Prečo nechcem smartfón

Pýtate sa: "Toto je reč milovníčky techniky?" a ja prikyvujem na znak súhlasu. Nie, ja nikdy nechcem smarfón a pokiaľ sa budú vyrábať klasické telefóny, vždy budem mať taký. Ja totiž milujem elektroniku, ale o pôsobení elektromagnetického žiarenia viem svoje. Takže ďakujem, ale nechcem smartfón. Nechám si svoj obyčajný telefón. Kým mi bude slúžiť, nevymením ho za nič iné.

---

Žiarenie prijímané nedobrovoľne

V minulom článku som vyjadrila svoj nepokoj z toho, ako sa človek vzdiaľuje prírode. Oblieka sa do umelín, konzumuje umeliny a ešte sa aj vystavuje slnečnému žiareniu. Ale trend opálenej pokožky nie je tým jediným, čoho sa obávam. Všade okolo nás sú elektromagnetické vlny prichádzajúce z rôznych zdrojov. A teraz nemám na mysli len elektrosmog, ale vysielanie vĺn všeobecne, žiarenia, ktoré nemá tepelné účinky. Vezmime si napríklad také radary. Tie nás monitorujú každý deň. Sú namontované v lietadlách, na letiskách, v meteorologických staniciach, v policajných autách... Ak človeka náhodou niekde "neberie" do svojho dosahu nejaký radar, tak satelit určite. No a samozrejme nezabudnime na krátke, stredné a dlhé rádiové vlny, pásma televízneho vysielania a frekvencie využívané mobilnými operátormi na pokrytie územia signálom pre hlasové a dátové služby. To všetko prechádza okolo nás a časť z toho prijímame svojim telom a predmetmi, s ktorými manipulujeme. Stačí, aby boli z kovu a už sú anténami. Že to je hlúposť? Spomínate si na rádio, ktorému sa zlomila anténa? Viete, že stále fungovalo, nie? A takto "fungujeme" aj my. Cez všetko kovové i cez naše mobily sa sami stávame anténami.

Človek ako dobrovoľný prijímač a pokusný králik

Aby nestačili rádiá, my to žiarenie prijímame dobrovoľne a takmer permanentne si doprajeme extra dávku. Soláriá, opaľovanie na slnku, rôzne laserové ošetrenia. Absorbujeme všetko, čo sa len do nás vmestí a to všetko len kvôli nejakým hlúpym trendom. Že vy toto nerobíte? Tak mi povedzte, ako sa pripájate na internet? Určite sa pripájate cez kábel? Nemáte náhodou doma WiFi alebo internet v mobilnom telefóne? Však 3G je takmer všade... pre drvivú väčšinu mladých ľudí je škoda tieto možnosti nevyužiť. A keď už máte smartfón, tak prirodzene s ním aj internet v ňom, veď bez toho smartfón nie je "smart", ale len obyčajný "fón". Takže 24 hodín denne, 7 dni v týždni, 365 dní v roku prijímame a odosielame dáta priamo zo svojho náprsného vrecka alebo vrecka nohavíc. Prinajlepšom z kabelky, ale to tiež nie je žiadna výhra. Mobilný telefón máme pri sebe po celý deň, veď preto sa volá "mobilný", lebo ho máme mať po ruke a v noci pre istotu aj na nočnom stolíku. Však čo ak zmeškáme nejaký dôležitý hovor / status / SMS... Ale potom sa čudujeme, že v noci dobre nespávame, že sme stále podráždení a máme rôzne choroby.

Za lebo proti žiareniu?

