Ziaja: Sensitive micelárna voda

Micelárna voda... téma, na ktorú som na tomto blogu už veľa popísala. Porovnávala som ich vo v súboji, ospevovala som ich a pomáhala vám ich od seba odlíšiť. Len preto, aby ste vedeli, ktorá bude pre vás tá pravá. Dnešný článok venujem vode od značky Ziaja. Jej micelárna voda Sentitive je totiž určená na citlivú pleť a takú pleť má veľa z vás.

Mixa: Baby Surgras Moisturiser

Premasťujúca starostlivosť o tvár a telo už čoskoro začne byť pre mnohých z nás povinnou výbavou v kozmetickej starostlivosti. Príde zima, bude mráz, napadne sneh a studený vlhký vzduch prenikne pomaly až do kostí. Pre pokožku, ktorá nemá svoju obrannú schopnosť to určite nebude nič príjemné a preto by ste sa mali nachystať.

Celulitída - prečo je kozmetika voči nej bezbranná

Aby ste pochopili, ako sa dá celulitída riešiť, mali by ste vedieť, s čím sa vlastne idete pasovať. Pomarančová koža je prízrakom, ktorý ani nie je taký hrozivý ako tie reči, ktoré okolo nej chodia. To dáva príležitosť výrobcom kozmetiky, aby predávali často predražené produkty a nútili vám ich pod rôznymi zámienkami. Ale vy už teraz budete vedieť, za akých okolností vám zaberú a za akých nie.

---

Zámienok je strašne veľa. Každý bude "oblbovať" inými rečami. Nuž... až také blbosti to nie sú, ale odtiaľ potiaľ. V podstate vám pomôžu všetky. Môžu vám zabrať úplne rovnako tie drahé ako aj tie lacné. Je to však hlavne na vás. Nesnažte sa staviať gél do úlohy generála, ktorý má za Vás veliť v boji s celulitídou. Bitku nikdy nevyhrá, čo je vlastne dôvod, prečo nepíšem na svojom druhom blogu Awards4beauty o kozmetických produktoch na celulitídu, aj keď niekoľko už dávnejšie vlastním.

To, že ich nepoužívam (ale budem, ešte som ich neotvorila a tak by sa nemali pokaziť), je vec môjho aktuálneho životného štýlu a toho, ako vyzerám. Som príliš veľká a potrebujem v prvom rade dostať svoje telo pod kontrolu. Ak by som vo svojom živote nič nezmenila, pôjdem bojovať s veterným mlynom. Niečo o mojom postoji k celulitíde ste si mohli prečítať v tomto článku. Tak si teraz povedzme, ako váš život zasahuje do rozvoja celulitídy.

Celulitída je príznak rozhodeného bunkového metabolizmu. Spúšťačom sú podobné smrteľné kombinácie, ako tá moja (stres, nepravidelná strava, smútok, dlhé sedenie). Tak to vymenujem všetko. Čo celulitídu spôsobuje a čo nie.

A: Celulitída a mýty okolo nej

Obézny človek môže ale nemusí mať celulitídu. Ani ja som ju vždy nemala a koľká som... Nie je to vec toho, koľko kíl máte, ale skôr o kombinácií faktorov, ktoré v tom hrajú nejakú úlohu.

Dedičné faktory... to je viac menej hlúposť. Isteže, človek môže mať napríklad nábeh na priberanie... Môžete mať spomalený metabolizmus, no človek sa s pomalým metabolizmom zväčša nerodí. Metabolizmus si spomaľujeme sami. No a keď ten metabolizmus nie je v poriadku, bunky sa nevedia vysporiadať s odpadovými látkami a trpia.

Ak vás napriek tomu zvádza tvrdiť, že môžete robiť všetko, hýbať sa a aj tak máte celulitídu, tak ešte zvážte ten svoj pohyb. Chodenie po nákupoch a od auta či MHD k budovám, to nie je primeraný pohyb (našťastie nemám auto a ani ho nechcem, lebo radšej chodím peši). Ani manuálna práca nie je primeraný pohyb, ak je jednostranná.

B: Celulitída a jej naozajstné príčiny

Veľa žien nemá dostatok primeraného pohybu. Väčšinu času len sedia alebo sa prechádzajú.

Preháňame to s opaľovaním. Zničená bunková DNA cez slnečné žiarenie tiež neprospieva k dobrej činnosti buniek.

Veľa žien fajčí a pravidelne popíja nekvalitný alkohol. Toto všetko vplýva žily i na úroveň toxínov v tele.

Prehrešujeme sa aj proti postave v súvislosti s držaním tela. Nemáme správny vzpriamený postoj s uvoľnenými bokmi, ale sa šponujeme do póz. Ani sedenie nie je úplne správne. Najmä v práci sa nekladie dôraz na správnu výšku stoličky, polohu operadla a podobne.

Stresujeme sa v práci a aby sme mohli pracovať aj v čase, keď sa necítime fit, dopujeme sa liekmi. Koledujeme si o únavový syndróm, ktorý je spojený so zlým zvládaním stresu. Telo nám cez únavu a hnev dáva najavo, že jeho metabolizmus je v keli.

V rámci pohodlnejšieho sexuálneho života užívame antikoncepciu a úprimne, nie vždy sa lekárovi podarí hneď na prvý krát trafiť to, čo dáme vyhovuje najlepšie. Kolísavé hormóny potom oslabujú nadobličky a je s tým spojených veľa problémov, vrátane celulitídy. Ja HAK neodporúčam absolútne nikomu. NIKOMU na svete.

Jeme rafinovanú stravu ochudobnenú o vitamíny a obohacovanú o cukry, tuky a umelé látky. Hlavne tie umelé látky, to sú pre nás toxíny a všetky sa hromadia v bunkách, ktoré sa s nimi nevedia vysporiadať.

Krmíme sa stravou, ktorá je možno zdravá, ale nerešpektuje naše telo. Každému vyhovuje iný typ jedla a iná úprava. Napríklad ja sa vyhýbam dusenému mäsu, pretože o ňom viem, že mi dlho sedí v žalúdku a nejedávam ani klasické varené zemiaky ako prílohu (keď, tak varené v šupke). Oveľa radšej mám zelený šalát alebo ryžu. Ale veľa ľudí aj vie, že im niektoré jedla nesedia, ale sú leniví si pripraviť iné. Radšej strávia o pol hodiny viac na FB, než by si navarili jedlo.

Náš pitný režim predstavuje káva, kadejaké iné sladené nápoje a minerálka. Ani tie minerály nie sú práce najšťastnejšie riešenie, ak sa to s nimi preháňa. Na druhej strane, čistú vodu pije málokto.

Zhrňme to.

Celulitída je záležitosť rozdelenia hmoty v organizme - svalov, tuku, vody... Tréning a zdravý život zabezpečujú, že pomer a prepojenie hmoty bude fungovať vo váš prospech. Netrénované svaly totiž začnú atrofovať, čiže zmenšovať svoj objem, čím sa oddiaľujú od pokožky a každú hrudku tuku tak vidieť úplne parádne. Je jedno, či máte 50 kíl alebo 100 kíl. Každá pokožka má svoje zásoby tuku, ale nie na každom budú vidieť. Tá 100 kilová dáma, na ktorú pozeráte cez prsty a skúmavým pohľadom sledujete jej oblečenie, má možno hladší zadok ako vy. To, koľko hrudiek máte, to vždy záleží od aktivity buniek. Nebudú vedieť rozumne hospodáriť s tukom, vodou, výživou, keď im k tomu nedáte podmienky. A podmienkou je tiež vaša aktivita.

