Šperky z chirurgickej ocele

Moja cesta k šperkom z chirurgickej ocele bola dlhá a možno aj tak trošku zarúbaná. Úprimne povedané, veľmi ma to k nim neťahalo, pretože oceľ je farbou tmavšia a viac šedá, než striebro a zdalo sa mi, že by ku mne nepasovali. No po prečítaní niekoľkých štúdií som si povedala, že i tento kov má určité prednosti. Dočítala som sa v nich veľa informácií, ktoré hovorili ZA tento materiál a tak si chirurgická oceľ zaslúžila svoju šancu.

---

V tomto článku sa nejdem zaoberať dizajnom. Dizajn je síce fajn, ale kto chce vidieť na webe parádu, odkážem ho na iné blogy, lebo takých článkov nájdete na blogoch celé tisícky. Môj blog má byť iný a má mať výpovednú hodnotu. Ja pevne verím, že mnohých z vás bude viac zaujímať funkčnosť a to, či tento materiál naozaj je tým, čo sa o ňom hovorí. Takže pristúpme radšej k dokazovaniu, pri ktorom som pravdivosť tvrdení z médií overovala na šperkoch z obchodu 123Šperky, vyrobených z chirurgickej ocele 316L.

Tvrdenie číslo 1: Vyššia tvrdosť a odolnosť povrchu. Pravda?

ÁNO, kvalitná chirurgická oceľ je jednoznačne tvrdšia. Ak si kúpite šperk z ocele s označením 316L a nie nejakej no-name zliatiny, potom naozaj vlastnáte šperk, ktorý niečo vydrží. Ja mám skúsenosti s bežnými zliatinami pre bižutériu, ale pracovala som aj so šterlingovým striebrom 925, ktoré sa radí k tvrdším, takže to viem porovnať. Moje nové náušničky z chirurgickej ocele sa mi páčili, ale neodolala som a chcela som si prispôsobiť háčik. Osobne mám radšej užšie oblúky. Striebro som si tiež zvykla prispôsobovať. Zatiaľ čo so striebrom by to nebol žiadny problém, lebo je mäkké a krehké, oceľ len tak neohnete. Je pevná a dobre drží tvar. Nakoniec som to vzdala a zvykla si na širší oblúčik. :-) Však náušnice sú bezpečné dosť. Majú na konci silikónový krúžok, ktorý veľmi dobre drží a tak sa nemusím báť, že ich stratím.

Tvrdenie číslo 2: Farebná stálosť

MOŽNO, ale skôr ÁNO. Šperky majú údajne svoju vlastnú UV-ochranu, vďaka ktorej na svetle nemenia farbu. Ja som si to teda zatiaľ nevšimla ani u striebra a zlata, že by mi nejako bledlo, ale verím tomu, že oceľ toho znesie viac, než striebro. Kedysi som strieborné šperky uchovávala v klasických priesvitných škatuľkách s poduškou. Blednutie som nepostrehla, ale takmer vždy mi mierne zozelenali a strácali lesk. Neviem teda, či len potrebovali viac tmy, ale je to celkom možné. Po zakúpení šperkovnice a po pokusoch s alobalom si šperky držali svoju farbu lepšie. Tieto oceľové však momentálne nosím každý deň už 13 dní (lebo ich poctivo testujem) a nechce sa mi ich zakaždým vkladať do obalu. Mám ich teda na polici. Zatiaľ sa tento spôsob skladovania na nich nijako neozrkadlil. Sú rovnaké ako v deň, keď mi kuriér priniesol tento milý balíček previazaný zlatistou šnúrkou.

Tvrdenie číslo 3: Viac možností opracovania

ÁNO aj NIE. Nemôžem povedať, že by som nevidela strieborný alebo zlatý šperk s matným, drsným alebo iným členitejším povrchom. Dnes sú šperkári takí šikovní, že vám vyrobia prakticky čokoľvek. Otázka je však taká, či každý povrch striebra a zlata aj tak dobre vyčistíte ako oceľ. Kedysi mi priniesla bývalá kolegyňa jedny náušnice s drsným povrchom, že či by som sa jej ich nepokúsila vyčistiť. Než som vyčistila jednu tak, aby mala aspoň aký taký lesk, takmer som pri tom potila krv. Však si pozrite ten výsledok. A vtedy padlo rozhodnutie - nikdy si nekúpim strieborný šperk s drsným povrchom. Na oceľ však netreba nič špeciálne. Mám tento nádherný prívesok so zirkónmi a čistenie je hračka. Zubná kefka kvôli kamienkom, trošku vody a je hotovo. Niekedy stačí prebehnúť ho rožkom bavlneného trička a ligoce sa ako nový. :-)

Takto vyzerali strieborné náušnice mojej kolegyne pred čistením a po čistení. Prepáčte kvalitu fotografie, fotila som mobilným telefónom, keď som ešte nevlastnila fotoaparát. Vľavo je náušnica a jej štruktúrovaný povrch po vyčistení a vpravo je nevyčistená náušnica. Aj takto sa vie striebro znečistiť.

Tvrdenie číslo 4: Viac farieb

ÁNO. Na rozdiel od striebra, ktoré vždy bude rovnaké, chirurgická oceľ môže mať rôzne farby. Táto oceľ môže byť čierna, šedá, strieborno-šedá, zlatá i medená. Ja mám krásny prívesok v tvare vážky dvoch farieb s ozdobným povrchom a k nemu náušnice s podobným vzorom a tiež dvojfarebné. Farbiť sa dá však aj zlato. Poznáme napríklad biele zlato, do ktorého sa pridáva nikel, zinok alebo paládium i ružové s prímesou medi. Nedostaneme však z neho ani zďaleka toľko odtieňov a čím viac farieb, tým vyššia cena. Na margo farebnej stálosti zlata by som ešte dodala, že viacfarebné zlaté prívesky strácajú farebný kontrast. Na sväté prijímanie som dostala zlatý prsteň troch farieb, ktoré by ste dnes už od seba nerozoznali, hoci som ho nenosila, lebo na bežné nosenie bol drahý. Šperky z chirurgickej ocele sú štýlové a neminiete na ne majetok.