Som toho názoru, že technika ohrozuje život, ale nie len ten, ktorý vnímate ako čas, ktorý plynie a ktorý nejako trávite. Ohrozuje telo zvnútra. Prírodné žiarenie je dôležité, ak sa používa v správnej miere. Koniec koncov, slniečko potrebujeme nielen my kvôli vitamínu D, ale i zvieratá. Ale má byť v rozumných dávkach a nie to umelé elektromagnetické. Keď chce niekto vrátiť späť zrak, alebo operovať nejaký orgán, to je určite dôležitá vec a stojí za zváženie použiť aj to umelé. Ale dať si laserom likvidovať obyčajné chĺpky, to mi už príde ako neskutočný hazard a hlúpa ľudská malichernosť. To je ako ísť s kosačkou na steblo trávy... O laserových ošetreniach vieme, že sú účinné, ale ani tí najlepší vedci nedokážu uhádnuť, čo bude o pár rokov. Poznáme my ľudské telo tak dobre, aby sme si mohli byť istí, že okrem tých pár chĺpkov nezničí aj niečo iné? Ale hej, robia sa výskumy a na stanovenie limitov tu máme tzv. "zákonné normy". Podotýkam však, že taká norma sa dá ľahko zvýšiť. Stačí balík bankoviek a odrazu je všetko zdravotne nezávadné. Peniaze sú a vždy boli na prvom mieste a napríklad takí mobilní operátori, tí ich nemajú práve málo. Všetko, čo je teraz OK, sa o pár rokov môže ukázať ako zlé. Aj o mikrovlnke sme si predsa mysleli, že len ohrieva jedlo...

V médiách sa objavujú články, kde sa píše o účinkoch mobilných telefónov. Údajne sa robí výskum vplyvu mobilných telefónov na plodnosť (čo má logiku, keďže ich často nosíme v nohaviciach) a dokonca ich podozrievajú aj z nárastu výskytu cukrovky. Ja by som sa stavila, že majú niečo dočinenia i s nárastom autoimunitných ochorení. Umelé vlny ničia bunky. O tom niet pochýb. A nielen to. Zasahujú aj do života ostatných tvorov na našej planéte. Nepríklad včely. Bolo dokázané, že v husto zaľudnených oblastiach majú včely veľký problém nájsť svoj úľ. A bodaj by aj nie. Včielky sú maličké stvorenia. Keď vták, ktorý je X-krát väčší, zazmätkuje pri zatmení slnka, čo potom spraví taká "WiFina" so včielkou?

Tu sú pravidlá, ktorými sa odporúčam riadiť, ak chcete byť zdraví:

• Nedovoľte, aby vám technika vládla a nestrpte jej prítomnosť na mieste, kde odpočívate. V spálni nemám žiadny počítač a ani televízor, nemajte ani vy. Je to škodlivé. Oboje patrí do obývačky alebo pracovne, nie do spálne.
• Snažte sa vždy spať vo svojej posteli a mimo dosahu spotrebičov. Ak sa bojíte, že pri sledovaní nejakého programu zaspíte, nastavte si budík a keď vám zazvoní, odkráčajte pekne do svojej spálne.
• Pokiaľ nemáte takú možnosť a na spánok i prácu máte tú istú miestnosť, nenechávajte spotrebiče v režime Stand-by a vypínajte ich poriadne (monitor počítača, televízor, reproduktory od počítača...). Ak by sa vypnutím vynulovali nastavenia času, dátumu, tak aspoň prekryte nejakým predmetom svietiace kontrolky daných zariadení, nech vás ich svetlo neruší.
• Počítač ani notebook nikdy nenechávajte v stave spánku / hibernácie. Veľa ľudí zaklapne notebook a hotovo. Ani sa neunúvajú ho normálne vypínať. Možno sa tak dá skrátiť čas, ktorý mu trvá zapnutie a vypnutie, ale pochybujem, že je to úplne v poriadku. Veď aj tá elektronika si rada oddýchne. Pre vás to platí dupľovane.
• Ak musíte mať notebook v izbe, kde spíte (hotelová izba, chata), vypnite ho nezabudnite ho odpojiť aj od prívodu elektriny. Aj pri dobíjanie predsa svietia kontrolky. Alebo ich aspoň zakryte.
• Ak nemusíte, nikdy nenechávajte mobilný telefón pripojený k WiFi a vypínajte bluetooth. Všetko, s čím nepracujete dlhšie, vypnite ihneď. I televízor, ak ho nepozeráte. Je to síce fajn mať zvukovú kulisu pri práci, ale úplne zbytočné. Ak pracujete s počítačom, zapnite si na ňom nejakú hudbu, ak nie, zapnite radšej rádio.
• Na noc mobilný telefón vypínajte úplne. Poprípade ho dajte aspoň do vedľajšej miestnosti, aby ste ho počuli, keby niekto potreboval súrne vašu pomoc, no nenechávajte ho zapnutý v spálni. A už vôbec nie pri svojej hlave. Preč s ním z nočného stolíka.
• Kašlite na súkromné emaily. Prečo by váš telefón mal každých 5 minút kontrolovať mailovú schránku? Nie je nič zlého na tom, keď si ju skontrolujete vtedy, keď budete mať čas a chuť. Aj na internet sa pripájajte len vtedy, keď ho potrebujete. Ušiel vám pravdepodobne autobus? OK, vtedy internet treba. Ale na sociálnej sieti naozaj celý deň visieť nemusíte.
• Pokiaľ nepotrebujete byť v trvalom kontakte s členmi rodiny a tento kontakt nie je možný inak ako cez mobilný telefón, vykašlite sa operátorom na tie ich voľné minúty. Zbytočne vás zvádzajú, aby ste ich prevolávali nasilu.
• Noste telefón v taške, nie vo vrecku a pri práci ho majte radšej v šuplíku, alebo skrátka niekde mimo, nie rovno pod nosom.
• Netelefonujte dlho. Radšej svojho priateľa navštívte, než by ste s ním mali hodinu drkotať len preto, že to máte zadarmo. Pamätajte, že už 10 minút hovoru je príliš dlhé pôsobenie žiarenia. A pre tehotné ženy je i polovičný čas príliš. Ľudia, ktorí vidia auru a pracujú s energiami, Vám nikdy neposkytnú telefonické konzultácie. Oni dobre vedia, ako veľmi je to škodlivé. Vybavia telefonát, ale dlhšie s vami hovoriť nebudú.
• Trápia vás chĺpky a iné malichernosti z estetických dôvodov? Zabudnite na kadejaké iné žiarenia, ak nejde o liečivé žiarenie na potláčanie chorobného prejavu (IPL a podobne). Voľte prirodzené prostriedky. Namiesto depilácie laserom skúste prírodné prípravky (napríklad olej na odstránenie chĺpkov Jannine, o ktorom som písala a ktorý kúpite tu) a namiesto solária radšej choďte pohrabať seno do záhrady alebo sa vyberte k vode, ak záhradu nemáte. Ale nezabudnite sa poriadne natrieť.
• Nebuďte otrokom techniky ani kvôli práci. Pracuje sa 8 hodín denne, nie 24.

Už v živote nechcem takú prácu, kde budem musieť byť 24 hodín denne online, kde by môj mobilný telefón musel každých 5 minút kontrolovať emailovú schránku a kde by som musela so strachom pozerať displej po každom odskočení niekam mimo. Keď budem chcieť byť zastihnuteľná, budem mať mobil pri sebe. A keď nie, dám ho niekde do kelu, nech mám pokoj svätý. Nepotrebujem žiadny smartfón a ani jeho aplikácie. Sú to krásne veci, ale v podstate somariny. Stiahnem si apku, ktorá mi pomôže s výberom šiat? Alebo takú, ktorá mi povie názov pesničky? A načo je to dobré? Timescheduling, black listy na nežiadaných volajúcich, to všetko je síce pekné, ale načo? Neviem si manažovať svoj čas? Neexistuje diár? To už je taký problém občas použiť pero? Je problém povedať niekomu slušným spôsobom, že ho mám na háku? Keď nejde o život, ide o... však viete čo. Ani nehovorím o tom, ako tie mobily s veľkými displejmi žerú energiu a musia sa stále nabíjať. Mobil majte na prijímanie a uskutočňovanie hovorov, prípadne na SMS. Nie na bavkanie sa a žranie elektriny.

Nebuďte otrokom elektroniky, nevystavujte sa elektromagnetickému žiareniu, neničte si ním život a nestávajte sa anténami. Elektroniku majte a pekne si ju užívajte, ale odtiaľ potiaľ. Hlavne ju vyhoďte zo svojej spálne, nech má telo dostatok času a pokoja na regeneráciu.

Rimmel: ceruzka na obočie Professional Eyebrow Pencil

Ceruzky na obočie som ešte také dva roky dozadu považovala za zbytočné. Nejako mi to s nimi nešlo a ani pinzeta mi veľmi nevoňala. Prečo? Moja mama mi hovorila, že obočie sa smie upravovať len odspodu a chĺpky nad jeho líniou sa vytrhávať nemajú. Neviem, kde a ako k tomuto záveru prišla, no mňa presne toto tvrdenie odradilo od akýchkoľvek úprav, pri ktorých sa mala použiť pinzeta.