Prečo kozmetika nepomáha

Môžete si ju nazvať akokoľvek. Edematóznou, fibróznou, tukovou a neviem ešte akou, vždy ide len a len o tuk, vodu + toxíny a práve tuk je ten zádrhel. Žiadna kozmetika na svete nedokáže tuky spaľovať za vás. A už vôbec nie rozpúšťať, ako to niekde býva napísané. Alebo si myslíte, že sa z tukov stane olej a ten vypotíte? :-)

Kozmetický produkt vám môže pomôcť, ale vy zasa musíte pomôcť jemu. Obojstranná spolupráca s kozmetikou - to je alfa i omega boja s celulitídou s pomocou kozmetiky. Potrebujete žiť zdravo, správať sa zdravo, hýbať sa a vykonávať masáže s ktorými budete používať produkty. Vtedy kozmetika zaberie určite a len vás v tom boji podporí, aby ste rýchlejšie dosiahli ciele. Chce to len iný prístup a snahu.

Pýtate sa, prečo výrobcovia klamú? Nie, oni neklamú. Každý produkt zaberie aspoň na 10 - 20%. Niektorý budete používať dva mesiace, iný dva roky, aby splnil sľúbené. Zvyšok je na vás. Keby ste sa sťažovali, že sa vás celulitda stále týka a chceli svoje peniaze späť, výrobca vždy nájde dôvody, aby vás presvedčil, že na vine ste vy. Na uvedomelé dámy použije fakty, ktoré sú pravdivé (odstavec B), na neuvedomelé vyskúša mýty. Jedno určite zaberie.

Čo je najlepším argumentom na predanie drahého produktu? Forma. Väčšina výrobcov stavia na lenivosti. Vedia, že dámy chcú účinok hneď a ideálne bez roboty. Natrieť sa, sadnúť k Búrlivému vínu, Paneláku (alebo podobnej blbosti) a nechať produkt pracovať. Žiadny z nich nenapíše, že máte ísť cvičiť alebo tancovať. Urobia produkt, ktorý sa dobre vstrebáva a drží v podkoží (práve to robí ceny astronomické) a nepotrebujete k nemu extra masáže. Niektorí sú poctiví a aspoň vám to poradia, ale niektorí vôbec. Faktom ostáva, že tieto drahé produkty majú väčšiu úspešnosť, nie však z dlhodobého hľadiska. Aj keď vám nateraz vyhladia kožu, budete ich musieť používať dlhodobo, aby sa pomarančová koža nevrátila. Takže v tomto si drahé produkty môžu podať ruky s tými lacnými.

Takže na záver moje rady:

Ak chcete s celulitídou zatočiť, využívajte radšej fyzikálne zákony a tie podporujte chémiou. Čiže spráne sú masáže, po ktorých sa môžete natrieť kozmetikou. To je príklad spojenia fyziky s chémiou. Pridajte správny pohyb (odporúčam najmä tanec, plávanie, byciklovanie, rýchlu chôdzu), dobrú stravu a znižte stres i príjem toxínov na minimum. To, koľko investujete do kozmetiky, je už na vás. Ja tvrdím, že v správnom živote vám zaberie každá, ktorá obsahuje správne látky v správnych pomeroch. Amen. :-)

CelluBlue: pomôcka proti celulitíde

Celulitída... nočná mora každej ženy. Trápi vás? Ak mám byť úprimná, je kopa iných vecí, čo ma štve viac a celulitída bude niekde uprostred rebríčka. Napriek tomu vás prekvapím tým, že som pristala vyskúšať pomôcku na odstraňovanie celulitídy. Z čisto vedeckého dôvodu. Môcť si overiť to, čo si myslím a viem o celulitíde, aj v praxi.

Ako si (ne)vyberať notebook

Tak som to zasa poriadne domrvila. Viete si kúpiť notebook, ktorý vám bude nanič? Ja áno. Aby ste sa nemuseli vy nabudúce niekomu takto isto priznávať k podobnej chybe, radšej by som vám dala zopár tipov. Kto vie. Až váš starý laptop raz odíde do večných lovíšť, budete vďační za každú dobrú radu a ešte mi poďakujete.

---

Keď mi dal môj laptop pár dní dozadu jasne najavo, že sa nemieni len tak kedykoľvek zapnúť, keď potrebujem ja, musela som to brať smrteľne vážne. Živím sa totiž práve prácou s ním. A vlastne... ja som tu šéfka, nie laptop. Ak si dobre spomínate, už jedného podobného exota som doma mala - môj starý fotoaparát. Aj ten sa zapínal len vtedy, kedy on sám chcel. Ale laptop bol v tom úplne nevinne. Jemu totiž odchádza po 5,5 rokoch služby grafická karta. Dobre mi slúžilo moje staré HP-čko (viď obr. hore), nemala som s ním väčšie problémy, ale teraz už každé jeho zapnutie mohlo byť posledným. Tak rýchlo kúpiť nový. Moje predstavy o novom pomocníkovi boli úplne jasné. Zhrniem v pár bodoch, čo som chcela.

1. Veľká operačná pamäť (RAM), aby som si mohla dovoliť mať pozapínaných aj 30 kariet v prehliadači, k tomu Word, email, skype a kadečo iné, lebo to ja fakt potrebujem v každú hodinu práce, takže minimálne 4GB. Ideálne aj viac, alebo dvojjadrový procesor a 2x4GB. Taký laptop znáša väčšiu záťaž lepšie.

2. Matný monitor, pretože laptop má so mnou chodiť aj do prírody. S lesklým monitorom nikdy nemôžete sedieť chrbtom k oknu, keď vonku svieti slnko a ani byť vonku, keď obloha žiari. Neuvidíte na ňom nič. Iba seba. To je dobré tak na mejkap a úpravu účesu, ale nie na prácu v teréne. Ak máte s notebookom sedieť v konferenčnej miestosti, nebudete sa predsa pýtať preč od okna.

3. Na veľkosti monitora nezáležalo, ale minimálne 15-palcový to byť mal, no čím väčší, tým lepší pre mňa, pretože ak máte dennodenne otvorených veľa vecí, hodí sa, keď si nemusíte stále niečo minimalizovať. Keby som na ňom len blogovala, 15-palcový by stačil.

4. Nepotrebovala som ultrabook, ale nový pomocník nemal so všetkým sersámom vážiť 6 kíl, ideál bol do 4kg, lebo ho potrebujem často vláčiť k rodičom, občas ku kamarátke a kade tade. 6 kíl je naozaj dosť.

5. Grafickú kartu mi nebolo treba nejakú super špičkovú, pretože väčší odporca počítačových hier, ako som ja, na svete neexistuje a nerobím ani vrcholový grafický dizajn, takže v tomto neboli nároky vysoké.

