poraziť.

Aj Veľkú noc som plánovala stráviť v úplnom pokoji. Ležať pri telke, s paplónom cez seba, nič nechystať, upratať iba zbežne, pozerať si s láskou v kľude filmy, skúsiť vyvolať potenie horúcim čajom, nech sa liečim, však nikto nemal prísť... mohlo to celé už konečne skončiť. Veď som sa už začínala cítiť lepšie. Nádcha sa mi konečne spustila z dutín. Nos bol voľnejší. Stačilo splniť plán.

Áno, prísť nikto nemal. Ale došiel a takmer na celé sviatky. Istému človeku z rodiny - večne unudenému mládencovi - sa zrejme nechcelo počas korony nakupovať potraviny do zásoby, ani si zo svojho bytu vytvoriť útulný domov s metlou, vysávačom, handrou. Prišiel si spraviť pohodlíčko k nám a moje pohodlie tak poslal do večných lovíšť. Nedokázala som stále ležať. Bolo treba aj čosi upiecť. Na pobavenie prikladám výsledok jednej snahy o vytvorenie likérových špičiek. Tých ozajstných krémových, nie z špičiek z pomrvených keksov či orechov natlačených do formičky.

Dúfam, že tento blog nenavštevujú malé deti. 😂 Fotka môjho "cukrárskeho umenia" nie je veľmi vhodná pre ich oči. Ale to vám je tak, keď nie ste úplne v poriadku a trasúcou sa rukou idete prvý krát v živote robiť takéto zložité cukrovinky. A ešte ich chcete za každú cenu poliať čokoládou... Mala som upiecť bublaninu a vykašľať sa na takéto zložité recepty. No návštevu si treba uctiť a boli sviatky. Vždy sa snažím niečo dobré upiecť.

A toto je stav, ktorý už hraničí s vážnym

Keď mi po sviatkoch začala stúpať teplota, chytila ma zimnica a chodili návaly potu, verte, že mi nebolo všetko jedno. Už som sa prestala smiať na vtipoch o mužoch a nádche. Kto sa smial naposledy, bol môj priateľ, ktorý nádchu nedostal. Pretože som robila maximum, len nech ho nenakazím. Jednu noc, keď mi bolo najhoršie, spal chudák v obývačke, keby na mňa náhodou liezol koronavírus. Dnes sa už len baví na spomienke, ako som z hodiny na hodinu menila svoje názory a triafala, čo za diagnózu asi mám. V horúčke som asi natrepala nezmyslov dosť. 😁

Aj koronu som isto zmienila. Ale čo vám ako prvé napadne, keď viete, že ten, kto u vás doma bol tri dni, nepatrí k opatrným ľuďom? Je fajčiar, takže rúško pod chvíľou dáva dolu, voľný čas aj počas epidémie trávi s kamarátmi niekde vonku, kde popíjajú pivo (a keby len pivo). Chodí so špinavým rúškom, bez rukavíc a večne si škriabe akné na tvári.

To posledné bolo nakoniec to vodítko, ktoré ma naviedlo správnym smerom. Ale ešte predtým som mala sto chutí na seba zavolať tím, ktorý odoberá vzorky na COVID-19 a dať sa testovať. Ibaže okrem občasnej bolesti hlavy, teploty a zimnice som nemala príznaky koronavírusového ochorenia. Stále chýbala svalová bolesť, strata chuti do jedla, extrémna únava i vysoké horúčky. Svaly aj čuch mi stále slúžili výborne. Hneď som zistila, že návštevník aj napriek môjmu vyslovenému zákazu dopratal alkohol (absencia tvrdého alkoholu bola podmienkou akceptácie dlhodobej návštevy) a s priateľom potajomky chľastali. 😠

Ale teraz k tomu vodítku. Existuje istá komplikácia nádchy, ktorej príčinu nejde vždy úplne jednoznačne odhaliť. A to je nádcha spôsobená stafylokokom. Zlatý stafylokok, to vám je koťuha poriadna. Veľakrát prebýva na sliznici úst, močového a pohlavného ústrojenstva, ale rád sa zdržiava aj v zahnisaných vyrážkach a rankách. Stačí si niečo rozškriabať a doslova ho k sebe pozvete. Svoju prítomnosť na nosnej sliznici a ani v tele nemusí dať vôbec najavo aj po celé roky. Nevylučujem, že v mojom tele sa tiež mohol nejaký nachádzať, každý máme v sebe "svoju flóru", ale pri mojej veľmi oslabenej imunite to skôr tipujem na prenos od iného človeka. Tí, ktorí o svojom stave nevedia alebo ho podceňujú (a veselo sa škriabu), sú pre okolie mimoriadne nebezpeční. Stafylokok je totiž prudko infekčný a oni ho so svojou nedbanlivosťou môžu preniesť na každý predmet, ktorého sa dotknú.

