Keď sviatky voňajú škoricou a iným korením

Sviatky sú o rozličných vôňach. Vôňa ihličia, vianočnej kapustnice, smaženej ryby, vareného vínka a napokon rôzne vône napečených dobrôt. U nás to ešte donedávna ani tak nebolo o škorici, badiáne a podobnom medovníkovom korení. Medovníčky, to sú vám totiž poriadne koťuhy. Pečiem ich len posledné 4 roky, lebo dlhé roky som nevedela nájsť na ne vhodný recept a tak som si s nimi užila viac "zábavy", než by mi bolo príjemné.

---

Živo si spomínam na svoje prvé medovníčky. Recept pochádzal z jedného detského časopisu a bola to jedna veľká katastrofa. Cesto sa od samého začiatku neskutočne lepilo na steny misy, múkou posypanú dosku i na valček. Po pár pokusoch o jeho vyvaľkanie som to vzdala a úlohu posunula mame. Myslím, že ešte nikdy som ju nepočula tak nadávať, ako vtedy. :-) Nedalo sa nič robiť. Do cesta sme museli nasypať aj napriek predpisanému množstvu veľa ďalšej hladkej múky, aby sme to len dajako spracovali a presne také boli aj medovníky. Nezmäkli. Ostali také tvrdé, že by si človek na nich vylámal všetky zuby. Po sviatkoch ich v podrvenom a namáčanom stave zobali naše sliepočky na dvore.

S mojim druhým pokusom bola nie menšia zábava. Ten svoj druhý recept som mala od bývalej spolužiačky zo základnej školy. Vtedajší priateľ mi chcel urobiť radosť a jedol ich nasilu namáčané v káve. Inak neboli konzumovateľné, lebo aj tieto zostali veľmi tvrdé. Takže zasa nevyšlo.

Môj predposledný pokus som zrealizovala s ďalším receptom, ktorý hlásal, že medovníčky budú zaručene mäkké ihneď a ak dodržím rozpis, na 100% sa podaria. Presnosť je mojou doménou, takže žiadne odchýľky od pôvodného receptu nepripadali do úvahy. Inštrukcie som dodržala do poslednej bodky a čo myslíte, pochopili to aj moje výtvory? Ale čoby. :-) Boli mäkké, ale len prvých 10 minút, kým nevychladli. Potom stvrdli tak, že sa opäť nedali jesť. Odložila som ich do kovovej dózy a trpezlivo ich chodila koštovať každý deň, či už náhodou nenasali vzdušnú vlhkosť. Dokonca som do dózy vložila aj prekrojené jabĺčko. To vraj pomáha, aby zmäkli, ale oni o tom asi nevedeli, lebo tým sa do toho mäknutia akosi nechcelo. Tak som nechala jablká jablkami a dala tomu voľný priebeh. Buď zmäknú alebo nie. Napokon som na svoju dózu načisto zabudla. Našla som ich tesne pred Veľkou nocou mäkké a voňavé. Akoby ich vytiahli z trúby len včera. Takže predsa zmäkli. Len škoda, že tak neskoro. :-) Bola by to vskutku chutná dekorácia oživujúca veľkonočné menu, keby polovica z medovníčkov nemala vianočné motívy. Ale zjedli sme ich tak či tak a chutili nám. Šibači sa ma pýtali, prečo som práve na Veľkú noc piekla medovníčky v tvare rýb a nie baránkov, zajacov a iné tvary. Mňa pohotovo napadla tá veršovačka "Šibi, ribi, mastné ryby..." a povedala som im, že to kvôli nej. :-)

Odvtedy ma medovníčky pekných 5 rokov nemátali. Popravde, nelákalo ma nič, do čoho šiel med. Kládla som mu vinu za to, že mi vždy tak skomplikoval robotu. Predsa len, cesto z medom je už raz také. Nikdy nebude úplne nelepivé a musíte vystihnúť úplne správnu dobu pečenia i správny pomer surovín, inak z trúby vytiahnete nie mäkké a vláčne koláčiky, ale tvrdé sucháre.