Tvrdenie číslo 5: Nulová reakcia s vodou

ÁNO. Hovorí sa, že oceľ označená ako 316L nereaguje s vodou. To je pravda. Ona vážne nereaguje a evidentne ani nehrdzavie. Ak nemáte nejakú pochybnú zliatinu, potom dokonca nereaguje ani so slanou vodou a ani s potom. To som si vyskúšala, nech to vidím na vlastné oči. Každú stredu chodím tancovať, pri čom sa poriadne zapotím. V jeden deň som si na krku nechala striebornú retiazku a minulú stredu môj krk zdobila oceľová retiazka. Strieborná retiazka dopadla tak, že som ju večer musela čistiť zubnou kefkou a pastou. Úplne stratila lesk. Neviem prečo, ale na mne striebro vždy takto reaguje. Niekedy až mierne zelená. Oceľová retiazka vyzerala rovnako ako pred cvičením. Stále sa leskla. Ani jednu z nich som pred fotografovaním neutierala a ani neleštila, nech poznáte ten rozdiel. Naspodu je strieborná, navrchu oceľová.

Takto vyzerá celá moja sada po 13 dňoch nosenia:

Tvrdenie číslo 6: Hypoalergénne zloženie

ÁNO aj NIE. Najvhodnejší kov pre alergikov je zlato, potom 99,9% striebro (čo je striebro čisté) a hneď po nich je chirurgická oceľ a šterlingové striebro (92,5% striebra s prímesou medi kvôli pevnosti) . Ak je oceľ vyrobená podľa štandardov, potom ide o zliatinu, ktorá úplne minimálne reaguje s telesnými tekutinami.

Zliatina 316L obsahuje: železo (62,045 - 72 %), chróm (16 - 18,5 %), nikel (10 - 14%), molybdén (2 - 3 %), uhlík (0,03%), mangán, kremík, fosfor a síru. Označenie "L" má pre nízky obsah uhlíka. Problematickými kovmi pre človeka alergického na kovy sú však nikel, kobalt, chróm, meď, olovo, zinok. To znamená, že tá reakcia je tu kvôli niklu (ktorý sa pridáva kvôli tomu, aby sa zbavila oceľ magnetizmu) stále možná i keď pravdepodobnosť je minimálna. Nikel je v nízkej koncentrácii a vývin alergie našťastie často závisí od jeho koncentrácie a od kvality opracovania povrchu (čím kvalitnejší šperk, tým lepšie). Koncentrácia bola legislatívou EÚ schválne upravená a povolené hladiny nastavené tak, aby boli šperky bezpečné. Ak kov obsahuje viac niklu a ostatných látok, potom nesplní štandardy a nesmie mať označenie 316L.

Ak sa obávate alergie, rozhodne si vyberajte masívnejšie šperky z chirurgickej ocele s leštenou úpravou a rozhodne nepoužívajte piercing na nezahojených miestach. Bolo totiž preukázané, že makrofágy, čo je súčasť krvného obehu pri reakcii imunitného systému - s oceľou reagujú. V hladkej povrchovej úprave je však šanca na alergickú reakciu pomerne nízka. Ja teda nie som alergik, ale poznám ľudí s alergiou, ktorí šperky z chirurgickej ocele nosia a nemajú s nimi žiadne problémy. Pre istotu som si i ja objednala leštené šperky. Ak si ich chcete pozrieť zblízka, tu je odkaz na celú galériu.

Mňa teda tento materiál presvedčil o svojej kvalite. Ak sa ešte niekedy pustím do výroby šperkov, tak komponentom z chirurgickej ocele sa rozhodne vyhýbať nebudem. A toto určite neboli moje prvé i posledné šperky z tohto obchodu. Pozrite si ponuku. Obchod má naozaj krásne prívesky, retiazky, prstene i náušnice z chirurgickej ocele a iných materiálov.

Max Factor: Créme Puff púder

Ak sa lesknem, tak sa prepúdrujem. Púdre mám doma až štyri a každý používam na iný účel. Pýtate sa, na čo iné len človek môže používať tento výrobok? To by ste sa čudovali, ale k tomu ešte dôjdeme. Prvý produkt - cestovateľa - som Vám predstavila minule, dnes je pre porovnanie na rade druhý a tento je taký domased. 

Rimmel: tvárenka Lasting Finish

Dajte líčkam červeň, aby vyzerali sviežo ako skoré jabĺčka, ktoré práve teraz dozrievajú v našich záhradách. Je v poriadku zjednotiť pleť farebne mejkapom, no líca by vždy mali dostať niečo viac, aby vyzerali zdravo a aby zvýraznili našu krásu. Našťastie sa už niektoré krásne dámy inšpirovali prácou profesionálov a predaj tváreniek stúpa. Pomaly, ale isto sa s nimi učíme pracovať.

Catrice: Prime and Fine Eyeshadow Base

Roky som hľadala dobrú podkladovú bázu pod očný tieň. Moja najobľúbenejšia bola báza od Pupa Milano, ale sa k nám prestala dovážať. Priznám sa hneď na začiatku, že tekuté bázy mi nepasujú. Ich balenie je síce hygienickejšie, ale čisto silikónová konzistencia nepatrí k mojim srdcovkám. Keď som zbadala bázu od Catrice, tvár sa mi rozjasnila. Vosk! Super! 

Váš (ne)zdravý prístup k liečbe

Pristavili sa pri pulte a vypýtali si konkrétne tabletky. Na jednej strane ma tešilo, že aspoň niektorí ľudia presne vedeli, čo chcú, no na druhej strane som s tým nebola spokojná, lebo som tušila, že to je ich samoliečba. Poviem úplne bez akéhokoľvek zastierania pravdy, že celé vaše liečebné postupy, ktoré považujete za najlepšie, sú úplne nafigu. Bez urážky. A ešte vás v tom podporuje aj reklama, ktorá nepovie všetko. Nenechajte si vymývať mozog!

---

Možno si teraz klepkáte po čele a skôr máte chuť opýtať sa ma, či mám v náplni práce chcieť od každého neznámeho človeka zdôvodnenie, prečo sa chce liečiť tak ako chce. Však ani pokladníčka v Tescu sa nepýta, prečo si kupujete vajíčka a komu ich idete pripravovať. Ale to je omyl. Ja nie som predávačka a mám, respektíve mala som za pacientov trestno-právnu zodpovednosť. Ak si totiž niekto nejako poškodí, zdravotník v tom ide ako prvý, lebo on sa MAL opýtať. Ale o to mi až tak nešlo. Ja som to brala hlavne z tej ľudskej stránky. Keď už nikoho iného, vrátane pacientov, netrápilo, ako sa liečia, aspoň ja som sa chcela uistiť, že si neuškodia. Ale niektorí pomoc nechceli. Prichádzajú totiž trendy zo západu, že zákazník pán a má pravdu, aj keď ju nemá (však sedieť pôjdem ja, keď sa niekto zabije), čo ľudia takto aj chápu a patrične mi to dávali pocítiť. Tak tu prinášam prehľad najčastejších a našťastie RELATÍVNE banálnych omylov, akých sa ľudia dopúšťajú a pokračujem v poradenstve, ale online, lebo tu mi nikto nehodí škatuľku do hlavy. :-)

Keď mám zvýšenú teplotu, mal by som si dať tabletku na zníženie teploty.