6. Chcela som numerickú klávesnicu - kto nevie, to je tá časť, kde sú len čísla. Ak mienite na notebooku napríklad účtovať, rozhodne ju chcite. Písanie čísel a matematických znakov tým druhým spôsobom je otrava. A klávesy mali mať štandardnú šírku. Nech sa na tom dobre píše.

7. Batériu som už chcela takú lepšiu. Výdrž aspoň 3 - 4 hodiny, najlepšie bez pamäte nabíjacích cyklov. Neviem, či už všetky notebooky nemajú takú, ale bolo to dôležité. Nie vždy máte možnosť dobiť batériu naplno. Lenže vybitím a nabitím ste sa zbytočne pripravili o celý jeden cyklus, aj keď ste prakticky nevyužili plnú kapacitu. Nebude vám ľúto platiť vždy veľké pivo, keď pijete malé? A chcela som, aby notebook fungoval aj s vytiahnutou batériou, čiže len zapojený v elektrickej sieti. Zapamätajte si, že každé nabitie a vybitie batérii skracuje život, ale zasa mať batériu stále zapnnutú v elektrine, to znamená, že ju nabíjate v jednom kuse a tým ju odkragľujete rovnako. Ak nie ešte skôr.

8. Chcela som čitačku pamäťových kariet na presun fotiek z fotoaparátu, keď fotím a píšem články, čo robím často.

9. Chcela som zabudovaný mikrofón, webkameru a samozrejme wifi, ale WiFi má už každý notebook. Len kamera a mikrofón nebývajú vždy základnou výbavou a ja sa stále s kolegami bavím cez skype.

10. Bola by som uvítala aj panel Quickplay alebo nejaké medialne klávesy na tíšenie hudby. Ja totiž hudbu milujem, púšťam si ju často. Lenže nedokážem človeka vnímať, keď mi niečo hrá a niekedy potrebujem rýchlo stĺmiť hlasitosť, nie naháňať ikonky na ploche... Ale panel nebol podmienkou, ak by som získala iné výhody.

QuickPlay panel na mojom starom notebooku HP

11. A napokon touchpad - ten mal byť dostatočne kvalitný proti opotrebovaniu a dostaočne citlivý, ideálne bez drsného povrchu. Tie drsné niekedy nie sú dosť citlivé. Pohnete prstom a laptop o tom ani nevie a ja na notebooku nikdy nepoužívam myš. Nechce sa mi ju totiž vláčiť, radšej robím bez nej. Na touchpade som chcela aj políčko na scroll. To majú niektoré modely HP a aj iné laptopy. Dá sa s tým posúvať stránka hore dolu bez toho, aby ste potrebovali myš s koliečkom alebo museli naháňať posuvníky a klikať na nejaké šípky.

Uff, som riadne náročná, však? Z niektorých nárokov som pri kúpe zľavila. Nemám matný monitor, Quicplay panel a touchpad nemá scrollovacie políčko. Monitor však nie je až taký lesklý a na tlmenie zvuku mám klávesy, takže OK. Cena bola dobrá, výkon ešte lepší, než som čakala. Ventilátor má vývod zboku, takže procesor sa bude lepšie chladiť, čo je super hlavne v lete. Mnoho starších notebookov má vetracie otvory odspodu. Výhody prevýšili nevýhody. No a predstavte si, tých nárokov nebolo dosť. Aj tak som sa okašľala a poriadne. V 4 bodoch z 11.

Bod číslo 7, batéria:

Vydrží výborne, evidentne pamäť nemá, ale nedá sa vybrať. To znamená, že buď budem stále nabíjať naplno a vždy sledovať počas práce stav, aby sa mi po vybití nevypol notebook, opätovne nabíjať a takto to budem robiť stále. To sú pri mojej práci aj tri nabitia denne. Takže batériu zničím. Alebo ho môžem mať v sieti stále, ale batéria sa bude tak či tak nabíjať a zníčím ju. Vybrať sa nedá. Musela by som odskrutkovať skrutky a vybrať ju manuálne, čo asi nie je dobrý nápad a šípim, že bez nej notebook nepôjde. Takže mám notebook, ktorému možno za rok odpravím batériu. A už počas roka môžem zabudnúť na prácu v prírode a mimo domu (napríklad prezentovať niekomu prácu pri káve v nákupnom centre, kde sa do elektriny nezapojíte), lebo pri troch nabitiach denne už po pol roku bude mať batéria výdrž tak hodinu pri plnom nabití. :-) Po roku a pol vydrží bez elektriny 2 - 5 minút... Blbé, čo? A tento fakt, či sa dá batéria vyberať, sa v žiadnych e-shopoch nepíše. Ani recenzie to neuvádzajú, lebo pre mnohých je to zbytočný fakt! A vraj všetky tieto novšie laptopy to už majú takto riešené, že sa im batérie vyberať nedajú. Nuž to asi preto, aby sme kupovali stále nové.

Ponaučenie pre vás: Ak mienite notebook naozaj používať na prácu, nikdy si nekupujte taký, ktorému sa nedá vybrať batéria. Pracujte len na elektrine s vybranou batériou, čiže kupujte taký notebook, ktorý pôjde aj bez batérie. Ale keď ju už raz vyberiete a nebudete dlhšie s notebookom nikam chodiť, treba ju raz za čas nabiť, lebo nečinnosť ju zničí. Ak však mienite mať notebook na stole v kancelárii a nepotrebujete s ním nikam chodiť, pokojne si kúpte takýto.

Bod číslo 8, čítačka

nie je to až taká nočná mora, ale môj notebook má čítačku na dosť nepraktickom mieste. Je dosť nízko až pri pracovnej doske stola a z predu, nie zboku, čiže ak chcete pohodlne zasunúť kartu, treba notebook nadvihnúť, čo laptopy neobľubujú. A tento obzvlášť nie, keďže je taký výkonný.

Ponaučenie pre vás: Ak máte takýto notebook, dvíhajte ho opatrne a pomaly. Ako ma nedávno poučil brat, laptop má byť na kolenách len ojedinele. Ak s ním pracujete, má byť na pevnom podstavci, lebo jeho disk sa pohybuje vo veĺkých otáčkach. Pohyby ho ničia. A píše sa to i v návodoch, ak ich čítate. Ja sa teda hýbem minimálne, mám totiž vyložené nohy, aby mi neopúchali a tak je notebook stále napevno a na doske, ktorú mám položenú cez celé stehná. Je stabilný. Ale i tak som niekdajšiu dosku teraz vymenila za servírovací stolík s nôžkami.

Bod číslo 9, kamera a mikrofón

to je OK, ale zvuk mám teda príšerný. Na to, že mal byť krištáľový, mi teda taký ani náhodou nepríde. Netuším, od kadiaľ všadiaľ vychádza (HP malo reproduktor hneď pri monitore a zvuk šiel zdola nahor, toto vyzerá mať pri kryte ventilátora), ale znie to, ako keby vychádzal spod paplóna alebo z papierovej škatuľe. Môj hudobný duch nejasá. Výšky sa strácajú a hlasitosť je slabá. Aj keď dám všetko naplno a odskočím si do kuchyne zaliať kávu, ani nezaregistrujem, že mi na Skype niekto píše. A keby som chcela spraviť a zostrihať nejaké video, nebudem vedieť dobre na ňom nastaviť zvuk. Nie je to dvakrát príjemné počúvanie, na aké som bola zvyknutá.