Keď sa zlatý stafylokok uhniezdi v nose, môže reagovať rôzne. Sú osoby, ktoré iba začne permanentne svrbieť nos. Iným dokáže spôsobiť až zápal sliznice, ktorá sa odlupuje po šupinkách a tvoria sa na nej bolestivé chrasty. Ak spôsobí nádchu, zvykne ho prezradiť práve farba hlienu - žlto-zelená. Vtedy lekár automaticky navrhne spraviť výter z nosa. V ojedinelých prípadoch ale nesfarbí hlien nijako (tak ako u mňa) a preto sa odrazu z obyčajnej nádchy môže stať niečo vážnejšie, čo však lekári neraz nepodozrievajú. V mojom prípade ho až viac než týždeň po inkriminovaných sviatkoch prezradila až teplota, zimnica a potenie. Extrémne potenie.

Neohrozujte seba ani iných!

Človeku nie je dvakrát veselo, keď mu imunita evidentne nefunguje a k tomu všetkému sa to deje práve v čase epidémie COVID-19. No "radosť", čo vám budem hovoriť... Ten prvý mesiac som bola doma len preto, lebo som chcela ostať v teple a liečiť sa. Druhý mesiac som už doslova trčala v spálni zatvorená ako Rapunzel vo veži. Nechcela som nikoho nakaziť stafylokokom, ale ani seba ohroziť koronavírusom. Veď ľudia so zníženou imunitou sú prví na rane.

Do obchodu som chodila raz za dva týždne. A aj to minútu po otvorení, keď tam nebolo takmer ani nohy. Bežných ľudí by ste stretli tak ako vidíte na fotke vedľa. Mňa bolo možné stretnúť iba s rúškom, rukavicami, kapucňou na hlave a okuliarmi. Ani vlastná mater by ma nespoznala v tomto mundúre.

Aby som sa vyliečila, boli mi odporúčané antibiotiká. Ak by ste mali rovnaký problém a lekár by vám ich ponúkal, berte ich a skráťte dobu liečenia na minimum. Ja som však v minulosti bola veľakrát liečená antibiotikami (už počas práce v lekárni mi ich ordinovali doslova každý mesiac) a poznám svoj organizmus. Mne už bežné antibiotiká žiaľ nezaberajú a musela by som dostať silné lieky. Následky tiež poznám. Moja črevná flóra by bola v dezolátnom stave minimálne tri mesiace. A tak som sa podujala liečiť prírodne. Najskôr som robila týždeň na obmedzené hodiny, aby som si aspoň niečo po sviatkoch porobila. Potom som si vzala dva týždne voľna a iba oddychovala, potila sa a pekne liečila.

Konzumujem veľa cesnaku. Aj medvedieho. Upravila som si stravu, aby bola zdravá a vyvážená, plná vitamínov. Pijem šťavu z aloe vera, jedlá ochucujem kurkumou a čiernym korením, užívam vitamín C so zinkom. Okrem týchto pomocníkov som nasadila Peralgin, ktorý okrem iného obsahuje cordyceps (vírusy, streptokoky a stafylokoky ho nenávidia, pôsobí aj proti alergii) a kvapky z kapucínky (česky lichořeřišnice) - ďalšie prírodné antibiotikum. Pokračujem tiež v striekaní nosného spreja s grapefruitovým výťažkom a cvičením. Už sú to štyri týždne, čo všetko toto praktikujem (a minimálne ešte minimálne mesiac budem, príroda potrebuje čas, aspoň dva mesiace), ale cítim sa výrazne lepšie. A mám dobrý pocit, že k uzdraveniu kráčam prírodnou cestou.



Môj najväčší problém bol podľa všetkého ten, že do našej domácnosti prišlo niečo nové. Nový človek = nová paletka mikróbov. S mojou oslabenou imunitou som mala návšteve povedať jasné NIE. Či už by mi dotyčný priniesol stafylokoka alebo som ho mala už predtým (nechcem mu zasa krivdiť, nie je dokázané, že má zlatého stafylokoka), imunita potrebovala čas, aby s votrelcami bojovala. A oddych. Nie niekomu chodiť za zadkom.

A tú dovolenku som si mala vziať už skôr. Mala som výčitky svedomia, že cez sviatky sa robota nakopila, že ľudí nechávam čakať a neodpovedám im na emaily. A že nepíšem články. Ale človek by mal poznať hranice svojich síl. Nie robiť do posledného dychu a potom sa zosypať. Nie je nádcha ako nádcha a nie je oddych ako oddych. Oddych znamená vypnúť počítač, vypnúť hlavu a ľahnúť. Prvé aj posledné som spravila. Už sa len budem musieť naučiť vypnúť hlavu a pocity viny, keď neodvádzam 100 % prácu. Aj ja som iba človek.