Je to omyl. Urobte to raz, bude to ešte relatívne OK, no urobte to viackrát, poriadne sa neliečte a koledujete si o vážne problémy, napríklad o chronický únavový syndróm. Pokiaľ ste čítali môj článok o kréme Sensibio Tolerance +, potom viete, ako telo reaguje na neprimeraný podnet. Nervové zakončenia sú podráždené, vyplavia sa mediátory zápalu (prostaglandíny a iné látky), vyšle sa signál do mozgu a on vydá príkaz telu, čo sa má urobiť. Pri kontakte s vírusom alebo baktériou znie okamžitý príkaz "Zvýšiť teplotu a eliminovať nepriateľa." Áno, zvýšením teploty sa ten nepriateľ naozaj eliminuje, lebo všetci vieme, že vírusy a baktérie neprežívajú v teple. Takže zvýšením teploty telo v skutočnosti bojuje. Ak mu dáte liek s paracetamolom, ibuprofenom alebo kyselinou acetylsalicylovou, len mozgu dáte signál "Všetko je OK, zníž teplotu!", lenže nepriateľ nezmizol. Organizmus sa teraz bude trápiť nielen s ním za zhoršených podmienok, ale sa tiež bude trápiť "zneškodňovaním" tablety. A vy sa raz tak dlho budete liečiť. Správna liečba je taká, že si ľahnete do postele, uvaríte teplý čaj z byliniek a zajete to miskou ovocného šalátu s medom (ak nemáte naň alergiu). Med zabíja baktérie a vitamín C z ovocia pomáha imunitnému systému. Ak priberiete k vitamínu C aj zinok, pomáhate imunitnému systému ešte viac.

Keď mám príznaky chrípky, musím si hneď kúpiť liek proti chrípke.

Je to úplná hlúposť, lebo čo obsahujú všetky lieky proti chrípke (s výnimkou tých homeopatických)? Paracetamol, kyselinu acetylsalicylovú, ibuprofén a k tomu ešte látky na zúženie ciev (nejaký derivát efedrínu), aby vám odpuchla nosná sliznica. Takže nie, naozaj to nie je nutné, práve naopak. Ten ibuprofén aspoň potláča zápaly, takže môže (nemusí) mať aspoň nejakú pridanú hodnotu v prípade, že máte podráždené hrdlo, ale inak v tom nie je veľký rozdiel.

Na liečbu chrípky sú najlepšie lieky proti chrípke.

Opäť sa budem opakovať. Tieto lieky nie sú najlepšie ani v začiatkoch a ani pri liečbe. V reklame sa síce hovorí, že vás rýchlo postavia na nohy. To je pravda, lebo sa nebudete cítiť zle. Ale v skutočnosti si len poriadne ubližujete, pretože chorobu nevyležíte, keď sa cítite tak super, že idete do roboty ľahkým krokom a váš organizmus sa zatiaľ vyčerpáva.

Keď mi tečie z nosa, alebo ho mám upchatý, liekom sú nosné kvapky.

Ešte tá stredná časť vety až do konca by bola pravdivá asi tak na 50%, ale faktom je, že kvapky nie sú liekom. Nikdy som nepočula o nikom, koho by kvapky vyliečili z nádchy. Nádchu spôsobuje vírus, ktorý sa usadí v nosnej sliznici, ona s ním bojuje, napuchne a tvorí sa hlien. Na vírus nádchy zaberá len jedno - teplo, inhalácia, dostatočný prísun tekutín, najmä čajov, ktoré podporujú potenie (napr. bazový), vitamíny. Čo robia kvapky? Nafazolín, xylometazolín a oxymetazolín zužujú cievy a spôsobia, že sliznica odpuchne. To isté robia aj látky vo vyššie spomínaných liekoch proti chrípke. Nos a dutiny sa tak uvoľnia a môžete zasa dýchať.

Ak hlien odteká, je to dobré a netreba na to nič užívať, len sa treba liečiť, ako som napísala. Pokiaľ neodteká, tak vtedy mu treba pomôcť, ale nemusia to byť hneď kvapky. Niekedy stačí inhalácia. Ak nestačí, tak vtedy už naozaj treba kvapky ako dodatočnú pomoc a k tomu môžete pridať nejaké mukolytiká (napríklad s obsahom acetylcysteínu), ktoré hlien riedia a zabránia tomu, aby sa usadzoval v horných dýchacích cestách. K tomu je nevyhnutný poriadny pitný režim, zvýrazňujem slovo PORIADNY, lebo ak nepijete, alebo pijete málo, hlien sa nemá čím riediť. A ak sa stav nezmení do 7 dní, alebo sa farba hlienu zmení na žltozelenú, obsahuje krv, alebo hlien zapácha, okamžite choďte k lekárovi. To už nie je bežný vírus nádchy, ale bakteriálna infekcia, na ktorú treba iné lieky.

Ak užívam šumivé vitamíny (napr. vitamín C), porazím chrípku.

Šumivé vitamíny sú len nápoje pre rozmaznaných ľudí, ktorí sa nevedia donútiť vypiť tekutiny, musia mať sladké nápoje, ako malé deti a svoju rozmaznanosť vyhovárajú rýchlym nástupom účinku. Je niečo iné, keď máte vážny problém s prehĺtaním väčších tabliet a kapsúľ a niečo iné, keď tabletu odmietate len zo zanovitosti. Ak si dáte 500mg vitamínu C, v skutočnosti sa väčšina z neho vylúči močom a ešte parádne zaťažujete obličky. O tom, ako tie "šumienky" pôsobia na žalúdok, sa tiež dá diskutovať. Na chvíľku neutralizujú žalúdočné šťavy, aby sa potom žalúdok mohol opäť prekysliť. Oveľa väčší význam má hodiť si jeden či dva "šumáky" na začiatok a potom prejsť na vitamín C s postupným uvoľňovaním, alebo radšej kúpiť pol kila citrónov, kilo pomarančov a šípkový čaj. Liter správne pripraveného čaju zo šípok (čítajte vždy návod a nevarte ho) má viac vitamínu C, než kilogram citrónov.

Na bolesti hrdla sa užívajú sirupy.