Mixa: premasťujúci regeneračný krém na ruky Repairing Surgras

Vyhladiť drsné a šupinaté ruky. Je to možné i potrebné. Predstavte si, že sa zoznamujete s nejakým veľmi príjemným človekom, po ktorom už dlhšie poškuľujete a podáte mu rúčku. Ak bude koža na nej drsná, suchá, asi to nebude príjemné pre obe strany. Ale podajte ruku s pokožkou jemnou, pestovanou a dobrý dojem zaručený. Pre krém Mixa je vaše želanie rozkazom.

Rimmel: Match Perfection púder

Písal sa rok 2010 a ja som, fľakatá ako salamandra škvrnitá, mala robiť fotoblog na vtedajšiu novinku - púder Match Perfection. Veľmi sa mi do toho nechcelo, čo vám budem hovoriť. Ale keď sa testuje, tak sa testuje. Urobila som si zo seba psinu a zhostila sa svojej úlohy. Z fotiek vznikla koláž, ktorú ste mohli vidieť i na mojom blogu NewBridget v článku Moje Rimmel fotoblogy, ak sledujete jeho update.

Vichy: Normaderm hĺbkový čistiaci gél

Umyť si spotenú tvár. To je presne to, po čom túžim, keď prichádzam do svojho bytu a viem, že ma už nikam čerti nepovlečú. Nenechávam si odlíčenie na večer. Pokožka potrebuje svoj pokoj a je úplne zbytočné ju zaťažovať mejkapom.Nepoznám žiadny mejkap, ktorý by bol taký vzácny, že sa nemá čo najrýchlejšie zmyť. Takže trošku gélu Normaderm, napeniť a všetko pekne splachujem. 

Balea: telové mlieko so zlatým leskom Golden Shine

Mám ja ale šťastie na telové mlieka. Ešte takto pred rokom by ste ma nevideli natrieť sa niečím. Možno tak po dlhšom pobyte vo vani, alebo po práci vonku. Ale teraz som vzorná gazdiná, čo sa týka starostlivosti o chrám, v ktorom prebýva moja duša. :-) Natieram sa od hlavy až po päty. Testujem a testujem, takže vlastne musím, no pomaly sa moje MUSÍM začína meniť na CHCEM. 

Rimmel: očná linka Scandal Eyes Gel Eyeliner 24hr

Usilovne hrabem v kufríku, vyťahujem líčidlá a uvažujem, aké líčenie skúsim. Novú linku od Rimmelu som totiž ešte nemala možnosť odskúšať. Je na mňa až príliš čierna a také linky brunetky, ako som ja, nenosia na bežný deň. Skôr na nejakú príležitosť. A tak si ju teda hľadám, lebo už je najvyšší čas napísať svoj názor.

Najhoršie dni v živote milovníčky techniky

Som žena, ktorá neberie techniku ako nutné zlo, ale beriem ju ako užitočného, i keď niekedy mierne komplikovaného spoločníka na ceste životom. Baba, ktorá každý technický problém vidí ako šancu chopiť sa tejto výzvy a niečo nového sa naučiť. A čo, že nie som génius a že som to neštudovala? Nejako si poradím. Nevzdávam sa. Ale posledné dni boli i pre mňa, ako milovníčku techniky, príliš silná káva.