šírenie zvuku na starom vs. šírenie (predpokladané) na novom laptope

Ponaučenie pre vás: Ak chcete s notebookom tráviť čas, pozerať na ňom občas filmy, púšťať si na ňom hudbu, alebo dokonca robiť tvorivejšie činnosti, vyskúšajte si zvuk, prehrajte napríklad obľúbenú pesničku a potom kupujte.

Bod číslo 11, touchpad

to je najväčší problém. Touchpad má spojenú plochu s tlačidlami. Tlačidlá sú jej súčasťou, čiže aj ich povrch je citlivý na dotyk. To je mimoriadne nešťastné konštrukčné riešenie pre človeka, ktorý nechce ani omylom používať myš. Hocikedy sa vám totiž stane, že stlačíte ľavé tlačidlo a len preto, že ste no nezatlačili v samom rohu, ale bližšie k pravému tlačidlu, notebook zareaguje, ako keby ste stlačili pravé. Tie čidlá, ktoré sú citlivé na tlak, sú zrejme umiestnené v rohoch. Toto riešenie navyše nefunguje vo všetkom, čo používam. Napríklad v prehliadači nie vždy pravým tlačidlom vyvolám potrebnú akciu. Na niektoré veci proste potrebujem myš. Ale OK, na to by som si zvykla. Ale je tu ešte iný zádrhel, ktorým je hneď druhá veta tohto odstavca.

Tým, že sú tlačidlá spojené, nikdy nemáte kurzor úplne pod kontrolou. Namieríte ho na niečo, idete stlačiť tlačidlo, ale prst sa vám o milimeter posunie na tlačidle a kurzor je v čudu. Kliknete na úplne niečo iné. Zdá sa to ako maličkosť, ale dajme tomu, že mi vyskočí zavírovaná reklama a ja ju namiesto zatvorenia pustím. Pri mojej práci som na tisíckach stránok. Taká reklama ma môže počkať kdekoľvek. Mám výborný antivírusový program, ale potrebujem sa ja štvať s rekamami a potom ich pracne vypínať, umiestňovať trójske kone do karantény a podobné kúsky? Nie. Veľmi, veľmi zlé a núti ma to používať myš, alebo dávať velikánsky pozor.

Touchpad sa nedá vypnúť. Na HP sa dal vypnúť s tým, že budem používať myš, ale tu sa nedá. Možno by som to vedela vypnúť na softvérovej úrovni, ale to zasa bude pri mojom štýle práce nepohodlné. Mne sa isté veci touchpadom robia lepšie než s myšou (napríklad kreslenie) a kde v parku budem behať s myškou?

touchpad HP (zvislý prúžok na pravej strane touchpadu, vedľa tej zodratej škvrny, je posuvník) vs. touchpad

Tento notebook nie je dobrý na prácu bez myši a ani bez externej klávesnice. Touchpad je až priveľmi citlivý. Vysvetlím. Normálne keď pracujete s textom a chcete nejaký text označiť, musíte posunúť kurzor pred text, stlačiť ľavé tlačidlo, držať a ťahať, kým neoznačíte všetko. Ja nemusím nič stlačiť. Niekedy stačí, aby som jemnučkým pohybom prsta alebo zápästia prešla po touchpade počas písania a niekde sa mi označí nejaký text. Alebo spustím ponuku štart, alebo sa prepnem do nejakého iného okna. Nemusím nič stlačiť. Tak si teraz predstavte, že píšete nejaký text a pri tom písaní sa vám kedykoľvek niečo označí a vy stlačením jediného tlačidla zmažete veľký kus toho, čo ste práve napísali. Pravda, dá sa to vrátiť, ale je to sakramenská otrava. A ja mám pritom v prstoch a rukách veľký cit i presnosť. V písaní som, dovolím si povedať, vcelku dobrá. Ani sa nedívam na prsty, keď píšem. Rutina. Lenže tu stačí úplne jemný pohyb, alebo aj žiadny a kurzor vám vyletí. A všetko pre to konštrukčné riešenie. Niekedy mám pocit, že by som radšej nemala už ani dýchať.

Blbé je i to, že diódy pre zapnuté klávesy Caps Lock, Scroll Lock a Num Lock sú na boku počítača a nie priamo pri klávesách. Menšia pravdepodobnosť, že si nevšimnete omylom zapnuté/vypnuté tlačidlo. Ja, čo sa všade musím prihlasovať a všade mať silné heslá s veľkými, malými písmenkami i číslicami... to nevítam. Ale tak to sa mi našťastie stáva menej, že by som niečo zablokovala...presnosť...

kontrolky zapnutých kláves na HP vs. kontrolky na novom laptope (BTW: čitačka pamäťových kariet je pod nimi)

Ponaučenie pre Vás: Ak presnosť nie je vaša najlepšia vlastnosť a často triafate vedľa, bacha na to. Zablokovať internet banking nie je práve sranda. A pri písaní, ak píšete veľa, môže byť otrava stále robiť kroky späť, aby ste vrátili vymazaný text.

Záverečné dojmy z notebooku

Kúpila som laptop, ktorý je dobrý tak do kancelárie, alebo pre nejakého IT-čkára. Niekomu, kto má drvivú väčšinu času notebook položený na pracovnom stole na vyvýšenom mieste vo výške očí, používa ho viac menej len ako "monitor", má k nemu pripojenú klávesnicu, myš a domov ho berie len občas, bude super. Je rýchly, výkonný, batéria ako nová dlho vydrží, lesk monitora je primeraný, má dobré rozlíšenie, slušný HDD (kapacita je 1 TB), klávesy vyzerajú, že čosi vydržia, nebude sa medzi nimi držať toľko nečistôt, chladenie procesora nie je hlučné, ale postačujúce, bleskovo sa zapína a aj z režimu spánku sa obnoví do sekundy.

Pre mňa, ako pre človeka, ktorý musí sedieť na gauči a mať zo zdravotných dôvodov každú chvíľu vyložené nohy, ktorý potrebuje s notebookom slobodu, musí ho prenášať, 100% času na ňom píše texty, nechce so sebou všade brať klávesnicu s myšou a vlastne nechce klávesnicu s myšou používať ideálne vôbec, je dosť nepoužiteľný. Mám naň akurát poriadne nervy a úplne ma odrádza od písania článkov a čohokoľvek. Čudujete sa, keď píšem a súčasne mažem bez stlačenia čohokoľvek a niekedy aj bez dotyku touchpadu? ;-)

Takže ak mám na tento i svoj druhý blog prispievať, buď skúsim notebook vrátiť, alebo nájdem spôsob, ako obsedieť pri klasickom stolovom počítači (ktorý tiež mám) a ako si tam vyložiť nohy. Na prácu žiaľ budem odkázaná na notebook. Tú totiž musím vykonávať len na jednom zariadení, nakoľko prijímam maily a ukladám mnohé súbory, ktoré by mi na druhom počítači potom mohli kedykoľvek chýbať a nakoľko si prácu prenášam. A ak sa ním mám niekedy pracovať, budem musieť nájsť rozumné softvérové riešenie, ako znefunkčniť a kedykoľvek rýchlo zapnúť touchpad. Inak ma z neho trafí šľak.