Ešte nedávno neexistoval žiadny sirup proti bolesti hrdla, ale keďže výrobcovia poznajú rozmaznaných ľudí, už sa toho nápadu vraj chytajú. Bolesti hrdla však spôsobujú baktérie alebo vírusy, ktoré podráždili sliznicu. Proti vírusom sa dá bojovať len tým spôsobom, ako s nádchou a ak problém nepoľavuje, máte napuchnuté, alebo dokonca zahnisané mandle, potom už liečba patrí do rúk lekára. Inak sa nepriateľ likviduje dezinfekciou. Otázka pre Vás: Ako aplikujete tekutý obväz na rany? Budete ním ranu polievať, alebo ho radšej nastriekate a necháte zachnúť? Určite odpoviete, že tú dezinfekciu nepláchnete do kanála. Teda má rovnako nulový význam ju splachovať do žalúdka v nejakom sirupe. Mali by ste vycmúľať tabletku, aby mala dezinfekcia čo najviac času pôsobiť na postihnutom mieste, alebo nastriekať sprej. Podotýkam, dostatočnou dezinfekciou nie sú tie silné "vetrové" mentolové cukríčky v rolke. Ak je hrdlo už dobre rozdráždené, tak si ho ešte viac podráždite. Pri škriabaní voľte radšej pastilky s bylinkami (šalvia, skorocel) a pri bolesti už lieky v podobe dezinfekčných pastiliek na cmúľanie, alebo sprejov. Nie cukríky.

Proti kašlu sú najúčinnejšie sirupy.

V čom sa líšia sirupy od kvapiek? V prvom rade v koncentrácii. Zatiaľ čo kvapky vám vystačia na týždeň liečby, sirup pri správnom dávkovaní pre dospelého človeka miniete do 3 dní. Najčastejšou účinnou látkou v sirupoch a kvapkách je ambroxol, ktorý potrebuje čas, aby zaúčinkoval a naozaj začal uvoľňovať usadené hlieny. Býva to tak 4 a viac dní a bromhexínu to trvá ešte o niečo dlhšie. V druhom rade sa sirupy od kvapiek líčia v obsahu cukru a chuťových látok, ktoré sa pridávajú kvôli deťom. Opakujem, kvôli deťom, ktoré budú vyvádzať, keď im budete podávať liek, ktorý nechutí dobre. Dospelý, normálny dospelý človek, hodí do seba kvapky alebo tabletku a chuť nerieši. Takže ešte stále si myslíte, že vám stačí jedna fľaštička sirupu, ktorý budete užívať len tak ledabolo?

Druhá vec sú indikácie. Ľudia absolútne nerozlišujú suchý od vlhkého kašľu a ešte sa urážali, keď som sa ich opýtala. Oni vraj presne vedia čo chcú. Ach tvrdohlavosť naša slovenská... Videla som na nich, ako odpľúvajú, počula tie zvuky, ako keď hlieny idú z dutín, ale oni ich chceli zastavovať. Neviem, či si ich chceli ponechať na pamiatku, alebo čo... To je dobré tak na zápal priedušiek... Takže aby bolo jasné, produktívny kašeľ, kde ide hlien vonku, podporujeme expektoranciami / mukolytikami (ambroxolom alebo acetylcysteínom napríklad), ale výborné sú tiež bylinky ako skorocel, materina dúška, brečtan. Podporujeme aj štekavý kašeľ, keď vieme, že sme mali zapálené hrdlo a nastekali nám do dýchacích ciest hlieny. To predsa cítite, že vám tam niečo sedí. Ak ste si nie celkom istí, radšej si kúpte kvapky, kde je kombinácia butamirátu s guajfenezínom (nebudem menovať, ale keď poviete v lekárni, budú vedieť). Ten tlmí dráždivý kašeľ, ale ak je v cestách hlien, podporuje vykašliavanie. Droproprizín sa používa na tlmenie kašľa, ktorý bol vyprovokovaný nejakou prekážkou v cestách, ktorá však už zmizla, alebo keď sa doliečujete (napríklad ste mali zápal hrtana, hlien je už dávno preč), len vy nie a nie prestať kašľať. Alebo keď kašlete v noci po tom, čo ľahnete. Vtedy ľudia riadne drhnú a nemôžu spať. Ale objektívne mám oveľa lepšie skúsenosti s homeopatickým sirupom na doliečovanie chorôb.

Na bolesti by som si mal kúpiť tabletky od bolesti.

Neexistuje, aby tabletka proti bolesti liečila to, čo bolesť spôsobilo. Bolesť môže spôsobovať zápal a ten by pri troške šťastia mohol pomôcť zredukovať ibuprofén, diklofenak a podobné protizápalové lieky. Dobre je užívať ho vtedy, ak vieme, čo bolesť spôsobilo a príčinu sme odstránili (napríklad zubný kaz, poškodenie chrupavky kolena, vyskočenie medzistavcovej platničky, čo patrí do rúk lekára). Ale tlmiť bolesť bez toho, aby sme podnikli nápravu, to je to isté, ako keď si dávate tabletky proti zvýšenej teplote a neliečite sa poriadne.

Ešte raz zopakujem - telo neliečia lieky, o ktorých si myslíte, že ho liečia. Telo sa lieči samo a vy mu môžete pomôcť správnym prístupom, bylinkami a ovocím, poprípade ešte nejakým doplnkom stravy. Nie však potláčaním symptómov a prechodením choroby. Môžete sa cítiť lepšie, ale baktérie sa množia, mutujú a príde deň, keď na vašu chorobu nebude pomáhať nič. Ja som nikdy nepustila pacienta z lekárne bez čaju a podrobných inštrukcií. To ostatné si môžete dať, keď už vážne trpíte a podnikli ste všetky patričné kroky.

Možno sa však stane, že už si čoskoro lieky budete kupovať aj na čerpacích staniciach. Hodíte ich do košíka a nablokuje vám ich na pokladni niekto, kto na to nemá ani školu a nijako vám neporadí. To je správne? Ja si myslím, že nie. Ako som už písala v jednom článku, my mladí by sme sa mali dožiť aspoň 100 rokov, aby nám tento systém vrátil to, čo doňho dávame na odvodoch, alebo aby bola aspoň dáka šanca. Tak sa tak začnime aj správať a nenechajme ordinovať známych, internet ani seba. Ak tento spôsob predaja liekov niekedy prejde, budem to považovať za zámer tých tam hore. Oni dobre vedia, že (s)prostý Slovák sa svojou tvrdohlavosťou odpraví aj sám a ešte skôr, než sa dožije dôchodku. Ako kedysi jeden slávny človek povedal: Takí sme prostí, až sme sprostí".