---

Ako som už naznačila, ja s technikou nemám zlý vzťah. Hoci som na strednej škole hodiny informatiky systematicky vynechávala a bála sa čo len chytiť do ruky myš (môj profesor i spolužiačky by vám o tom vedeli rozprávať so slzami v očiach od smiechu), za tie roky sme sa skamarátili. Naučila som sa graficky upravovať fotografie, robiť rôzne koláže, strihať a dávať dokopy videá, skracovať i kadejako upravovať hudbu a hoci to nerobím profesionálne, baví ma to. Ani nejaká inštalácia a odinštalácia mi nerobí problémy. Spravím, čo treba a niekedy i metódou pokus-omyl. Mne vôbec nevadí, že môj IT-slovník je taký kuchynský. Ak zapnem hlavu, pochopím to, akurát mi to bude dlhšie trvať. :-p Aj pojmy z oblasti SEO a dizajnu webových stránok získavam z presne tak - z článkov a skúseností. Nepovažujte ma za macherku. Ja tým veciam naozaj občas ani trošku nerozumiem. No k skúsenosti sa dopracujem experimentovaním. Na mojich blogoch a predtým i na webových stránkach, ale tie už nemám, bo mi boli zbytočné. Keď niečo pokašlem, potom už rozumiem. ;-) Ale nie, žartujem. Vždy si pamätám kroky a čo pokašlem, to i napravím. Skrátka sa vrátim o krok späť. A k tomuto vediem aj svoje kamarátky. Prečo by nás, ženy, mali muži považovať za hlúpe, čo sa týka techniky? Všetko sa dá, len treba chcieť.

Teraz mám novú prácu. Teším sa z nej, pretože je to niečo, čomu som sa vždy chcela venovať. Trošku to má spoločného s marketingom a redakčnou robotou. Môžem písať, písať a písať... až do zbláznenia. Mám tiež príležitosť pričuchnúť novým veciam. Ale k tomu je potrebná jedna dôležitá vec. Keďže pracujem z domu, potrebujem funkčný počítač. A v tom bol kameň úrazu. Idem sa vám trošku posťažovať.

Ten môj laptop šiel poslednú dobu o čosi pomalšie, ale myslela som, že som mu len dala príliš zabrať. Ja ho teda rozhodne nešetrím. Zapínam grafický program, nezriedka mám pri tom pootváraných aj 8 kariet v prehliadači, zo 4 textové dokumenty... však to poznáte... pri robote to všetko treba. A zasa si nemyslite, že mám doma nejaké super výkonné delo. Môj laptop má, chudáčik, už 6 rokov, má 1,9GHz procesor a len 2GB RAM. Starám sa oň, ako len najlepšie viem. Staré zbytky programov v ňom nie sú, je bez vírusov a kadejakej pliagy, disk defragmentujem, zbytočnými súbormi ani softtvérom pamäť nezaťažujem, nemám v ňom skrátka neporiadok, ako ženy väčšinou mávajú. Ja keď prídem ku kamarátkam, prvé, čo spravím, je poriadok. S počítačom samozrejme. Ten môj je ale HP Pavilion zo šestkovej rady, ktorá mala veľa múch. Od nekvalitnej šnúry na prívod energie z dobíjačky, cez nevyhovujúcu batériu s krátkou životnosťou a nedostatočné chladenie procesora až po kadejaké iné "vychytávky" a to údajne najhoršie - Windows Vista. IT-čkári nemajú radi ani tento model a ani OS, ale zvykla som si. Že sa na ňom ťažko nastavuje internet a zbytočne si na všetko pýta povolenie? Nech. Však keď si trošku ponamáham hlavu, nastavím všetko. Aj to, čo sa "údajne nedá".

Ako som však v utorok dopísala článok na svoj blog o kozmetike a doriešila s kolegom pracovné záležitosti, všimla som si, že s mojim notebookom nie je niečo v poriadku. Ventilátor hučal, procesor na plnú záťaž, zamrzol Skype i spustený prehliadač. Skype mrzol už počas hovoru, video hovor som musela zmeniť na klasický a nedajbože stiahnúť z mailu prílohy, no teraz sa už začal prudko zahrievať. Nuž som ho nechala trošku vydýchnuť, potom pobrala všetky dôležité veci, čo som v ňom mala. Poskladala som na povale svoje staré, možno dva roky nepoužívané Pentium a začala všetko presúvať.