Pár rokov dozadu nastala zmena. Mama doniesla z nákupov časopis Dobré jedlo a rovno uprostred bola vložená dvojstrana s údajne osvedčenými receptami. Medovníčky samozrejme medzi nimi. Nikde sa tam síce nepísalo, že mi niekto zaručuje perfektný výsledok, ale s týmto časopisom mám zatiaľ len najlepšie skúsenosti, tak som sa opäť dala nahovoriť (tým časopisom, nie mamou, lebo tú dodnes triafa šľak len pri pomyslení na to moje prvé cesto) do ďalšieho pečenia medovníkov. Tentokrát medovníčky zmäkli hneď na ďalší deň.

Možno máte s medovníčkami podobný problém, aký som mala ja a už ste pomaly na ne zanevreli. Ale nezúfajte, lebo ja sa s vami podelím o tento recept. Ako zaznelo v úvode, piekla som ich už 4 roky po sebe (aj na Vianoce, aj na Veľkú noc, čiže spolu 8x) a zakaždým vyšli. To by musel byť v tom čert, aby sa to nepodarilo vám.

Potrebujete tieto ingrediencie:

• 0,5kg hladkej múky špeciál
• 2 vajcia
• 190g práškového cukru
• 125g margarínu alebo masla
• 125ml medu
• 3/4 - 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny
• 3/4 - 1 čajovú lyžičku perníkového korenia (škorica, badián, mleté klinčeky...)
• 1 polievkovú lyžicu kakaa

Dávka vystačí na cca 4 plechy, ak urobíte medovníčky tenké. Ja dávam niekedy len pol centimetra hrubé cesto, lebo ony ešte trošku narastú.

Postup:

1. Všetky prísady spracujeme na pružné cesto, ktoré vložíme do mikroténového vrecúška a necháme ho v chlade odpočívať aspoň 24 hodín.
2. Cesto rozdelíme na 2 - 3 časti a na dobre pomúčenej doske ho rozvaľkáme.
3. Formičkami vykrajujeme rôzne tvary a ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie.
4. Pečieme pri 180 stupňoch, kým mierne nezhnednú. Pozor, nenechajte ich veľmi spiecť.

Dobré na tomto ceste je, že keď ho naozaj necháte tých 24 hodín odstáť a budete s ním pracovať za studena, malo by sa vám úplne jednoducho vaľkať a aj lepiť sa bude minimálne. Mne sa na vaľkanie najviac osvedčila silikónová podložka. Moja mama si jednu takú červenú nedávno kúpila v Lidli. Neviem, či nestála len okolo 5 EUR a je veľká.

Výzdoba

Zdobenie medovníčkov asi nebude pre každého ľahké, no ja sa napriek tomu o to každý rok snažím. Keď sa mi s tým nechce príliš hrať, urobím si jednoduchú polevu s práškového cukru a citrónovej šťavy, zopár ich ňou polejem a zvyšok namáčam do čokolády. Alebo ich nechám len tak, ako sú. Túto polevu spravíte tak, že si dáte do misy cukor a po kvapkách doňho pridávate citrónovú šťavu. Ale pozor, fakt treba po troške, lebo keď dáte moc, budete ju mať príliš tekutú. Ak máte doma aj potravinárske farby, tak si môžete niekde bokom nariediť farbu v kvapke vody a tú prikvapnúť do polevy, keď ju budete miešať. Mne sa však tento rok chcelo zdobiť poriadne, ako sa patrí.

Na ozdobenie celej dávky medovníkov potrebujete tieto ingrediencie:

• 200g práškového cukru
• 1 bielok
• pár kvapiek citrónovej šťavy (3 - 5)

Postup je jednoduchý. Bielok s cukrom a šťavou ručným mixérom miešam dovtedy, kým nie je taká hustá, ako ju potrebujem. Stačí, aby držala tvar. Môžete si skúsiť nabrať trošku na koniec lyžičky a urobiť čiaročku na chrbte ruky, či sa rozleje alebo nie. Ak by sa rozlievala, ešte šľahajte. Keby bola príliš tuhá, pridajte citrón. Ja ho mám vždy na stole a keď mi poleva už príliš tuhne v hrnčeku, prikvapnem, premiešam a môžem zasa zdobiť.