Čo vy? Aké najväčšie ponaučenie vám vaše zdravie uštedrilo. Čo najviac na celej situácii ľutujete?

Collistar: líčenie s kozmetikou z Talianska

Kozmetika Collistar je mi veľmi sympatická a získala si moju maximálnu dôveru. Dnes vám z nej ukážem zopár svojich obľúbených kúskov.

Značka Collistar a ja sme rovnaký ročník - 1983 a máme i podobné osudy. Pôvodne bola iba divíziou farmaceutickej spoločnosti, ale zhruba po roku 2003 sa začala kryštalizovať ako kozmetická značka. V tomto roku som sa i ja dostala z klasickej nemocničnej lekárne do siete lekární, kde sa okrem prípravy liečivých prípravkov na predpis zameriavali viac na výdaj hotových liekov a voľný predaj. V lekárni sme mali vždy hromadu kozmetiky a už vtedy som zisťovala, že ma náramne baví čítať letáky, informácie zo škatuliek a produkty vzájomne medzi sebou porovnávať. A nakoniec som skončila v parfumérii, ktorá sa špecializuje na predaj vôní i kozmetiky na rôznych európskych trhoch. V kreatívnej práci, v marketingovej oblasti, kde pomáham produkty propagovať i radím sem tam zákazníkom. Veľmi podobný osud postretol značku Collistar. Značka ostala verná svojim farmaceutickým koreňom, pretože znalosti vám nikdy nikto nevezme a tie sú pri výrobe kvalitnej kozmetiky nutné. Zmenila len cieľovú skupinu. Prestala sa orientovať iba na lekárne v Taliansku, začala vyrábať kreatívnejšie obaly, zlepšila marketing a vyšla na medzinárodné trhy. Dorazila aj do parfumérie Elnino.sk, kde ma zaujala pôvodom, zloženiami i celkom dobrými cenami.

Kvalitná dekoratívna kozmetika Collistar

Od tejto značky ma upútalo viacero vecí, niektoré už dokonca doma mám. Avšak ako úplne prvá ma očarila dekoratívna kozmetika Collistar, pretože je svojská. Ako ste na tomto blogu čítali, riasenka Collistar Shock v kazetke so šik kabelkou a ceruzkou ma príjemným spôsobom šokovala. Veľa riaseniek má jeden veľký problém. Než ich krém po otvorení zaschne na vyhovujúcu konzistenciu, bojujete s rozčesávaním zlepených rias.  Riasenka Collistar Shock žiadne líčenie neskazila a fungovala bezchybne od prvého momentu. Už mám doma druhé balenie.

Potešená predošlými úspechmi kozmetiky Collistar v mojom dennom líčení som vložila svoju dôveru aj do ďalších produktov. Posledný zimný nákup tejto značky na Elnino.sk zahŕňal mejkap, rúž a riasenku na obočie. Aké obstáli tieto produkty?

Mejkap Deep Moisturizing Foundation SPF15

Po prvom otestovaní hydratačného mejkapu predošlé nadšenie opadlo. Mejkap nie a nie rozotrieť. Šmýkal sa po povrchu mojej pleti a po vstrebaní vytvoril pocit, ako keby šlo o tónovací krém a nie mejkap. Pri ďalšom pokuse som si uvedomila jednu vec. Prvýkrát som mala čerstvo umytú a nakrémovanú pleť. Možno teda nebola chyba v mejkape, ale v podklade a zložky produktov neboli kompatibilné. Z toho plynie známe ponaučenie - nie všetky produkty sa spolu tolerujú.

A tak som ďalší raz umytú pleť ošetrila podkladom, ktorý bol súčasťou darčekového balenia. V treťom pokuse  som podklad vynechala. Efekt bol v oboch prípadoch oveľa lepší a s bázou samozrejme ešte aj o kúštik trvácnejší.

Collistar Deep Moisturizing Foundation

Mejkap Collistar Deep Moisturizing Foundation SPF15 - obohatený o glycerín, vitamín E, ureu alantoín, hyaluronát sodný, výťažok z koreňa pivonky a plodu mini kiwi - neposkytuje vysokú úroveň krytia. Prirovnala by som ho k stredne kryciemu BB krému. Schová rozšírené kapiláry i svetlejšie škvrny, tie tmavšie pigmentované miesta a akné už žiaľ nie. Do tmavých okrajov škvŕn na čele budem musieť vklepkať korektor.  Ale to je OK. Ide o ľahký mejkap, nie hutný produkt s vysokým krytím.

