Prečo je toľko článkov o škodlivosti silikónov a predsa sa stále vyrábajú produkty, ktoré silikóny obsahujú? Aká je vlastne pravda o vlasovej kozmetike? Komu je silikón prospešný a komu nie? Máte sa mu vyhýbať úplne? Pokúsila som sa na túto vec pozrieť svojim sedliackym rozumom a svoje postrehy som pre vás spísala.
K myšlienke napísať tento článok ma priviedla príprava recenzie k istej vlasovej kozmetike. Sedím si, hľadím na produkty, odpisujem si z nich bokom zloženie, že ho rozanalyzujem plus vysvetlím, no odrazu vidím v zložení silikóny. Ich prítomnosť sa mi zdala opodstatnená, ale nechať im po dve vety? To je málo. Ľudia sú tak nainfikovaní "literatúrou strašenia", že sú schopní produkty odsúdiť už po prečítaní slova "silikón". V ich záujme preto najskôr vydávam tento článok a recenziu dokončím v týždni.
Zlý, zlý silikón - nočná mora kaderníkov
Ak nemáte dvadsať rokov, isto si spomeniete, aké boli kedysi šampóny. Niektoré šli sotva vymyť z vlasov. Minuli sme hektolitre vody a stále mali vo vlasoch zbytky. Dnes je všetko inak. Väčšina sa vám z dlane vylieva. Už ani zďaleka nie sú také husté a mazľavé.
Ani stylingové produkty si v starších časoch veľkú obľubu nezískali. Kaderníci o tom vedeli svoje. Farbenie vlasov bola výzva, lebo farby zle chytali. Vlasy rýchlo strácali objem a mastili sa pri korienkokch. S takými vlasmi i prípravkami sa robilo príšerne. Za svoju zlú povesť mohli vtedajšie produkty poďakovať silikónom. Silikón ako taký má veľké molekuly a je porózny. Niektoré články klamú, pokoka pod nim dobre dýcha. Keď niektoré staršie druhy silikónu dobre nevymyjete, pri vlasových korienkoch budete mať usadené vrstvy. Cez ne potom veľmi ťažko preniká farba i výživa. Vlasy sú zaťažené a nedržia na nich žiadne účesy. To ale bolo kedysi.
Keď vedci objavili spôsoby, ako možno zo silikónu tvoriť reťazce a tie viazať na rôzne iné elementy, začali vo veľkom vytvárať polymerické zlúčeniny. Dnes je na trhu veľa druhov polymérov založených na silikónoch a silikóny sú tak o čosi sofistikovanejšie. Literatúra však pokračuje v šírení paniky a poloprávd do sveta. Že nie sú silikóny rozpustné vo vode? Ako ktoré. Mnohé sú fakticky až extrémne vodoodolné a využívajú sa v prípravkoch slnečnej ochrany i v kondicionéroch, ktoré ostávajú na vlasoch až do ďalšieho umývania. Tie teda naozaj vo vode rozpustné nie sú. Ale vy si doma umývate vlasy i telo iba čistou vodou? Snáď na vlasy používate šampón, nie? A v tom sa silikóny rozpúšťajú, keď mu dovolíte primerane dlho pôsobiť. Existujú dokonca aj silikóny rozpustné vo vode!
Silikón sa vo vlasovej kozmetike využíva z viacerých dôvodov. Oproti olejom má nižšie povrchové napätie a teda ho pohodlne rozotriete po celej dĺžke vlasov, pričom získate dokonalo hladký a ľahko rozčesateľný povrch. Silikón poskytuje vlasom ochrannú bariéru, ktorá ich chráni pred škodlivinami zvonku, drží vlhkosť vo vnútri, zároveň ju absorbuje zo vzduchu a posiela dovnútra. Filmotvorný a vo vode nerozpustný silikón poskytuje zlepšenie vzhľadu. Vlasy sú po ňom lesklé. Niektoré silikóny sa po zahriatí fénom pri korienkoch nafúknu, čím vlasy nadvihnú a vytvoria objem. V súčasnosti neexistuje nič, čo by malo také vlastnosti ako silikón a bolo prírodného pôvodu. Nevidím dôvod ich zo života ľudí posielať preč. Veď sú skvelé!