Na zdobenie niekto používa cukrárske vrecúško, ale mne sa s tým neveľmi dobre manipuluje. Pre mňa je jednoduchšie chytiť tú najväčšiu injekčnú striekačku, lyžičkou do nej polevu opatrne na viac krát naliať a potom už len stláčam piest. Pravda, tie prvé momenty zažívam horúce chvíle lebo stlačený vzduch mi polevu poháňa von rýchlym tempom (aj preto vždy ako prvé zdobím také medovníky, kde robím celé čiarky), ale potom je to už v poriadku. Poleva sa dá aj nabrať klasickým natiahnutím, len to chce väčšiu trpezlivosť, lebo to cez ten úzky otvor ide veľmi pomaly a ide to len dovtedy, kým je ako tak tekutá. Keď vám začne tuhnúť, už ju takto nenaberiete.

Úplne najjedhoduchšie je bodkovanie a čiarkovanie. Takto ozdobíte veľa kúskov a vôbec vás to nebude stáť nervy.

Na čiarkach a bodkách nie je nič komplikovaného. Prasiatko týmto spôsobom dostalo očká, ústa, uši i jednoduchý točitý chvostík. Hríbiku som nakreslila trávičku a jednoduché čiarky napodobňujú spodok klobúčika.

Tieto ďalšie spôsoby už vyžadujú minimálne pevnú ruku, ale aj to sa dá s troškou cviku zvládnuť aspoň takto, ako ja. A určite aj lepšie. ;-) Keď nakombinujete bodky, čiarky, vlnovky, môžete z toho vykúzliť i zložitejšie ozdoby.

Som toho názoru, že to najjednoduchšie zdobenie zvládne aj dieťa. Pokojne ich zabavte. Kto sa hrá, ten nezlostí. Keď budú vaše medovníčky aspoň trošku pekné, môžete ich použiť aj ako pekný prídavok k vianočnému darčeku. Niečo také určite neurazí nikoho.

Verím, že s týmto receptom zaboduje aj tá najlenivejšia gazdinka.

Avéne: ľahký hydratačný krém Hydrance Optimale

Tak sa opäť hlásim po sviatkoch a prinášam článok, ktorý som mala i chcela napísať už dávno, len mi chýbali vlastné fotky. Tento krém bol vôbec mojim prvým krémom v termálnou vodou a je dokonca výživný. Ideálny krém na zimu. Myslím, že by sa mohol páčiť aj vám.

Cemio: Kamzík - kĺbový prípravok aj v službách krásy

Keď sa na trh dostali prvé preparáty s obsahom kolagénu, začínali sa šíriť klebety. Pacienti ich chválili a asi tých chvál bolo tak veľa, že to nedalo v noci spávať výrobcom liekov proti bolesti a liekov z iných výnosných indikačných skupín. Namiesto zisťovania princípu, akým kolagén pomáha, sa snažili štúdie preukazovať, aké málo pravdepodobné sú pozitívne progresy v liečbe. Ale nie každý tomu veril. Ja teda nie.

Rimmel: očné tiene Glam´Eyes HD 5 PAN

Rimmel opäť rozširuje ponuku paletiek tieňov a aby tých farieb nebolo náhodou málo, k predošlým quad paletkám pridáva ešte jednu farbu a robí z nich päticu. Ale nie len takú hocijakú. Tá piata nie je zladená tón v tóne so zvyšnou štvoricou, ale ide o doplnkovú farbu tvoriacu zaujímavý kontrast. Potlesk pre Rimmel, prosím.

Antiperspiranty - dobré či zlé? (pokračovanie)

V jednom zo svojich článkov som vo veľkom nadávala na anti-perspiranty. A verte, že dôvod existuje. Pôvodne som nemala v úmysle nikoho strašiť, ale ja to predsa len radšej spomeniem. Mám za to, že niektoré veci ostali otvorené, o čom svedčí aj dlhá diskusia pod článkom, lebo v článku na ne nebolo dosť priestoru. Takže tu sú odpovede na všetky tie otázky.

---

Potenie pri obezite?