Prehrabte si doma vašu lekárničku. V článku som menovala konkrétne účinné látky, nie názvy liekov, ale látky sa vždy na krabičke píšu. Budete presne vedieť, čo je na čo a nebudete kupovať hlúposti. To je všetko z mojej strany. Budem rada, ak prinesie tento článok aspoň trošku osvety do tohto sveta plného nesprávnych informácií a chorých zaužívaných postupov.

Ja vs. láska

Ako Bridget - stále sama. Niekedy je mi to ľúto, ale depresie nemám. Neženiem sa do vzťahov ani zo zúfalstva, ani zo zvedavosti. Ak sa na scéne zjaví ten pravý, určite nebude rozmýšľať o mne ako o perspektívnej partnerke, keď budem naňho hľadieť z náručia iného - toho nesprávneho. Takže scénu sledujem, ale už bez zbytočných záväzkov a komplikácií. Ak ste single, prijmite moje rady.

---

Poradím vám, ako ostať nad vecou. Ja viem, že dnešné trendy veľmi neprajú single ľuďom. Na každú akciu v meste, ktorá sa kde koná, väčšinou prídu páry. Sedia všade. Sápajú po sebe v autobusoch (čo ja osobne neznášam, to podľa mňa patrí inde), posedávajú na terasách, na lavičkách, v parku. Pre jedného sa na figu varí, budete donekonečna zbierať bielizeň, aby ste konečne mohli zapnúť práčku a týždeň zberať riad do umývačky. A to ani nehovorím o príbuzných a priateľoch, ktorí sa vás do omrzenia budú vypytovať otázky typu "A už máš frajera?" a vy im donekonečna budete odpovedať rovnako: "A načo by mi bol?" a tváriť sa pri tom nepriestrelne ako protiatómový kryt, alebo sa tajomne usmievať. Ale ak mám s niekým byť len preto, aby som sa na nich mohla víťazoslávne zaškľabiť, povedať "Mám!" a potom sa domov vrátiť k človeku, s ktorým si viem povedať tak dve a pol slova, tak teda ďakujem, ale nestrávim svoj život s niekým, kto mi nerozumie.

Nebola som svätá. Dávam to za vinu tak trošku rodičom a mojej výchove. Neučili ma primerane reagovať na narážky, zato ma vždy držali na krátko. Na jednej strane zo mňa už od malička vychovávali slušného človeka, ktorý sa vždy správal k iným úctivo a nikdy nerobil bláznivé kúsky, ale tiež vychovali ženu, vo vnútri ktorej vybuchujú sopky a ona to v sebe dusí. Ja teda poviem človeku veci..., lebo som veľmi úprimná a viem mať praštené a veselé nápady, no keď ide o city, mám trošku problém prejaviť sa a povedať si svoje. To sa premietalo aj do mojich vzťahov.

Moja prvá láska tragicky zahynula. Ťažko povedať, či by to bol býval pre mňa partner na celý život, veď sme boli prakticky decká, ale aj tak som hneď prvý životný pokus zbabrala. Nestihli sme sa ani rozlúčiť a vymeniť si kontakty, pretože môj prázdninový pobyt v danom meste skončil predčasne. Pred rodičmi som však bola ticho. Stále tvrdili, že mám na lásky čas a vedela som, že by nesúhlasili. Trošku ma to poznačilo, ak mám povedať pravdu. No áno, držala som jazyk za zubami a nielen vtedy. Aj keď som sa od príbuzných náhodne dozvedela, aká strašná vec sa mu len mesiac po prázdninách stala, mlčala som o tom takmer pol roka. Nebyť netaktnej poznámky spolubývajúcej na internáte, zrejme by som nevybuchla a nedostala to zo seba vonku. Iný záver prázdnin by celý sled udalostí aj tak nezmenil a moje listy by Mikimu aj tak život nevrátili, ale neprajem nikomu tie pocity viny a neustále otázky, čo by bolo, ak by...

Takže prvé ponaučenie: Za lásku sa vždy oplatí bojovať, alebo aspoň podniknúť nejaké kroky. Vždy je lepšie skúsiť a neuspieť, než strčiť hlavu do piesku ako pštros, tváriť sa, že sa nič nestalo a potom si to vyčítať.

Prvý vážnejší vzťah začal na pracovno-štúdijnom pobyte v Španielsku. Bola to vôbec prvý muž, s ktorým som seriózne začala chodiť, ale veľký surovec. Nebola som preňho rovnocennou partnerkou, ale majetkom. Človek si to neuvedomuje, keď je čerstvo zamilovaný. Došlo mi to až vtedy, keď som odišla domov a on mi robil do telefónu žiarlivostné scény, hoci som mu nedávala žiadne dôvody. Mali sme do budúcnosti plány, mal prísť za mnou, no náš vzťah sme ukončili ešte predtým. Nikdy však nezabudnem na ten moment, kedy mi do lekárne, kde som robila, prišlo malé dievčatko s olivovou pleťou, uhľovočiernymi vlasmi a so španielskym prízvukom i vážnou tvárou povedalo: "Ja teba zabiť, lebo ty mi zlomiť srdce." Asi by do mňa vtedy ani valašku nezaťal, čo som bola taká tuhá od strachu. Tento muž mal čosi z troch kultúr. Z časti bol Francúz (po matke), z časti Arab (po otcovi) a so Španielskou výchovou. Z každej krajiny asi pobral to najhoršie a po všetkých tých výstupoch pri obyčajných telefonických hovoroch som bola ochotná veriť, že by bol schopný aj viac, než ma len zastrašovať. Dramatický záver vzťahu, čo? Ako dobre, že nemá nové číslo na môj mobil. :-)

Moja druhá životná lekcia: Nech to vyznie akokoľvek, neodporúčam vzťah s cudzincami, ktorých kultúra je výrazne iná, ako tá naša. Nebudete sa vo všetkom chápať a môžete mať úplne rozdielne názory na bežné veci.