Výdrž bez prepúdrovania mu dávam tak 6 - 8 hodín. S bázou o hodinku či dve dlhšie. Podľa vonkajších podmienok a aktivít. Na oplátku však výborne hydratuje pleť. Po celé poobedie až do neskorého večera a kompletného odlíčenia som mala pocit hladkej pleti. Ani T-zóna neostala mastnejšia než obvykle. Naopak. Pleť pôsobila veľmi harmonicky. Nebola ani suchá ani mastná.

Z bázy sa sa nakoniec vykľulo šikovné cestovné balenie známeho hydratačného krému Deep Moisturizing. A ten si zaslúži samostatný článok spolu so samoopaľovacím prípravkom, ktorý taktiež vidíte na titulnej fotke.

Motivovaná príjemným prekvapením od mejkapu som sa rozhodla spraviť i kompletné líčenie. Tieto fotky sú však z obdobia pred epidémiou koronavírusu a zdalo sa mi nevhodné ich publikovať, keď bola situácia na Slovensku taká zlá. Miesto kozmetických článkov som pre vás písala články náučné. Ale doba sa mení k lepšiemu a bude dúfajme viac príležitostí sa líčiť. Takže tu je sľúbené líčenie.

Riasenka na obočie Eyebrow Gel 3in1

V druhom kroku bolo treba spraviť niečo s mojim nevýrazným obočím. Zabúdať na obočie sa nevypláca. Ak mu dáte správny tvar i farbu, hneď budete vyzerať omnoho lepšie a každý muž si túto zmenu všimne. Aj ten môj, ktorý občas chodí ako slepý. 😉 Ale úprimne, nie vždy máme na úpravu obočia more času. Preto som si zamilovala riasenku na obočie Collistar Eyebrow Gel 3in1.

Collistar Eyebrow Gel 3in1 riasenka na obočie a riasenka Shock

Riasenku na obočie som vám zámerne odfotila s riasenkou Shock na riasy, aby ste si vedeli predstaviť rozdiely vo veľkosti i tvare kefiek. Ešte som nemala riasenku na obočie s takto drobnou kefkou. Prvý dojem sa mi snažil nahovoriť, že mi bude líčenie obočia trvať dlhšie, pretože je doslova miniatúrna. Prax ukázala, že mi táto malá veľkosť i hustota štetín kefky nadmieru vyhovuje. Môžem s ňou pracovať oveľa rýchlejšie a presnejšie. Ako napovedá názov "3in1", obočie kefka pekne prečeše, gél ho zahustí a novo získaný tvar sa pekne zafixuje. Opadávanie farby som si počas dňa nevšimla. Ak aj z obočia mizne, čo mizne, tak len pozvoľna a nenápadne.

Aktuálne dostupný je i set, v ktorom okrem riasenky nájdete aj zvýrazňovač vo forme ceruzky.  Pohľadala som medzi svojimi ceruzkami aj ceruzku na oči (bola pri riasenke Shock ako darček) a zistila, že majú rovnakú veľkosť. A že sa mi vmestia do mojej malej kozmetickej taštičky. Aj s riasenkou na obočie. To je potešujúce zistenie.  Zasa budem mať čo vláčiť v kabelke. 😊

Náplň ceruzky je tvrdá a skôr než štetcom ju rozotriete teplými končekmi prstov (nie ľadovými rukami). V líčení tváre a očných viečok sa teda príliš neuplatní. Ja ju ale využívam stále. V prvom kroku ňou olemujem spodnú hranicu obočia a niekedy spravím aj tenkú čiarku nad najvyšším bodom vrchnej línie obočia. Potom čiary rozotriem, čím opticky presvetlím oči a pridám dôraz obočiu. Potom vezmem riasenku na obočie a úprava ide do finále. Uvidíte na posledných fotkách.

Väčšinou sa snažím všetky chĺpky začesať jediným smerom. Tak ako uvidíte na fotografii hotového líčenia. Ale s touto drobnou kefkou ide vďaka kónickému tvaru a kratšej dĺžke štetín vytvoriť i tzv. "strapatý" a teraz veľmi moderný vzhľad. Ak by som si nešla dávať očné tiene, ale iba upraviť obočie a riasy, volím túto druhú metódu.

Rúž Extraordinary Duo Lipstick

Za porušenie zákazu nakupovať rúže by som si asi mala udeliť prísny trest, ale pri poslednom nákupe som neodolala. Rúž Collistar Extraordinary Duo Lipstick (odtieň 8 Sofisticato) som si vybrala preto, lebo je dvojfarebný a prišlo mi to náramne zaujímavé. Ružová a fialová? To je aké sofistikované. Kedysi sa orámované pery považovali za módny prešľap, dnes je ombré s jednou farbou vpitou do druhej vítané. A aj mne sa tento farebný kontrast páči. Páčilo sa mi aj zloženie s arganovým olejom, vitamínom E, extraktom z liči a sľúbená vanilková vôňa.