Áno i nie. Upresním, ako som to myslela. Už v diskusii so sa zmienila, že si nemyslím, že nadmerné potenie a obezita spolu bezpodmienečne súvisia. Keby áno, tak zo mňa leje pot každý boží deň od rána do večera. Žiaľ, ja mám s hmotnosťou problém a otvorene si priznávam tento fakt. Ale pravda je aj to, že ako malé dieťa som bola pre zmenu strašne chudá. Než som nastúpila do základnej školy, rodina hovorila mojej mame, aby mi dávala viac jesť. Moje nohy i ruky boli chudé ako paličky, ale aj tak pri každej námahe (i tej najmenšej) zo mňa tiekol pot. Mám to žiaľ v génoch. Moje potné žľazy (resp. ich ústia) sú pomerne široké a v dôsledku hormonálnej nerovnováhy sa teda aj viac potím. Hormómy som mala odjakživa v neporiadku a ja trúba som si to celé ešte viac pokašľala HAK (týmto dávam do pozornosti článok Antikoncepcia - jed dnešnej doby), preto teraz vyzerám ako vyzerám. Takže ak máte podobné problémy s metabolizmom a štvú vás hormóny, pričom naberáte kilá bez ohľadu na množstvo stravy, potom vás možno taktiež bude skôr či neskôr štvať nadmerné potenie. Ako to riešiť? Žiaľ, nedá sa to inak, než chudnutím, pri ktorom sa pokúsite zharmonizovať celý organizmus. Čo sa týka mňa, niekedy potím viac, inokedy menej, ale NIKDY, ale naozaj NIKDY som to neriešila takým radikálnym spôsobom, že by som sa šla natierať nejakým liekom proti poteniu. Nie, nie a ešte raz nie. Ako zaznelo v konverzácii, pot ako taký nezapácha. On páchne až potom, ako sa začne rozkladať. Páchnutie môže spôsobovať aj nadbytok vitamínu B (dnes už dosť rarita) a nezdravá strava, napríklad také vyprážané jedlá. Čiže ak normálne dodržiavate pravidlá hygieny a cez deň používate dezodorant, ktorý zamedzuje množeniu baktérii a tým aj rozkladu potu, nikomu by ste nemali smrdieť.

Čo mám proti anti-perspirantom?

Upchávanie potných žliaz. Mysleli ste, že je to len povera? Je to žiaľ fakt, ktorého dôkazom som ja sama. Tu je môj skrátený príbeh o tom, ako som sa takto tri roky dozadu v tomto istom čase strašne bála.

V októbri som si objavila hrčku. Najskôr ma oblial ľadový pot, lebo som ju nevedela nikam zaradiť. Je to bližšie k prsníku, alebo viac k podpazušiu? Ide o cystu, alebo je to nejaký vred? Moje pozorné oko hrčku s pomocou zrkadiel prezrelo zo všetkých strán a trošku mi odľahlo. Však v lekárni (ako farmaceutická laborantka) som takých hrčiek videla už toľko... Toto veru nevyzerá na nádor. Uchlácholila ma vedomosť, že práve v tých miestach by niekde mala byť lymfatická uzlina, ktorá sa zrejme zdurila. Žiadne iné problémy som nemala, nuž načo čakať? Octan a bylinkový obklad by to mali poliečiť. A k tomu ešte bylinkové čajíky na podporu lymfatického a obehového systému. Pre istotu. Ale pozitívny efekt nie a nie sa dostaviť. Hrčka sa po nejakom týždni začala prepadať a už to nebola zdurenina, ale úplne hladká a farebne nezmenená pokožka a pod ňou evidentne nejaké ložisko, ktoré však vôbec nebolo navonok vidieť. Rana nebola žiadna, tak som zmenila taktiku a octan som obohatila o ichtamolovú masť (poznáte ju ako čiernu masť). Táto kombinácia je účinná práve na vyčistenie takýchto zakrytých ložísk. Ďalší týždeň fuč a pokožka ešte viac prepadnutá. To ma už (úprimne) vystrašilo, lebo s niečo také som dovtedy nevidela. Dva týždne samoliečby sú tak akurát. Keď si nepomôžem sama, musí pomôcť lekár a tak som zašla za svojou ženskou lekárkou. Predsa len, nebolo to tak ďaleko od toho prsníka a radšej nech mám istotu. A tak som sa dostala na sono prsníkov, kde mi ošetrujúca lekárka pozrela aj to čudo. Čo myslíte, že to bolo? Ale áno, upchatá potná žľaza. Aj keď som nepoužívala prípravky na nadmerné potenie (a ani nebudem), netrápilo ma ani zloženie tých klasických sprejov a tuhých prípravkov proti bežnému poteniu. A často sa mi ani nechcelo hľadať, či sprej, ktorý držím v ruke, je dezodorant alebo anti-perspirant. Niekde človek musí lúštiť drobé písmenká. Ak mi to skrátka pekne voňalo, už to bolo moje. Chyba. Obrovská. Ten zápal síce po troch dlhých mesiacoch ustál a obsah sa vstrebal, ale ten defekt sa už nikdy úplne nezacelil. Ostala po ňom priehlbina a vôbec to nevyzerá dobre, lebo je to aj začervenané.