Nie je silikón ako silikón - rozdeľme ho do skupín
Silikóny zo skupiny dimetikónov (DIMETHICONE) majú vyššiu molekulárnu hmotnosť. Keď ich výrobcovia zmiešajú s polymérmi ako napr. polyquaternium, vzájomne sa podporia v ochrane vlasov pred elektrizovaním. Sú tuhšie a nerozpustné vo vode. Vlasový styling tak pokročil na vyšší level. Vydrží nezmary počasia a vlasy upraví aj bez nadmerného zaťaženia. Už žiadne mastné vlasy ani farby, ktoré nechytajú. Mne dokonca chytí na vlasy aj henna. Keby boli silikóny také, ako kedysi, ťažko by som ich nafarbila prírodnou farbou.
Kopolyoly dimetikónu (tzv. silanoly) - inak aj dimetikonoly, sú naopak rozpustné vo vode a používajú sa v kondicionéroch, ktoré sa zmývajú, alebo majú ostať vo vlasoch (leave-in produkty) do ďalšieho zmytia. Výborne sa uplatnili aj v detských šampónoch, lebo bránia dráždeniu očí peničmi.
Cyklické zlúčeniny (napr. cyklometikón) sú prchavé. Dokonca viac než lieh. Zužitkovali sa v sprejoch na rozčesávanie a sprejoch, kde potrebujete klzký povrch vlasov iba v momente, keď po ňom prechádzate kefou a doručujete živiny. Vo vlasoch sa nehromadia.
Niekto by sa mrkol iba na obal spreja Langhaarmädchen, videl by prvé dve zložky (CYCLOPENTASILOXANE, DIMETHICONOL) a sprej by nekúpil. Radšej by ho nahradil rastlinnými olejmi, čo tiež nie je zlé riešenie. Ale teraz už odo mňa viete, že tá prvá zložka je prchavá a druhá sa rozpúšťa vo vode. Hneď sa na jeho zloženie pozeráte inak, že?
Pravda o vlasoch
Vlasy sú ako vlna. Ak ošetrujete správne sveter z vlny a neperiete ho v práčke s ostatnými vecami, bude mäkký, vlákna sa nebudú strapkať a odev čosi vydrží. Aj vlasy na našich hlavách potrebujú svoju starostlivosť. Moje vlasy farbené prírodou rozhodne oceňujú prírodný hydratačný kondicionér. Prinavráti im vlhkosť a pokožke dá výživu, preto ho používam rada. Vlasy sa vždy oplatí "živiť" zvnútra a dávať im vlhkosť proteínmi zo sóje, ovsa, mandľovým, kokosovým ani iným olejom.
Je však jedna vec, ktorá prírode až tak dobre nejde. Tou vecou je ochrana už poškodeného materiálu. Možno to neviete, ale vlasy i zvieraciu srsť tvoria neživé bunky - vlákna keratínu - a živé je iba to, čo sa skrýva vo vnútri kože. Ľudský vlas je teda od prerastenia kože technicky mŕtvy. Farbu a lesk mu dáva iba pigment, ktorý máme v koži a krása tohto materiálu nezvykne mať dlhé trvanie.
Ak by sme vlasy nechali na pokoji a nič s nimi nerobili, ich povrch by nemalo čo poškodiť. Boli by zdravé od korienkov po končeky ako srsť zvierat. Ovečky predsa nepotrebujú kulmu, aby mali vlny a taká koza sa nebude v lete piecť na slnku. Zalezie do tieňa. My ale robíme s vlasmi psie kusy. Vlasy vystavujeme slnku, chemickým vplyvom i nadmernému teplu pri stylingu. Nosíme oblečenie zo syntetiky a ešte si do obliečok z nej navliekame aj vankúše. Vlasy elektrizujú a ničia sa ešte viac.
Čo potrebuje každý materiál vystavený dôsledkom ľudskej aktivity i vonkajším činiteľom? No predsa náter! Dobrý je i prírodný. Veď inak by som svoj kondicionér dávno zahodila. Ale občas príroda nestačí. Od kokosového oleja ani iných prírodných náterov nemôžete chcieť, aby ostali na povrchu a ochránili vlas pred všetkým zlom sveta. Keď je vlas raz narušený a poškodený, bude sa štiepiť ďalej, bude strácať vlhkosť a elektrizovať. Na to nepotrebujete vedu. Poznáte to sami. Rozštiepené končeky odstrihujete a vlasy hydratujete maskami. Niekedy dodaná vlhkosť spraví dosť. A niekedy nie.