Pochopiteľne, nemôžete si orámovať pery a iba vyplniť ich stred kontrastnou farbou. Vyzerali by ste ako klaun. Farby sa musia prelínať. Zhruba takto nejako.

Tu mi už ale zapadlo slnko (ako každú skorú jar, neskorú jeseň i zimu) a svetelné podmienky v našom tmavom byte prestali vyhovovať mojim fotografickým úmyslom. A tak som vám jednu fotografiu spravila pri umelom osvetlení a pre druhú som vyšla na balkón, kde bolo zasa iné svetlo.  A produktovú fotku mám ešte od zimy, lebo nie a nie zachytiť tú farbu. Našťastie sa mi to na 200 pokusov podarilo. Vidíte odtiene, farebný prechod i lesk tohto rúžu.

Nemôžem povedať, že by rúž vynikal zotrvačným efektom na perách. Opatrné pitie nápoja zvláda, jedlo teda ani náhodou. Rovnako ako iné rúže, dá tak dve až tri hodinky a je po paráde. Budete si musieť pretrieť pery nanovo. Na moje šťastie má kozmetickú a neutrálnu vôňu i chuť, iba ľahko vanilková, nesladká. Teda ho počas dňa nepotrebujem "ochutnávať" a ani ma nijako neruší.

Čo už považujem za menej praktickú stránku veci, je práve tá dvojfarebnosť v jedinej tyčinke. Pri nákupe som si neuvedomila, že keď sa rúž mierne opotrebuje, ostré hrany zmiznú a kontúrovanie okrajov nepôjde tak hladko. Ak ho mám celý spotrebovať, nezaobídem sa bez kozmetického štetca. Ale inak fajn. Svoj účel splnil - fascinovať fascinuje.

Po všetkých skúsenostiach musím konštatovať, že tieto produkty rozhodne nie sú poslednými kúskami, ktoré som od značky Collistar vyskúšala. Pokiaľ vám niektorý padol do oka, určite mu dajte šancu. Nebudete ľutovať. Ak ste už niektoré dokonca vyskúšali, budem rada, keď sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch k článku.

Farebná typológia - ako som sa poučila

Kedysi by ste ma nalíčenú vo farbách zeme nestretli. Bolo to najmä tým, že som nemala ani šajnu o farebnej typológii. Dnes je všetko inak.

Úvodom tohto článku som nechcela povedať, že by sa mi zemité odtiene nepáčili. Naopak. Vždy som obdivovala krásne a prirodzene nalíčené ženy. Iba sa mi tieto farby nepozdávali na mne. Vtedy som sa líčila farebne ako papagáj a moje oblečenie bolo naproti tomu akoby stokrát vyprané. Čo bolo tým zásadným dôvodom? Jedno farebné koliesko.

Kedysi pred rokmi, mohla som mať tak 11 alebo 12 rokov, vyšiel jeden časopis so zvláštnou prílohou. Na jeho meno sa ma nepýtajte, pretože si nepamätám, ktorý to bol. Spomínam si iba na stránku z tvrdého papiera so 4 farebnými kolieskami, ktorá sa dala vybrať. Každé koliesko patrilo k určitému ročnému obdobiu a na zadnej strane bol ku každému koliesku krátky popis. Časopis som čítala spolu s mamou i tetou a po prečítaní nápovedy sme sa všetky tri zhodli v tom, že ja som určite typ letný a mám sa obliekať do pastelových farieb. Konečne svetlo na konci tunela a koniec tápaniu.

Táto kartička s farebným kolieskom a legendou na zadnej strane zmenila moje dovtedajšie chápanie módy, farieb a umožnila mi o čosi premyslenejšie nakupovať. Nemôžem povedať, že by mi ušetrila ťažké tisíce slovenských korún. Drvivá väčšina mojich mládežníckych outfitov bola vyskladaná z lacného oblečenia z trhov. Na drahšie neboli peniaze. Ale každá koruna dobrá. Aj každá minúta, lebo keď sa na trhu prehrabujete v krabiciach plných vecí, alebo presúvate vešiaky s oblečením, tiež je fajn vedieť, na čo sa máte zamerať. A že máte nechať bokom všetko čierne, biele i červené... hoci i to boli moje obľúbené farby.