Ponaučenie z celého nákupu pre vás:

Poznačte si moje body a keď niekedy pôjdete nakupovať laptopy a inú podobnú elektroniku, vždy berte do úvahy všetko, čo s tým sersámom idete robiť. Viem, že je tento článok dlhý, ale dobrých rád nikdy nie je dosť a momentálne sú notebooky s týmto konštrukčným riešením všade v akcii. Ak sa živíte písaním a potrebujete od laptopov podobné služby ako ja, nechajte si na ne zájsť chuť. Ja som bola v časovej tiesni. Videla som, že starý laptop melie z posledného, ale vy si vždy zariadenie vyskúšajte a nechajte si čas na rozmyslenie i prehodnotenie zisteného.

A sorry, že tento článok píšem až po týždni. Trvalo mi, než som zistila, prečo mažem text. A než som to zistila, dosť svojich už napísaných myšlienok som vymazala, takže som to dávala dokopy o čosi dlhšie. :-D

A vlastne... teraz sa touchpadu nedotýkam vôbec a aj tak mažem text... Akty X a veľmi zle investované peniaze, ktorých mám aj tak málo pre život. Asi tak...

Ako šetrím peniaze, čas a námahu v kuchyni

Keď som sa konečne osamostatnila od rodičov, pomaly som prichádzala na to, čo mi ešte treba do bytu dokúpiť, aby sa mi bývalo pohodlne. Nakoľko rada varím, ale nemám vždy na varenie veľa času a navyše chcem variť zdravšie, hľadala som vhodné riešenie, ako šetriť čas, peniaze i námahu. Riešením bola halogénová rúra od značky Orava.

---

Rozumejte ma tak, nehľadala som konkrétnu značku. Dala som sa googliť na internete a zháňať klasickú remosku. Matne si vybavujem, ako stará mať môjho bývalého v nej raz upiekla kurča a ten nápad mať kedykoľvek po ruke niečo menšie ako je klasická rúra, sa mi zapáčil. Ale úprimne, nepáčili sa mi ceny a ani objem jedla, ktorý sa v nej dal jednorazovo pripraviť. Najväčší objem bol 4 litre a stála čosi vyše 100 EUR. Ak by som ju potrebovala mať na chate a pravidelne s ňou niekam cestovať, takáto veľkosť by stačila. No tá moja mala byť neustále doma a chcela som ju mať namiesto rúry na pečenie.

Halogénová rúra Orava - model HH-120 - stál ani nie 40 EUR a má 12 litrov. Tak v tom už čosi upečiete... Keď som ju zazrela cez okno výkladu, zasvietili mi oči a rovno som vletela do žilinského obchodu, že koľko stojí. Prirodzene, keď mi povedali parametre a tú rozumnú cenu, bola okamžite moja. Nebolo nad čím rozmýšľať. Pozrite si parametre o čosi novšieho modelu aj vy na tejto adrese, možno sa vám zapáči.

Plusy rúry:

• Moja halogénová rúra má maximálny príkon 1300 W a praktický termostat, kde si môžem nastaviť teplotu pečenia. Ten rozsah teplôt je od 65 °C do 250 °C, čiže môžem v tom sušiť i piecť. Ako v klasickej rúre. Mám ju už viac ako rok a pečiem v nej fakt kadečo.

• Tiež má časovač, ktorý sa dá nastaviť od minúty až do 60 minút. Pre mňa je časovač ideálna vec, pretože bežne sa mi stávalo, že som zabúdala mäso podlievať (priznávam sa bez mučenia, niekedy naozaj robím veľa vecí naraz). Takže teraz mi to pekne cinkne, podlejem, nastavím hodiny a pokračujem v robote. Ciknutie je pre mňa dosť hlasné na to, aby som ho zaregistrovala aj keď som zažratá do nejakej roboty.

• rúra pečie horúcim vzduchom, rovnomerne a halogén je veľmi výkonný. Na požadovanú teplotu sa vyhreje veľmi rýchlo. Dnes som nastavila 175 °C a netrvalo mu ani dve minúty, než sa rozpálil. Keď teda chcem niečo piecť hodinu, tak naozaj pečiem hodinu a nie hodinu a 20 minút.

• Vôbec sa nemusíte báť a dávať pod misu nejaké dosky, plechy ani obrusy. Miska má svoj podstavec z odolného plastu a ten je hrubý. Misa je tak dobrý kus nad plochou, kde rúru položíte. Nikde vám nevypáli značky ani nič neponičí. Takže si môžete počas pečenia rúru pokojne preniesť inam. Chytíte za ušká a nesiete.

• Misa, v ktorej sa pečie, je z hrubého odolného skla. Svoje jedlo po celý čas máte na očiach a môžete si ho pozerať zo všetkých strán. Toto hrubé sklo je horúce, ale zasa nie také, že by ste sa spálili a vcelku dobre drží teplotu vo vnútri. Horúca je skôr pokrievka s halogénom. Tej sa nedotýkajte. Ja som to neskúšala, ale na pokrievke je upozornenie a to som testovať nechcela. :-)

• Halogén sa zapína a vypína podľa toho, akú teplotu ste si zvolili. Nebude odoberať prúd po celý čas. Vždy, keď klesne teplota pod hranicu, termostat zapne halogén. Chvíľku teda hrniec vo vnútri svieti a chvíľku nesvieti.

• Objem misy je až 12 litrov, takže keby ste chceli upiecť aj dve kurčatá (či tri menšie) naraz alebo menšiu hus, nemáte problém.

• Kto má rád zdravšie pečenie zemiakov či mäsa (ako ja), použije kovový stojan. Jedlo sa tak neváľa v tuku, ale tuk bude pekne odkvapkávať. To je ten stojan, na ktorom vidíte položenú tú misu s kurčaťom. Stojany boli až dva. Jeden je vyšší a jeden nižší.

• Sklo sa dá ľahko umývať a nič sa vám v ňom ani nepripečie. Nemusíte sa báť použiť lyžicu s tým, že zošktiabete nejaký teflón, keďže žiadny teflón nie je. :-)

• Misa má veľmi praktické rozmery. V najužšom mieste som namerala 28cm a navrchu 30cm. Priemer kovového stojana je 24,5cm. Pokojne na stojan môžete postaviť aj formu s korpusom na tortu alebo bábovku. Alebo akúkoľvek formu na pečenie. Vmestí sa. Na výšku má misa 15cm.

• Rúra je bezpečná. Ak ju otvorím, odklopím uško pokrývky a halogén sa vypne. Vždy mám bokom nachystay jeden zo stojanov, na ktorý si tú pokrývku na chvíľku položím, kým mäso podlejem. Zasa zavriem, sklopím uško a ďalej pečiem.

• Rúra je úsporná. Tým, že sa tak rýchlo vyhreje, šetrím veľa elektriny. Môžem si vypekať hoci i každý deň, keď ma pečenie stojí tretinu nákladov. A samozrejme šetrím čas i námahu.