Šlo to ako v lete na saniach, lebo starý počítač je pomalý a všetko bolo treba nosiť na pamäťových médiach, hoci sú oba počítače zapojené v tej istej sieti. Na vine je operačný systém Windows XP Home Edition na starom počítači, ktorý má tú nevýhodu, že ho s inými počítačmi neprepojíte cez sieť. Professional je iný, s tým som svoju Vistu (i napriek tomu, čo sa o nej hovorí), kedysi v minulosti prepojiť vedela, ale tieto dva ani za nič na svete nie. Hoci sa i na fórach písalo, že to nejde, dala som tomu (ako inak) šancu a skúsila, ale fakt to nešlo. Takže namiesto pohodlného presúvania cez sieť som súbory kopírovala do iPodu, na USB kľúče... čo bolo po ruke... a nosila to o poschodie vyššie. Starček Pentium s notebookom mrzli o preteky. Bavila som sa nimi až do skorého rána. Brat potom odniesol môj notebook kamarátovi, ktorý sa podujal nainštalovať novší OS. Aj napriek tomu, čo sa o mojom modeli hovorí. :-) Teraz už viem, že oprávnene, lebo i kamarát mal problémy, hoci je odborník.

Ja som si na ďalší deň požičala notebook od sesternice, lebo v očakávaní konferenčného hovoru s kolegami bolo absolútne neprípustné, aby som čo len skúšala zapínať Skype na starom počítači. Tomu len načítanie a stiahnutie PDF súboru o veľkosti ani nie 1MB trvalo 35 minút. :-) Ale s tým sesterniciným laptopom tiež nebolo čosi v poriadku. Že mala nainštalovanú novú verziu Office, na ktorú ešte nie som zvyknutá (ja už veľmi dlho používam Office 2003, čo asi nie je chvályhodné, no i v starej práci som ho mala), to by ešte bolo OK. Však až taký veľký rozdiel to zasa nie je. I keď... nemôžem povedať, že je nejaké super komplikovať si život s novým Wordom a Excelom, keď máte absorbovať kopec iných nových vecí z novej práce. Horšie bolo to, že nejakým zázrakom prilepený kláves Enter nereagoval tak, ako by mal a Backspace bol nefunkčný úplne. Keď píšete a ste odkázaní na mazanie chybných znakov len označovaním textu a poprípade stláčaním Delete, to tiež nie je bohviečo. To sa dá možno pri písaní s kamarátkou na FB, ale nie pri písaní článkov a plnení pracovných povinností. Ani radšej nehovorím o ďalších chybných klávesoch, ktoré znemožňovali písanie spoluhlások s mäkčeňom a iných znamienok. Vkldadať napríklad teké písmeno " ď " cez menu Vložiť > Symbol, to je teda sila. A ako prvú úlohu som dostala preklad textu z češtiny. CSV súbor, samá diakritika. No to teda bola zábava, to vám poviem. Neostalo mi nič iné, než použiť Translate Google a potom si text upravovať s čo najmenším používaním problematických písmen. Češtinu prekladať cez Google... aké divné. Ja, osoba, ktorá v Čechách žila 5 rokov. :-) Čo by mi normálne trvalo pár minút, s tým som sa teraz mordovala takmer pol hodiny. Musela som kolegom pripadať ako úplný amatér a možno aj čosi horšie si mysleli.

A potom sa odrazu ozval kamarát, že je moje HP-čko opravené. To bolo radosti. Už sa len v pracovnej dobe zasa naučiť pracovať s úplne novým OS, ešte novšou verziou Office, naištalovať si potrebné chýbajúce programy a pustiť Skype. :-) Zasa som mu dala, chudákovi "laptopovi", poriadne zabrať a opäť mi všetko, ako inak, trvalo dvakrát tak dlho. Ale čo sa budem sťažovať. Prežila som to, chvíľami aj so smiechom od zúfalstva. Stav, keď sa radšej namiesto plaču na všetkom rehocete. Raz darmo, technika je ako oheň - dobrý pomocník, ale veľmi zlý pán, keď je človek na ňu odkázaný.

Už mi ostáva len vybehnúť o poschodie vyššie, zapnúť Pentium a všetko z neho popresúvať späť. Beriem to s humorom. Než sa zapne a než otvorí priečinky, môžem zasa popolievať kvety, poutierať prach... Ale na to sa už radšej vyspím. Zajtrajší pracovný deň už nejako prežijem, potom si dám šľofíka, možno zo dva poldeci a hádam sa potom do toho opäť pustím. Aj s pamäťovými médiami. :-)

Aký bol váš najhorší zážitok s technikou? Budem rada, keď mi o tom napíšete v diskusii k článku.