Ani neviem, či táto skúsenosť a strach nejako zafungovali v čase, keď som sa zamilovávala do SBS-kára v obchodnom dome, kde bola aj naša lekáreň. Skôr to s tým strachom nemalo nič spoločného, ale ľúbila som ho a veľmi, hoci ma hneď na začiatku vzťahu oklamal v pár veciach (napríklad klamal o veku, prvý varovný signál). Lenže cez ružové okuliare sa ťažko vidí v reálnom svetle muž, ktorý je neustále pod niekoho vplyvom a nemá vlastný názor. Jeho slovo neznamenalo nič. Nikdy ho nedodržal. Najhoršie však bolo to, že klamal, zatajoval, odbiehal od témy a ani to nerobil dobre. Pre svoj prístup sa v Anglicku, kde sme spolu istý čas obaja pôsobili, dostal do obrovských problémov. Všetkému sme mohli predísť, keby bol býval aspoň raz v živote ku mne úprimný. Všetci známi sa zhodli v tom, že iná žena (a možno i muž) by v momente zutekala na Slovensko, ale ja som sa zaňho bila ako lev, zničila si zdravie a poznačila celý ďalší život, len aby som ho zachránila. Bolo to tam veľmi drsné. Nielen preňho, ale i pre mňa, no prežili sme to a šťastne sa vrátili domov, aby sme sa konečne po viac ako 4 rokoch vzali. Pár mesiacov pred svadbou ma však podrazil a pre svoju naivitu (ktorú zastieral ďalším klamstvom) pochoval naše spoločné plány do budúcnosti. V mene lásky som mu to chcela odpustiť, ale zrejme v odpustenie pre vážnosť svojho prehrešku nedúfal a tak ma stihol ešte podviesť s inou ženou. To bol koniec a pre mňa obrovská rana. Všetko som mu odpustila, ale už mu nikdy viac nebudem veriť, tak som radšej odišla.

Tretia životná lekcia: Klamárov nechajte pekne na pokoji a nechcite chlapa, ktorý bude stále pod papučou (hoci i vašou). Slovo robí muža. Ak vám hneď na začiatku vzťahu klame, bude to robiť stále. A to isté platí i pre pánov. Nemali by chcieť klamárky. Je iná milosrdná lož. Možno sa tiež dá odpustiť, ak klame v záujme svojej rodiny, ale nie pre svoj egoizmus. Bude to znieť tvrdo, ale egoista si nezaslúži lásku.

Posledný vzťah bol lepší, než predošlé i keď mnohé znaky môjho vtedajšieho milovaného sa mi zdali byť povedomé. Minimálne vo váhe slova, v klamstvách a predošlom pohnutom živote by si títo poslední dvaja mohli podať ruky. Bola som výborný liek na jeho ego. Pomohla som mu získať späť jeho sebavedomie, nájsť si lepšiu prácu, naučiť ho niektoré veci potrebné do života (napríklad uvariť jedlo, ožehliť tričko, pre prípad, že by to niekedy potreboval a pod.), vrátiť sa späť ku koníčkom a nájsť tak trošku iný zmysel života. Ale v našom vzťahu chýbalo niečo podstatné - láska. On ma nemiloval. Možno si trošku vážil to, čo som preňho urobila, ale nevážil si mňa. Chodil so mnou preto, lebo momentálne nechodil s inou. Opäť som pociťovala to staré známe, ako keď dávate človeku všetko, ale naspäť nedostávate nič, len sľuby a klamstvá a tak som ho opustila. Bolo to správne rozhodnutie, pretože odvtedy mal niekoľko vzťahov, o ktorých si myslel, že ja nemám ani tušenie a keď mu niektorý krachol, vždy prišiel za mnou. A ešte si aj myslel, že mu na tie jeho plané sľuby skočím. Chcel ma mať ako zadné dvierka, ale tomu som ja povedala rázne NIE. Nie som a nebudem pre nikoho plánom B.

Posledná lekcia z lásky: Nikdy nezačínajte vzťah, keď nemáte 100% čistú hlavu a srdce z predošlého. Pritiahnete totiž presne takého istého človeka k sebe. A možno aj horšieho.

Možno by som mala pre vás ešte jednu radu a to, aby ste dali pozor na okolnosti. Ten druhý (a azda aj posledný partner) by vás mal poznať takých, akí ste. Pri plnej sile, v najlepšej nálade, pri maximálnom možnom šťastí, aké ste v danom momente schopná ukázať i dať, lebo to mu bude po celý zvyšok života pripomínať, prečo vás ľúbi. Vzťah nesmie byť založený na ilúzii šťastia a ani na klamstve. Začiatok je ten zlomový okamih, od ktorého je bude možné kedykoľvek rešťartovať na chvíľku ochladnutý alebo zovšednelý vzťah. Má si vás pripomínať ako deprimovanú babu, ktorú stretol niekde vyplakávať? Alebo vás má vidieť ako človeka, na ktorého sa rúcalo všetko v práci? Celé zle. Pritiahnete k sebe buď človeka, ktorý len potrebuje vašu pomoc a bude využívať vaše skúsenosti, alebo človeka, ktorý z vás vysaje i tú poslednú silu či peniaze (prípad mojich priateľov). Alebo samaritána, ale to tiež nie je práve šťastná voľba. Môžete byť bútľavou vŕbou, ale nikdy by ste nemali vstupovať do vzťahu ako zranený pocestný, ale ani ako samaritán. Aj keby tam predsa len boli nejaké iskry, ak sa rola partnera zmení na rolu rodiča, časom úplne pochováte vášeň i celý vzťah. Rodičov ľúbime, ale inak, však? To nie je ako partnerská láska.

Ak sa teraz pýtate, či by som ešte pre lásku nejakého muža niekedy obetovala svoje zdravie alebo dokonca riskovala život, tak hovorím Áno. Urobím to zasa. Dám do toho všetko, ak bude v hre naše šťastie. Aj keby som mala pri tom zmeniť celý svoj život od základov, lebo ja sa lásky nebojím a nebojím sa ani výziev. Ale to šťastie musí byť NAŠE a nie len jeho. Ak vás má niekto ľúbiť, potom musíte byť šťastná(ý) i vtedy, keď tú budúcu lásku ešte nepoznáte a spokojná(ý) so sebou. Ako povedal Buddha i Dalajláma, šťastie nie je cieľ, šťastie je cesta. Šťastie nie je to, že ste našli niekoho do páru, šťastie je celá vaša cesta životom (s láskou i bez nej). Cesta, na ktorej spoznáte niekoho, koho budete sprevádzať a koho tiež budete nesebecky robiť šťastným.

Balea: tekuté mydlo a krém na ruky z novej limitovanej edície

Bola to láska na prvý pohľad. Môj krém na ruky vonia ako malina a citrónová tráva. Moje mydlo zasa ako divá ruža s dulou. Ja tieto tóny milujem. Takže ako by sa mi mohlo nepáčiť to, čo mám skúšať? Je mi dokonca cťou, že vám ich môžem teraz ospevovať a prvá hlásiť, že tie vône sú vydarené.