Teraz si možno klepete na čelo a pýtate sa, či je to taký problém zapnúť Rúru na sporáku. Nuž nie, nie je to problém a sporák s rúrou doma mám. Ja však zmýšľam ekonomicky, ekologicky. Nikdy by som nezapla rúru, ak by som v nej nechcela piecť niečo veľké, niečo na veľkom plechu alebo aspoň dve veci (povedzme hlavné jedlo i dezert). To sa neoplatí. Tak si pozrieme na čísla a uvidíte, o čom to tu táram.

Koľko stojí pečenie

Priemerná domácnosť na Slovensku, ktorá elektrinou nevykuruje a nevlastní sporák na elektrinu, ale ju odoberá len na bežné spotrebiče v domácnosti (TV, chladnička, mraznička, počítač, rádio, mikrovlnka, rúra, svetlo a ostatné drobné spotrebiče) je radená medzi odberné miesta so sadzbou DD2. Vychádzam teda z cenníka SSE, kde jedna kWh vychádza na cca 0,13 EUR.

Slovenské domácnosti vlastnia viacero druhov sporákov a rúr na pečenie. Veľa ľudí používa kombinované sporáky s indukčnou doskou. Odber takýchto spotrebičov je uvádzaný vysoký, pretože výrobcovia musia rátať s tým, že človek by mohol robiť viac vecí naraz - teda mať zapnutú rúru na plný výkon a tiež všetky platničky. Tak isto je vysoký uvádzaný príkon čisto elektrických sporákov. Ak chcem zistiť, koľko zožerie len taká rúra na pečenie, vezmem teda do úvahy kombinovaný sporák s varením na plyn a pečením na elektrinu, kde sa ten maximálny príkon pohybuje niekde medzi 3000 až 3400kWh. U starších to môže byť aj 2500 kWh, lenže tým aj dlho trvá, kým sa vyhrejú a tak si moderné domácnosti už volia výkonnejšie modely. Berme teda ten priemer - 3200 kWh.

Ak potrebujeme v rúre upiecť mäso, potom rátajme s tým, že rúa sa bude nejakú dobu vyhrievať, počas pečenia budeme otvárať vrátka kvôli podlievaniu mäsa (čo je tepelná strata, ktorá sa ešte zvýši, ak máte zapnuté teplovzdušné pečenie, pozabudnete na to a teplo vám sviští von rýchlosťou blesku) a to mäsko budete aj nejakú dobu piecť. Na kurča môže stačiť i taká hodinka. Kurča ani iné mäsá však nepečiete na plný výkon rúry. Dajme tomu, že by mohlo takých 3000kWh stačiť na upečenie aj pri tých úkonoch popri tom. Jedno hodinové pečenie teda vyjde na 0,40 EUR a viac EUR.

Táto suma nie je nejako závratná, pokiaľ v rúre nepečiete každý deň aj 2 hodiny. Možno tú rúru používame tak 2 hodiny do týždňa. Tak si vezmite to plytvanie, keď ju musíte zapnúť na nejakých 40 minút, len skrz zapečenie cestovín alebo pre korpus na tortu. Nejaký čas sa bude len predhrievať, čo žerie. A to ani nehovorím, že jedlo v rúre máme tendenciu prelievať olejom (aby sme nemuseli stále kontrolovať, či sa náhodou nepripaľuje) a pod chvíľou otvárame dvierka. Aj ten čas pečenia bude dlhší.

Moja rúra zožerie o viac ako polovicu menej elektriny pri plnom výkone. Lenže ja na plný výkon málokedy pečiem a berte do úvahy fakt, že z tej hodiny odoberá prúd tak možno polovicu času. Takže mňa to pečenie bude stáť ani nie 10 centov a to vôbec nehovorím o tom, že som ušetrila tretinu času. Dnes som kurča strčila do misy a celú ju položila na stojan. Do hodiny bolo kurča na stole. Nechala som vyprchať vôňu, vychladnúť misu, obrúskom zotrela odparenú vodu zo stien a rúra čistá. Neviem ako vy, ale ja si za tie ušetrené peniažky radšej kúpim novú kozmetiku a ušetrený čas strávim na prechádzje so psíkom.

Rúra má samozrejme aj nevýhody, tých je však málo, konrétne sú dve, o ktorých viem.

• Jednou z nevýhod je hmotnosť. Tých 6,7 kíl nie je málo a na sklenenú misu teda treba dávať pozor. V umývačke takú veľkú nádobu neumyjete, leda tak ju opláchnete po umytí saponátom vo vani. Ale keď to ja, taká kyptavá osoba, zvládam, tak vy ostatní to zvládnete tiež. :-) A dokonca sa mi vmestí aj do skrinky. :-)

• No a tou druhou a poslednou nevýhodou je nemožnosť natočiť časovač na nulu, ak dáte na pečenie dlhší čas a potom sa ukáže, že ste nastavili moc. Je tam zrejme nejaká pružina, ktorá tomu bráni. Ak vám minútka či 5 ostanú navyše, nikdy netočte ciferníkom naspäť. Mne raz ostali dve minúty a ja nebohá pilná som sa pozabudla a skúsila točiť. Časovač mi síce funguje stále dobre, ale bolo na tom stroji vidieť, že som to nemala spraviť. Nejaký týždeň veru všelijako tikal a hrkotal pri odpočítavaní. Ak prešvihnete čas, žiadny problém. Položte pokrievku na podstavec, nechajte vyklopené uško, aby halogén nehrial a časovač nechajte dôjsť na nulu.

Inak táto rúra nemá inej chyby, ktorú by som za ten čas, čo ju mám a používam, postrehla. Môžem ju len odporúčať.

Bioderma: Hydrabio Mousse čistiaca pena

Ten pocit, keď prídete po náročnom dni do kúpeľne a konečne zmyjete zo seba všetko. Pokožke sa uľaví. Ale je vždy príjemný pocit to, čo príde po čistení? Tiež uvažujete, čím tú očistu uskutočniť najlepšie, pleť starostlivo vyčistiť a nevysušiť? A čo takto príjemné čistenie jemnou penou?

Nivea: telové mlieko do sprchy hydratačné (a výživné)

Pár mesiacov dozadu som na tomto blogu písala o mlieku / balzame do sprchy Balea. Napadlo ma ho porovnať so svojim prvým mliekom do sprchy od značky Nivea a zmieniť sa o ňom, ale v návale eufórie z novinky som nenapísala, ako mlieko Nivea v skúške obstálo. Asi ste sa už čo to dovtípili, no i tak cítim potrebu sa aspoň pár riadkami vyjadriť o ňom.

DM blog-event v Bratislave

V pondelok som na tomto blogu zverejnila článok, ktorý poukázal, že niečo v mojom živote sa náhle zmenilo. Mám teraz viac chuti písať a odovzdávať vedomosti, za čo sa chcem poďakovať tímu DM drogerie Markt. Vďaka dvom skvelým dámam a vynikajúcej organizácii jediného dňa som získala iný postoj, vzácne skúsenosti, nové uhly pohľadu na svoju blogerskú prácu a ešte oveľa viac.