Pochopenie farebnej teploty je základ

Ako som si prečítala nápovedu, konečne mi blyslo. Došlo mi, prečo vyzerám tak príšerne v niektorých svojich veciach. Mala som napríklad taký oranžový kostýmček so sukňou a blejzerom. Na vešiaku vyzeral pekne, ale na mne čistá katastrofa. V skrini mi dlho stálo aj jedno neónovo zelené a jedno žlté tričko. Mala som ich oblečené možno dvakrát a pri každom ďalšom pokuse o zakomponovanie do outfitu skončili vyzlečené. Nemali žiadny rušivý vzor ani zlý strih. Jednoducho som sa v nich necítila atraktívna. Pritom ich stačilo doplniť nejakou šatkou a vôbec ich nemuseli na povale zožrať mole... Ale neboli pastelové, takže smola.

Škoda, že vtedy neexistovali mobilné telefóny a nemám v týchto kúskoch žiadne fotky. Všetci by ste pochopili, že na vine nebol nesprávny strih, dĺžka a ani materiál. Tým omylom bola farba, ktorá ostro kontrastovala s tónom mojej pleti i farbou očí.

Tieto tri farbičky nájdete vo farebnom spektre vedľa seba. Sú to susedky či už ide o teplotu alebo kontrast. Vidíte, že spolu k sebe pekne pasujú. Keď si ich oblečie jarný typ s teplým podtónom pokožky, bude vyzerať božsky. Až na to, že ja mám studený tón pleti. Farebný nesúlad teda spôsoboval, že som v oblečení presne v týchto odtieňoch vyzerala extrémne bledá, nezdravá, skrátka príšerne.

Z toho plynie ponaučenie. Ak ste raz chladný typ, nemôžete svoje telo prekryť metrami tkaniny v teplej farbe. Aj keď možno máte nejakú nevhodnú farbu radi (tak ako ja milujem zelenú), to ešte neznamená, že budete vyzerať perfektne vo všetkých jej odtieňoch. V niektorých to bude lepšie, v iných horšie a v niektorých katastrofálne. Keď už chcete niečo nevhodné nosiť, aspoň plochu tejto farby oddeľte od zvyšku tela nejakým vhodným doplnkom. Isto nájdete doma vhodný náhrdelník, šatku, šál, opasok, náramok...

Základ nestačí, keď nepoznáte správny kontrast

Cielené vyhľadávanie pastelových vecí ale bohužiaľ nebolo najlepším riešením. A konkrétne v mojom prípade to bol celkom veľký omyl, v ktorom som žila ďalších 12 alebo aj 16 rokov. Farebná typológia deliaca ľudí na 4 typy nebola pred toľkými rokmi dotiahnutá aj do najmenších detailov.

Dnes sa aj letný typ ďalej delí na 3 podtypy a existujú aj zmiešané typy. Každý letný podtyp nosí chladné farby svojho farebného spektra, ale každý s iným kontrastom a inou prímesou teplých farieb. Ja som nosila tlmené chladné pastelové farby s najmenším kontrastom vhodné pre tlmené leto, ale oveľa viac by mi boli pasovali farby žiarivejšie, výraznejšie. Keď už som mala byť za každú cenu leto.

Úplne najlepšie príklady, ako sa dá outfit skaziť i vylepšiť, nájdete na blogu webu Supervizáž.sk, ktorý vám vrelo odporúčam navštíviť. Pani Beáta je v typológii majsterka a na jej rady sa vždy môžete spoľahnúť.

Z článku "Svetlé leto vs. svetlý podtyp tlmeného leta", zdroj

Žiaľ, tento web funguje iba 10 rokov a ja som si musela prejsť svojimi omylmi. V tlmených farbách moja pleť nijako nevynikala a môj vek sa akurát vtedy pohyboval v kritickom pubertálnom rozmedzí, čo bolo zlé. Azda tomu rozumiete, že adolescent chce všetko, len nie splývať s davom. Túži po obdive, pozornosti, chce vyniknúť. Nepomohol mi ani fakt, že sa do našej obce presťahovali moje atraktívne sesternice z druhého kolena. Chodiť s nimi cez víkendy a prázdniny na diskotéky ma bavilo. Lenže popri nich som sa už aj tak cítila ako piate koleso na voze, alebo ako neviditeľná. Pridajte si k tomu nevýrazné oblečenie a už si viete domyslieť, ako na tom bolo moje sebavedomie.