Skinlite: Strawberry Yogurt Masque

Kolagénová krémová maska s jogurtom a výťažkami z jahôd, to znie ako veľmi dobrý nápad. Však čo môže byť zlé na jogurte? Nič. A čo na jahodách? Taktiež nič. Ani kolagén nikdy nie je v mojom veku na škodu. Takže sa dnes pozrieme na práve takúto kórejskú masku. Bola som na ňu veľmi zvedavá, lebo jahody milujem a kozmetiku z východu každý chváli.

Sun Dance: mlieko na opaľovanie Sonnen Light Lotion LSF 20

Zatancujem si s hrabľami po záhrade a ešte sa aj pri tom opálim. Nemám veľa príležitostí sa opaľovať. Prakticky sa slnku vyhýbam ako čert svätenej vode, ale keď treba obrátiť seno, nie je u nás veľa dobrovoľníkov, ktorí by to šli robiť. Vyhovoria sa, že mne to ide najlepšie, tak sa natriem nejakou kozmetikou na opaľovanie a poďme hrabať. :-)

Moja chyba č.1 - Pleťovražda

Nebudem klamať, v starostlivosti o pleť ma dlhé roky dozadu vôbec nezaujímali prírodné riešenia. Však načo príroda v kozmetike? Stačia bylinky v čaji, nie? To som si vážne myslela, keď som bola mladé dievča a uvažovala nad zdravotníckou školou. K zmene názoru nepomohol ani postoj lekárov k riešeniu mojich problémov s pleťou a akné. Pre mňa ich slovo znamenalo veľa, veď čo pán doktor povie, to musí byť pravda, nie? Ale nebola.

---

1. štádium - zmiešaná pleť a akné

S akné som si naozaj preskákala svoje. Už po nástupe na strednú školu mi mohli na kožnom oddelení pomaly prideliť inventárne číslo. Chodila som tam každý týždeň, lebo to, čo mi špatilo ksichtík, to prekryla len hrubá vrstva Aknecoloru. Ach Aknecolor... To bola moja posledná záchrana, Kebyže ho nemám, ani nevystrčím nos z internátu. Naň padalo takmer celé moje vreckové. Spolubývajúca sa smiala, že by sa dal zo mňa zoškriabávať špachtličkou. A pod ním bola pokožka, na ktorej sa konali chemické a kadejaké iné "laboratórne" experimenty. Zdalo sa mi, že keď výrobky pre krásu neobsahujú kadejaké zázračné molekuly a oné patentované komplexy otázneho pôvodu, ale len bylinky, nebudú až také účinné. Verila som krásnym chválospevom na obaloch a nie sama sebe a svojím vedomostiam.

Zinková pasta, tekutý púder, zubná pasta, gáfrovo-ichtamolová masť so zinkom na vysušenie, liehové roztoky s kyselinou salicylovou i fenolom predpísané lekárom v počte niekoľko desiatok kusov vymíňaných fľaštičiek, desiatky kupovaných kozmetických prípravkov na čistenie (náplasti, pílingy, toniká, gély, krémy,...) niekoľko druhov antibiotických mastí, roztokov a dokonca i tabletiek, IPL (ožarovanie pulzným svetlom). Všetko mi lekári predpisovali jedna radosť. Nehovorím, že bolo všetko z toho zlé, no ostávali len šupiny drasticky vysušenej pleti, na ktorú neplatilo absolútne nič. Stratila svoju obranyschopnosť a aj tak si na nej ďalej rašilo akné. Jediným výsledkom týchto experimentov bola presušená koža, ktorú mi nikdy neporadili popri medikamentóznej liečbe hydratovať a na ktorú sa pre tie chrasty ťažko dával mejkap. Ani nechcem spomínať, ako som vyzerala. Viete, aká by som bola vtedy vďačná za dobrú radu? Veľmi.

2. štádium - mastná pleť a silné akné, chvíľu pokoj a potom návrat do pôvodného stavu

V devätnástich som mala príšerne mastnú pleť a ešte horšie akné, no kvôli iným problémom mi lekár nasadil HAK. Antikoncepcia problémy vyriešila a príjemným dôsledkom bola aj konečne pekná pleť. Ale netešila som sa dlho. Hneď po vysadení lieku mi pokožka ukázala, kto je tu pánom a to teda všemožnými spôsobmi. Ak bola dovtedy zlá, tak teraz to bolo ešte horšie, lebo všetky problémy sa vrátili a prišli i nové. Akné bolo všade, aj na chrbte a vo vlasoch a pokožka mastná. Začala som používať menej mejkapu, viac pleť čistiť. Krémy na hydratáciu som nepoužívala - chyba. To som mala. Preto dnes každému prízvukujem, aby nepoužíval len toniká a vodičky, ale tiež krémy.

3. štádium - citlivá pleť so začervenaním, z ktorého sa stalo trvalé

Pleť sa spamätala a prestala sa časom mastiť ako divá. Čo ma však po určitom čase štvalo úplne najviac, to bol červený nos a červené fľaky na lícach. HAK nebola riešením, len oddialila riešenie problému. Ani čistenie. Najskôr sa mi škvrny objavovali len z času na čas a neskôr mi ostali natrvalo. Fľaky zhoršovala klimatizácia, ktorú sme v lete museli mať kvôli uchovávaniu liekov citlivých na teplo (najmä mastí) zapnutú trvalo a ešte kúrenie. Spod jemnej pokožky (ani netuším, kde som k nej prišla, lebo predtým bola priam hrošia) mi presvitali modročervené žilky a najviac červený ostal nos. Takže som sa cez všetky štádiá prepracovala až na citlivú, začervenanú a veľmi netolerantnú pleť.

Áno, rosacea a k nej ako bonus pleť s typom striedajúcim sa ako 4 ročné obdobia. V chladnom počasí som sa lúpala z kože a mala doslova niečo ako atopický ekzém, lebo na zmeny teploty pokožka reagovala veľmi zle. Na jar a na jeseň bola moja pleť samá vyrážka a hoci sa slnko zdalo byť liečivé (pleť mi v lete zhrubla, takže akné zdanlivo mizlo), bez opaľovacieho krému som nesmela dať ani ranu. Každé leto som bola v jednom kuse červená ako rajčina. Vyzerala som ako pojazdná meteostanica s displejom rovno na ksichte. :-D Stačilo pozrieť na mňa a mali ste jasno, aké počasie je vonku. :-)

Malo to však jednu výhodu. Mohla som na sebe otestovať všetko, čo som predávala pacientom, lebo neexistoval typ pleti, ktorý by som nemala. ;-) Suchá, mastná, zmiešaná, normálna, citlivá... to všetko už u mňa bolo a vďaka tomuto som im vedela lepšie poradiť. A keďže som konečne začala poriadne študovať bylinky, tak som im radila aj čaje, prírodnú kozmetiku a klasickú kozmetiku s prírodnými výťažkami. Veru mi prišli mnohí poďakovať, že ako dobre som im poradila. Len škoda, že pre mňa už vtedy začalo byť neskoro. Čo z toho, keď máte pleť bez akné, keď máte červený nos ako alkoholik? Pleť bola nie ako zrkadlo zlého zdravotného stavu, ale ako dôsledok. Dôsledok nesprávnej starostlivosti o pleť, neskôr ako výsledok prehliadania varovných príznakov blížiacich sa zdravotných ťažkostí a nesprávnej liečby nariadenej lekárni. Trvalo roky, kým začala vyzerať aspoň tak, ako vyzerá dnes.