---

Tento víkend sa konal blogerský event v Bratislave, na ktorý spoločnosť DM drogerie Markt v zastúpení s Natáliou a Luckou pozvali mňa a 4 blogerky: Barborku, Miu, Mišku a Sášku. O ich blogoch bude reč inokedy, chcem vám ich predstaviť samostatne. Dnes by som rada pospomínala, čo sa v tej Bratislave vlastne robilo a prečo o tom píšem.

Šlo o víkendovú akciu, kde sme počas jedného dňa v ateliéri prešli takmer kompletnou premenou vzhľadu. Najskôr nás nalíčili, potom nás učesali, pekne obliekli a napokon si nás do parády vzala profesionálna fotografka, aby naše premeny zvečnila. Po "práci" sme šli všetky spoločne na večeru do veľmi peknej reštaurácie Traja Mušketieri v centre Bratislavy.

Dostal ma ten útulný vzhľad reštaurácie i milý prístup personálu, ktorý nás obsluhoval. Boli veľmi pozorní. A keď mi pivo priniesli v krčiažku a nie v pohári, to už bola iná paráda. Aj taniere a poháre mali hlinené. Milujem takéto detaily. Vyzerá to milo a štýlovo. Cítili sme sa tam výborne a aj jedlo bolo vynikajúce. Odporúčam túto reštauráciu.

fotografia budovy hotela Devín a krbu v reštaurácii Traja Mušketieri

pochádza z oficiálnych stránok, ostatné vlastné foto

Ubytované sme boli v krásnych izbách hotela Devín s výhľadom na Dunaj, ktorý taktiež odporúčam. Bolo fajn si večer posedieť na mini balkóne a sledovať lode. To mňa baví. Aj izba bola veľmi vkusne zariadená. Naozaj krásna. Presne moje obľúbené farby. :-) A nechábala v nej ani rýchlovarná kanvica na uvarenie mojej šálky čaju. Cítila som sa v nej výborne.

Pri príchode do izby ma čakala menovka, aby som nemusela na sobotňajšej akcii stále hovoriť svoje meno a balíček produktov, ktoré určite spomeniem na mojom blogu Awards4beauty. Verte, že ich zloženie je zaujímavé a bude čo čítať. ;-) Ale vás určite najviac zaujíma sobota, takže poďme pekne po poriadku.

Hneď po raňajkách nás na recepciu hotela prišla vyzdvihnúť usmievavá Lucka, aby nás odviezla do ateliéru fotografky Zuzany Gavulovej v Záhorskej Bystrici, kde všetci aj s Natali pilne pracovali a chystali všetko na náš príchod. Nechýbala minerálna voda a pohostenie (6), keby počas dňa niekto vyhladol alebo vysmädol. Dostali sme aj papuče, aby sme sa všetci cítili ako doma. Prípravy boli v plnom prúde. Nosili sa rôzne veci, chystalo sa osvetlenie a plátno na pozadie pri fotografovaní (2), zatiaľ čo my sme sa pohodlne usadili na gauči a čakali, čo s nami bude.

Jediné miesto, na ktoré som pozerala trošku s obavami, bola stolička (3). Vždy, keď som na ňu liezla, tak som sa v duchu videla vykotená horeznačky. Ale zbytočne, udržala ma. Pánabeka, to by boli fotky, keby som sa z nej vykydla. :-D

autorkou fotografie pohostenia na stole je Miška

V ateliéri mala rozložené svoje veci i šikovná fashion stylistka Barbora Yurkovic a jej milá asistentka Tamara. Poriadne sa na nás pripravili. Na vešiakoch (4) mali povešané šaty, sukne, nohavice i topy rôznych štýlov, farieb, materiálov a strihov, ktoré presne zodpovedali našim konfekčným veľkostiam. Na inom mieste mali pripravenú rôznu obuv (1) tiež v našich číslach. a kabelky (7). To všetko nám požičali na fotenie. Pri robote si nezavadzali, dobre boli zohraté. Zatiaľ čo jedna vlasy fúkala, druhá žehlila a tak... A stále boli veselé.

Vedľa Barborky si vybalil kozmetickú výbavu aj Lukáš Kimlička, známy módny návrhár, vizážista, stylista a fotograf. Mal tam celé mraky kozmetiky a kozmetických pomôcok (8), k čomu ešte dámy pridali aj dekoratívnu kozmetiku Alverde a S.he Stylezone (5) a stylingové produkty Balea, aby nás ňou Lukáš mohol pekne nalíčiť. Mal nás líčiť v dvoch štýloch. Prvý štýl mal byť taký elegantný a jemný, skrátka štýl na každý deň. Ten druhý look mal byť výraznejší, na výnimočné príležitosti.

Koľko nás bolo?

Bolo nás tam dovedna 11 a ak počítam aj psíka, tak 12. :-)

fotografia Lukáša, ako líči Mišku, je od Mišky, fotografia Zuzky

s objektívom namiereným na Barborku patri Mii

Osoby v koláži z fotografií: Lucka (1) a Natali (11), ďalej blogerky: Barborka (2), Sáška (3), Miška (4), Mia (5), ja (6), Lukáš (7), Zuzka (8), Barborka (9) a Tamara (10) a hafan (12).

Líčenie

Ako dopadlo líčenie? Nuž... bola som veľmi milo prekvapená. Prvé líčenie bolo jemné v tónoch hnedej. V týchto farbách sa líčim len občas, ale už to napravím a budem ich používať častejšie. Pri druhom líčení Lukáš dodal k hnedým tónom aj trošku fialovej doprostred viečka a na spodné viečko dal aj trošku tyrkysovej. Ladilo to spolu veľmi pekne. Však pozrite sami.

Účes

Ako vidieť na fotkách, moje vlasy dostali objem zhruba v strede ich dĺžky, v správnej partii. Pri prvej premene Barborka urobila aj trošku vĺn. Vlasy tupírovala, natáčala, žehlila... veľa roboty, ale výsledok stál za to. Oba účesy sa mi páčili a nielen mne.

Keď mi robila účes, rozprávala sa so mnou aj s Lukášom. Obaja boli úplne pohodoví. Kládla som im veľa otázok. Akú farbu vlasov, ako sa česať, ako sa nečesať, aké farby nepoužívať pri líčení, aký strih vlasov nenosiť... Ale o to prekvapenejšia som bola, keď mi na všetko trpezlivo odpovedali. Páčil sa mi ich prístup. Ani trošku neboli namyslení (a mohli by byť). Bolo vidieť, že ich práca naozaj baví a že mi naozaj chceli poradiť, nie ma len nalíčiť, učesať, obliecť, offotiť a poslať kade ľahšie. Všetka česť.