Keď mi vynikať nedovoľovala farba oblečenia, začali experimenty so strihmi, kombináciami doplnkov a líčeniami. Ale jedine mimo domova. Moje spolužiačky zo strednej by vám vedeli rozprávať, v čom som bola schopná prísť do školy. Moja revolucionárska povaha započala v našej škole éru nosenia maskáčových tričiek (našťastie vhodnej farby). Najskôr sa štvrtáčky smiali, čo to tá baba z prváku vymýšľa, ale už ďalší týždeň prišli aj ony podobne nahodené. Ako úplne prvá žena z celého internátu som nabrala odvahu obuť k dlhým šatám z úpletu biele tenisky, z čoho mali senzáciu chalani z chlapčenského internátu oproti. Bolo to vtedy moderné, ale moja odvaha (hlúposť) sa v ich kruhoch rozoberala ešte dva roky. Možno aj dlhšie. Potom som raz kúpila jedny super krátke šaty na ramienka. Bol to elastický materiál a strih zo zapínaním na zips v prednej časti, ktorý šlo nosiť aj s tričkami a blúzkami. Moje nohy mali od štíhlych ďaleko, ale šaty mi sedeli perfektne a veľmi sa mi páčili. Mali tiež zhodou okolností vhodnú farbu, v ktorej som vynikala. Radosť z nich mali aj moji dvaja spolužiaci. Jediní dvaja chalani z celej našej triedy. Keď ma ktorýkoľvek profesor vyvolal pred tabuľu odpovedať, dychtivo čakali, kedy mi spadne krieda. Aj na schodoch mi vždy dávali prednosť. Akí gentlemani, čo? 😂

Takto pútať na seba pozornosť nepasuje k mojej introvertnej povahe, ale vtedy som našťastie vyzerala celkom dobre. Ak to takto o sebe smiem napísať, lebo nechcem znieť nafúkane. Farba mojich vlasov ešte nebola nijako zvlášť zmenená. Bola do hneda - blízko mojej prirodzenej - aby mama neprotestovala. Aj moje líčenia boli viac menej v poriadku. OK, nie vždy, niekedy ich hrubá čiarna linka zabila, ale väčšinou áno.

Po dosiahnutí hranice dospelosti sa začali diať zmeny. K horšiemu. Experimenty s vlasmi a líčeniami boli na dennom poriadku. Jednu dobu som chcela byť úplne čisto letný typ a nosiť blond vlasy. Ako v detstve, keď mi farbu ofiny vytiahlo slnko. Myslela som, že plavé vlásky k pastelovým outfitom zapasujú lepšie a konečne budem naozajstný letný typ každou bunkou, ale nebolo to ono.

Osvietenie neprišlo, všetko sa zhoršuje

Potom nastala "doba melírová" - ďalší horor letnej noci. Vyniknúť sa mi tentokrát podarilo, ale v negatívnom slova zmysle. Jeden taký odstrašujúci príklad so zmenenou farbou mojich vlasov ste mohli vidieť v článku o paletke Revolution by Petra ♥. Dnes už tento počin nazývam "pomstou bývalej frajerky". Melíry mi totiž robila bývalá priateľka môjho snúbenca (dnes už ex-snúbenca). Možno si z mojej hlavy spravila testovaciu figurínu na nové farby. Alebo sa mi týmto chcela pomstiť za to, že môj vtedajší milovaný s ňou už nespával. Ale pátrať po jej motívoch už nemá význam, lebo sa tým nič nezmení. Pravda je len jedna - môj vtedajší výzor bol katastrofálny. Všetky tie melíry - medené, bordové pramienky i pramienky vo farbách žltého zlata a slonovinovej kosti - boli mojim najväčším životným omylom.

Keď videl môj terajší priateľ moje staré fotky, skonštatoval, že by si o mňa v tej dobe ani bicykel neoprel. Farba mojich vlasov tak ostro kontrastovala s tónom pleti i farbou očí, že sa mi nedalo líčiť prakticky nijako. Vo výrazných farbách som vyzerala ako predstaviteľka najstaršieho ženského remesla, v zemitých farbách ako šedá myš. Čudujem sa, že sa mi už vtedy chcelo písať články na svoj starý - dnes už neexistujúci - blog. Pri farebnom konflikte vlasov s pleťou a očami nemohlo byť žiadne líčenie harmonické. S teplými očnými tieňmi moje oči vyzerali ako uplakané, nezdravé, s chladnými zasa výstredne. Bez hrubej čiernej linky nepripadali do úvahy ani neutrálne farby. Oči nechali úplne zaniknúť.

Strašne nerada upozorňujem na svoj niekdajší výzor, lebo nie som za to na seba dvakrát hrdá. Ale čo už by som nespravila pre vás, aby ste lepšie pochopili dôležitosť farebnej typológie... Ak to chcete vidieť, mrknite do článku Moje Rimmel fotoblogy. Fotoblogy boli projektom značky Rimmel a robila som si z nich printscreeny. Niekedy sme mali spraviť tématický blog, inokedy sme sa mali aj nalíčiť produktom, ktorý sme dostali. Obrázky sú radené od novších, takže začnite radšej od konca a pripravte sa na fakt, že nie na každom blogu mi to pristane. Až od blogu číslo 24 sa začínam viac podobať na to, čím som celé tie roky mala byť.