Záver a rada pre vás

Nechcem, aby tieto chyby po mne ktokoľvek opakoval. Skúste sa preto niekedy zamyslieť nad tým, čo pre seba robíte a či je to dosť. Ak sa vám nezdá, že by sa váš stav zlepšoval, určite neurobíte chybu, keď sa poradíte s ďalším nezávislým odborníkom a keď vyskúšate nejaké alternatívne spôsoby liečby. Nikdy však nezabudnite na jedno - každému, kto vám radí, musíte povedať všetko. Nezatajujte nič, čo používate k svojej liečbe. Ani čaj. Aby vám lekárnik, homeopat, ľudový liečiteľ, lekár a každý iný odborník mohol nariadiť nejakú liečbu, musí sa uistiť, že nenastane situácia, v ktorej by jeho metóda negatívne ovplyvnila účinky tej druhej.

Pacientom najčastejšie škodí práve nevedomosť a ticho. Na internete ordinuje "doktor Google" a tak nemajú vždy presné informácie, ale držia ústa zatvorené. Ak by viac rozprávali, nedochádzalo by k omylom a možno by sa im aj lepšie pomohlo. A možno by to donútilo niektorých "odborníkov" aj k hlbšiemu štúdiu. Len by musel rozprávať každý, nech si nezvykajú na ticho. Mňa otázka vždy nakopla k tomu, aby som šla pátrať po odpovediach a nových vedomostiach. Chcela som pomôcť každému, kto sa pýtal. Úprimne. A viete, kde ma všetky knihy nakoniec doviedli? K bylinkám.

Tam pri bylinkách to celé začína i končí. Dnes tvrdím, že nie je nič zlé na tom, ak človek používa kozmetiku, v ktorej je aj nejaká chémia, ak jej nie je priveľa, ak sú tam aj nejaké prírodné extrakty, ak si citlivo vyberá podľa požiadaviek svojej pleti a nájde pre seba to správne. Podľa mňa je absolútne nutné, aby človek žil v rovnováhe s prírodou a volil si zlaté stredné cesty, lebo niekedy sú syntetické suroviny omnoho účinnejšie ako prírodné a bezpečnejšie, ale niekedy je to presne opačne. Treba vedieť, ktoré látky, kedy, v akej koncentrácii a v akej kombinácii. To sa vám snažím vysvetliť aj na svojom blogu, keď píšem o kozmetike.

Vždy ma zaujíma, čo kozmetika obsahuje. Hoci sú moje články niekedy dosť dlhé, aspoň viem, že som nezabudla na nič podstatné a že sa z nich dozviete všetko, čo by ste mali vedieť. Možno si takto nezískam tisícky čitateliek, lebo človek je predsa len trošku lenivý tvor a nie každému sa chce čítať, ale ja pevne verím, že tým pomáham viac, než keby som na blogu poskytovala len stručné informácie o farbe, vôni a konzistencii. Také informácie sú vám na nič.

Citlivá pleť a Sensibio ako prvá pomoc

Citlivá pokožka je fenoménom dnešnej doby a považujem ju za daň, ktorú platíme za náš aktuálny spôsob života, za naše myslenie, za znečistené životné prostredie, za naše omyly v kozmetickej starostlivosti, za náš komfort  a tiež čiastočne za povrchnosť. Naši starí rodičia niečo také nepoznali, trpíme tým len my. Ešteže sa dá s tým bojovať.

Rimmel: podkladová báza Stay Matte Primer

Je teplo a kráčam ulicou, kde asfalt sa už pomaly taví. Idem na hodinu tanca. Jeden by povedal, že toto môj mejkap isto nerozchodí. Slniečko, tá mrcha jedna, svieti ako divé a prehrieva vzduch. Pot sa mi v tej saune rinie po čele ako potok. Vlasy mám mokré, tvár celú orosenú a ešte sa pri tanci zapotím. Ale mne je to fuk. Ja som si totiž zafixovala mejkap novinkou, od ktorej očakávam veľa.

Bioderma: Sensibio Déo roll-on dezodorant

Ak mi niečo v lete vadí, je to určite  teplota nad 24 stupňov. Ja naozaj nemám rada leto, oveľa radšej mám jar, jeseň a zimu. Žiaľ, nie som zviera, ktoré by mohlo zaliezť niekde do nory, prečkať tie najväčšie horúčavy a vyliezť odtiaľ až v septembri. A tak musím jestvovať a "potiť sa ako somár v kufri", ako by povedala moja mama.

Balea: pleťová maska Happy Day a peelingové tampóny Ebelin

Na použitie novej masky značky Balea som sa veľmi tešila. Už dopredu som vedela, že to bude dobrá maska. Už som vám kedysi spomínala, že vlasové a pleťové masky Balea mám veľmi rada a obdivujem ich pre pomer účinných látok voči pomocným. Vždy v nich vyhráva účinok a príroda nad chémiou. Aj tentokrát tak bolo.

Bioderma: Sensibio Tolerance Plus krém

Dnes si povieme niečo o pokožke, ktorá neznáša veľa vecí, odborne povedané - je intolerantná. Otestovala som nový krém z rady Sensibio - Tolerance Plus, ktorý mnohí lekárnici nesprávne označujú ako liek na začervenanie, čo nie je tak celkom pravda a aj vysvetlím, ako je to s tou červeňou, aby vás nepoplietli. 

Novinky v sieti DM drogérie

Dávno sme nemali žiadne novinky na tomto blogu a priznám sa, že ja som tú kozmetiku v poslednej dobe ani veľmi nesledovala. Toľko trápenia s tým nešťastným notebookom... Ale hrozba je zatiaľ zažehnaná. Idem teda prezradiť, že máme nejaké novoty a poviem vám dopredu, že je to opäť paráda. Máte sa na čo tešiť. :-)