Potrebujeme teda silikón?
Od milovníkov prírodnej kozmetiky po tomto vyjadrení na mňa poletia šutre, ale určití ľudia kvôli svojmu životnému štýlu jednoducho musia mať v kozmetike silikóny, polyméry a rôzne minerálne soli ako prostriedky proti statickej elektrine a syntetické filmotvorné látky. Samozrejme je lepšia prevencia a ošetrovanie, aby sa vlasy vôbec nerozštiepili a nezničili, ale čo ak je neskoro? Majú chodiť päť rokov s vlasmi ako seno / chemlon / slama a čakať, až im narastú nové? Potrebujú silikón, inak by ich vlasy vyzerali príšerne a nešiel by z nich spraviť žiadny účes. A niektorí ich potrebujú ako ochranu pred mrazom, silným slnkom a podobne. Aspoň z času na čas. Napríklad aj vo forme už spomínanej masky.
Silikóny v leave-in a leave-on produktoch by som azda neodporúčala iba osobám s veľmi jemnými a riedkymi vlasmi. Opatrnosť je na mieste aj u ľudí, ktorým sa veľmi mastia vlasy. No inak silikón moderného typu nespôsobuje žiadne vážnejšie problémy. Iba životné prostredie z toho nebude nadšené ale...
Ale samozrejme je pravda, že silikóny tvoria krásu iba na oko. Presne ako farebný lak na záhradnom nábytku zo starého dreva, ktoré ste len prebrúsili a natreli. Príde deň, keď dážď a človek zoderú aj posledné zvyšky laku a bude treba ďalší náter. A ten materiál pod ním bude rovnako zlý ako aj predtým. Nesnažme sa klamať si, silikón vlas nezacelí. Taký kúzelník sa ešte nenašiel. Ale aspoň vlasu dáte pár rokov navyše a bude sa naň dať dívať.
Stôl za pár rokov prehnihe a rozpadne sa, vlas zasa vypadne. Až donesiete nový stôl a vlasový folikul vyprodukuje vlas nový, máte tri možnosti:
1. Môžete opäť ignorovať náter, vystavovať materiál vplyvom a celkom ho zničiť.
2. Alebo budete používať nátery chemické.
3. Poslednou možnosťou je impregnácia materiálu prírodnými látkami, ktorú občas prilepšíte aj nejakou tou syntetikou, ak to bude potrebné.
Mne moje životné prostredie nie je ľahostajné. Samozrejme sa snažím voliť prírodu a silikónom si končeky vlasov nenatieram. Bol to samozrejme iba ilustračný obrázok. Ale syntetike sa nevyhýbam úplne. Reči, ktoré má chcú strašiť tým, aké je všetko škodlivé, beriem jedným uchom dnu a druhým von. Podobne nakladám aj s článkami a knihami. Zaujímam sa o literatúru podloženú dôkazmi, nie o " literatúru strašenia", ktorú predáva iba to, že vyvoláva strach, paniku a šíri polopravdy. Silikón nie je nepriateľom človeka ani nepriateľom vlasov a kože. Nie je šanca, že by naň mohol niekto zareagovať alergiou. Iba by sa nemal používať stále, v obrovských množstvách a za každú cenu. Keď vidím, že mi vlasy elektrizujú, jednoducho im dám to, čo si pýtajú a neváham im to zjednodušiť.
_______________________________________________________________________
Prečo v tomto článku nie sú obrázky?
Tento článok je prevzatý z môjho druhého blogu NewBridget na serveri Blog.cz, ktorý dňa 16.8. vypol systémy, ukončil svoju činnosť a zničil blogerom celé roky práce.
Aby ste neprišli o všetok publikovaný obsah, využila som ponúknutú možnosť a presunula všetky články na blog Laborantka.sk. Pri importe však server umožnil presunúť len text. Tisícky poctivo triedených obrázkov uložených s menami mi dal na stiahnutie iba ako jeden mega veľký súbor, kde majú obrázky namiesto mien čísla a ani mi ich nezoradil chronologicky. Navyše sú v kvalite, ktorá žiaľ tomuto blogu nevyhovuje. Nuž jedného dňa snáď zhotovím nové a budem ich môcť doplniť. Do tej doby máte aspoň niečo na čítanie.