Oblečenie a obuv

Ak som na stoličku liezla s neistotou (viď následujúca fotka so smrťou v očiach), tak do outfitov, čo mi dali baby, som šla ako Popoluška na ples. ("Mám? Nemám? Mám? Nemám?").

autorkou fotografie môjho "horolezeckého výkonu"

je Miška ;-), prostrednú fotku vyfotila Mia

Úplne najväčšia sranda (okrem toho štverania sa na stoličku) bola s topánkami. Čakala som, že mi dajú obuť tie ploché, nízke a ony dve mi dali jedny z najvyšších lodičiek a s najtenším podpätkom. Ja a ihly. :-) V živote som na nich nestála. Ani ako dieťa som si netrúfla skúšať mamine topánky a to ani nemali taký tenký podpätok ako tieto dvoje. K plátnu na fotenie som šla asi tak, ako keď chcete naučiť dieťa korčuľovať. Pôjde po myšacích krokoch, máchajúc rukami, aby držalo balanc. Asi mi to nikto z prítomných neveril, ale na mou duši, na psí uši, naozaj v tom neviem chodiť. Nič som nehrala. Keď mi Zuzka pri fotografovaní zahlásila, že mám nadvihnúť pravú nohu trošku od zeme a urobiť pózu, tak som sa v duchu modlila. Odkaz pre moju učiteľku tanca: Ľubi, vďaka za lekcie, lebo len vďaka tebe už viem ako tak držať telo rovno a nenatiahlo ma tam na zemi po celej dĺžke a šírke ako žabu. Ale topánočky pekné, asi začnem trénovať chôdzu na ihlách. Ale predtým si spravím životnú poistku. :-D (Srandujem, nemám v žiadnom prípade záujem o poistenie.)

Na overal som pozerala neveriacky. Netušila som, že sa šijú overaly aj v mojej veľkosti a že k tomu dokonca jestvuje aj opasok! Ja a nosiť také veci? No ale OK. Keď overal, tak overal. Poslúchnem. Kabát sa mi páčil, len mi v ňom bolo trošku teplo pri fotení. Ale pekný. Taký štýl kabáta mám aj v mojom šatníku (aj tričká mám v takej farbe) a predstavte si, nenosím to! Asi by to chcelo viac sebavedomia, že?

Keď mi Barborka ukázala obtiahnuté šaty a pančuchy Bepon na druhý outfit, myslela som, že si zo mňa strieľa. Ani v sci-fi sne by mi nenapadlo, že sa do nich vmestím a že také obopnuté mi nespravia brucho ako bubon. Ale prakvapivo, pančuchy sedeli a šaty mali nazbierkané volány v tých správnych miestach, takže nie, nebol to bubon. Pončo bolo tiež krásne. No a to najlepšie... mám doma pončo v podobnej farbe, kvalitné, pletené a hádajte čo... Uhádli ste, nenosím ho. Ani svoje druhé, fialové pončo, nenosím a pritom práve tieto farby a strihy oblečenia mi svedčia. To teda boli prekvapenia, že práve to mi dámy vybrali.

Fotenie

Pri druhom fotení som už bola trošku ospalá, ale fotografka Zuzka bola veľmi tolerantná a príjemná. Žiadne neprirodzené šponovanie, ani uštvanie ľudí pred objektívom nadobro. Žiadny krik, stres, len pohoda. Vždy poznala, či je niekto v prirodzenej póze a vedela nás nasmerovať, aby sme sa uvoľnili. Upozornila nás na to, aké postoje nám svedčia a aké nie. A viete čo? Ani ona sa na nič nehrala. Žiadna pretvárka, ako niektorí fotografi, ktorí nacvakajú zábery a budú vám tvrdiť, že ste perfektní, len aby vás mali z krku. Ona sa neuspokojila s hocijakým osvetlením ani s hocijakým záberom. S bruškom a celý deň na nohách... a predsa bola stále v pohode. Bolo vidno, ako dbá na detaily a keď sa jej nejaký záber páčil, až tak jej žiarili oči.

A to isté robili aj ostatní. Na nich ste tú spokojnosť mohli registrovať celkom jasne. My blogerky môžeme byť pre nich len obyčajné baby, ale aj tak si dávali na všetkom záležať. Lukáš vás nepustí zo stoličky, kým máte čo len zrniečko očného tieňa na nesprávnom mieste a kým riasy nenakrúti všetky požadovaným smerom. Detailista ako vyšitý. Barborka s Tamarou zasa nenechajú ani jediný pramienok nevyžehlený a mali by vás obliecť do pokrčenej sukne? Ani náhodou. Pekne žehlička, doska a žehliť. Nič nenechávajú na náhodu. Doniesli pre istotu viac obuvi aj viac oblečenia, len aby nás všetky mohli vyobliekať, ako sa patrí. Ak budete niekedy potrebovať služby profesionálov, tak týchto 4 ľudí by ste rozhodne mali chcieť.

A pochváliť musím aj Natali a Lucku. Pokiaľ ste bloger(ka) a raz dostanete pozvanie na event DM drogérie, tak okamžite prijímajte. Ani nezaváhajte. Tie dve šikuľky mysleli úplne na všetko. Keby ste si náhodou zmysleli, že chcete pri obede sedieť hlavou nadol a jesť jedlo čínskymi paličkami, stavím sa, že aj tie paličky by niekde vylovili. ;-) Tomu ja hovorím dokonalá organizácia.

Čo mi minulý víkend dal?

Ponaučenie. Bolo mi jasné, že profesionáli určite urobia so mnou nejaký zázrak a výsledok bude pekný, ale z obavy som sa vyhýbala zrkadlu ako čert svätenej vode. Videla som mejkap a tak trošku účes, ale nie celý výsledok premeny. Dokonca aj vo fotoaparáte som tie fotky len preletela a ani sa pri nich nezastavila. No niekto si všimol, že pod úsmevom skrývam obrovskú neistotu. Pri odchode mi Barborka povedala, že si mám viac veriť. Videla to, lebo oko človeka, ktorý vám chce dobre, vždy vidí hlbšie. A o tom to je. Na mienke iných ľudí by nám nemalo až tak záležať, ale sú momenty, kedy musí človek zastaviť tie zlé hlasy svojej sebakritiky a na chvíľu počúvať iných. Aby zistil: "Aha, toto je vec, ktorú by som mal ešte prehodnotiť a preskúmať aj z inej perspektívy, lebo na tom môže niečo byť."

Po celý zvyšok večera mi vŕtalo v hlave, čo mi povedala. Sotva som došla na svoju izbu, pamäťová karta z fotoaparátu letela von a rovno do počítača, aby som sa videla. Ale mojej sebakritike sa nedostalo žiadneho zadosťučinenia. Odfotený som mala len druhý outfit, lebo pri prvom som zabudla dať niekomu fotoaparát, ale vyzerala som na tej fotke celkom normálne. Myslím tým to, že sa mi fotky páčili a nepocítila som známe nutkanie väčšinu z nich okamžite vymazať a to ani neboli z profesionálneho fotoaparátu. Kto môj fotoaparát chytil, ten cvakol...

Ja nevlastním žiadne staršie fotografie, na ktorých by som bola od hlavy až po päty. Doposiaľ som sa nikdy nedopracovala k tomu, že by som si ich vedela ponechať, alebo čo len sa zmieriť s tým, že ešte niekde v nejakom podpriečinu existujú. To, že som bola schopná zverejniť fotografie na blogu, je pre mňa veľký krok. Hádam raz urobím aj ďalšie kroky, však aj v tých ihličkách som sa pohla, ale hlavná vec je, že už teraz stojím na správnej ceste.

Vrelá vďaka, DM drogéria, Lucka i Natali. Presne toto mi bolo treba.