Konečne správna farebná typológia

Vďaka neštandardnej farbe dúhovky a skresleniu farby pleti z dôvodov začervenania som svoju správnu farebnosť hľadala dve desaťročia a zistila, že najvhodnejšia farba vlasov je moja vlastná. 😀 A nie som vôbec letný typ. To je ale zistenie, čo?

Moja farebnosť je zimná, konkrétne som chladná zima. Typ blízky chladnému letu, ktorý sa však nemusí vyhýbať čiernej, bielej a ani sýtej červenej farbe. Tieto farbičky mi naopak veľmi idú. Ak by som si bola pred rokmi ponechala svoju pôvodnú farbu vlasov, outfity v týchto farbách mohli na mne vyzerať skvelo. Svoje obľúbené čierne tričká som nemusela drať iba doma na záhrade, lebo "však letný typ nemá nosiť čiernu".  A nemusela som vyhodiť ani toľko dobrej kozmetiky.

Dnes už viem, že ako základ líčenia očí je najlepšia farba blízka farbe pokožky alebo nejaká neutrálna hnedá farba. Zemitým farbám sa nevyhýbam. Dokážem si z nich spraviť aj kompletné líčenie. Viem dobre, ktoré z nich sú tie "moje".

Už sa nemusím báť ani teplých farieb. Teplá farba je totiž vhodným farebným akcentom k studenej. Tak ako si teplý typ môže zvoliť chladný akcent. Presne ako sa píše na titulnom obrázku, odtiene sú milovníkmi svojich protikladov. Iba musíte trafiť kontrast, správne ladiť a naniesť primerané množstvo. Nie tak, že si pľasnem teplý zlatý očný tieň na celé pohyblivé viečko aj pod obočie, keď som chladný typ. Chce to aj neutrálneho suseda a možno aj niečo chladné.

Práve preto nechápem, ako je možné, že je na trhu toľko paletiek očných tieňov tak rôznorodo a nie príliš dobre namixovaných. Minule som takto ofrflala paletku Revolution by Petra ♥, ktorú veľa blogeriek považuje za univerzálnu.

Predošlá paletka Revolution by Petra ♥

Nová paletka X Petra XOXO,
zdroj: web dm drogérie

Predošlú paletku vidíte na fotke vyššie, novú vpravo. V čom je podľa nich, prepánakráľa, stará paletka univerzálna? Stále tvrdím, že minimálne tretinu paletky chladný typ vôbec nevyužije, tak ako teplý typ nepoužije časť farieb chladnejšieho spektra. Aby som si neprotirečila, tak áno, tá "zbytočná" tretina sa dá použiť na akcenty - môžu to byť doplnkové farby. Lenže k čomu mi bude dobrá paletka, kde dve tretiny políčok zoderiem až do dna a tretina ostane takmer nedotknutá? Akcent tvorí malú plochu a naň neminiete toľko tieňa. Ja svoj predošlý nákup silno ľutujem.

Priznám sa, že keď pozerám na novú Petrinu paletku Revolution x Petra XOXO, páči sa mi o kúsok viac. Na svoje si prídu milovníčky dymového líčenia aj ženy, ktoré sa milujú hrať s farbami. Tá by mi asi netrčala toľký čas v krabici medzi paletkami, po ktorých siaham iba výnimočne, keď mi ich začne byť ľúto. Opäť je tam však pre mňa kopec nevyužiteľných odtieňov i políčka, ktoré sú si farebne až príliš podobné.  Zhody vidím aj s predošlou paletkou. Už dlhší čas sa preto vyhýbam takýmto aj iným podobným mixom. Rozmýšľam prakticky. Ak nemám využiť aspoň 90 % obsahu, potom produkt nekúpim.

Ja osobne si myslím, že by sa mala farebná typológia oveľa viac uplatňovať v bežnom živote žien a zvlášť na poli dekoratívnej kozmetiky.  Aby sa všetky ženy naučili krásne líčiť a aby ich nevhodné farby nezvádzali k tomu, v čom som pred rokmi chodila po svete ja. Vyzerať ako papagáj je fajn - keď ste na maškarnom plese. Alebo keď ohurujete instagramových followerov novou kreáciou. V bežnom živote by sme mali vyzerať normálne. A samozrejme krásne, čo nevylučuje aj pestrosť. Iba by som ocenila pestrosť, ktorá až tak silno nebije do očí a harmonicky ladí s tým krásnym zvyškom našej ženskosti.

Aký názor máte na tieto paletky vy? Páči sa vám nová paletka od Petry? Ako vnímate farby? Všímate si farebnosť oblečenia ľudí okolo seba? Tiež vám niektoré farebné nesúlady tak kolú oči ako mne?