Pozrite, naozaj existujú prípravky, ktoré vám s normálnym potením pomôžu. Môžete mať samozrejme doma aj niečo silnejšie, však niekedy si človek proste nemôže dovoliť riskovať potenie (svadba, pohovor, obchodné jednanie...), ale už si raz konečne prečítajte návod na použitie a riaďte sa ním. Píše sa na nich niečo o suchej a čistej pokožke, dôkladnom zaschnutí, obozretnej aplikácii... Úprimne, aj ste to niekedy čítali? Koľkí z vás sa nastriekajú, hneď na seba hodia tričko a ešte pokojne vstúpia do toho obláčika rozptýlených kvapôčiek? Ja teda poznám také ženy... A koľkí z vás používajú tie novinky v podobe krémových anti-perspirantov aj cez deň, hoci na obale sa uvádza, že ich treba dávať na noc? Keď sa inak nedá, použite ich, ale aj tak by ste mali vedieť, kde sú hranice.

Kedy by ste v žiadnom prípade nemali používať anti-perspirant

• anti-perspiranty a prípravky na nadmerné potenie by vôbec nemali používať silnejší ľudia, resp. ľudia s objemnými ramenami a sedavým zamestnaním

Keď sa veľká časť pokožky pod pazuchami na dlhší čas prekryje nepriedušne kožou ruky (čím vyšší objem, tým vyššia plocha), je to zlé. Ak je to váš prípad, pre vás bude vhodnejší dezodorant. Nielenže má vaša pokožka málo vzduchu a pod pazuchami sa vám veselo množia anaeróbne baktérie, ale ešte si póry nepriedušne upcháte hlinitou soľou? Verte, že ak v tom budete pokračovať, problémy na seba nenechajú dlho čakať.

• pokiaľ nosíte len samé umeliny

Nemusíte byť obézni a aj tak riskujete problémy. Čo na tom, že je to oblečenie lacné, keď je nezdravé a teda (s prepáčením) na prd? Môžeme sa vykašľať na tie topy, blúzky i tričká, keď ich výrobcovia nevedia vyrábať z normálnych materiálov. Ešte taký top na ramienka alebo tričko otvorené pod pazuchou... OK. Ale to ostatné sú obyčajné šmejdy. I keď na sebe nesú logo slávnej značky. Čo je zlého na poctivej bavlne, ľane, prírodnom hodvábe a vlne z ovečky?

• pokiaľ máte nečistú pokožku ako takú a všade sa vám robí akné, alebo sa pred aplikáciou neumyjete

Soli vám nielen zaštupľujú póry, ale ešte vám v nich na dôvažok zapečatia aj všetky nečistoty. No povedzte, treba vám to?

• ak je aj váš organizmus zanesený nečistotami, alebo sa potíte len zo stresu či pre skrytú chorobu
  

Mali by ste riešiť príčinu - teda očistiť svoje telo od toxínov / upokojiť sa. Nie pečatiť póry, ktoré sa vám len snažia pomôcť. Tabletky od bolesti zriedkakedy vyliečia príčinu bolesti a len vás ohlúpujú (to neznamená, že ak bolesť necítite, nemáte problém) a to isté robí anti-perspirant s vašim potením. Nech si lekári hovoria čo chcú, potenie má vždy nejaký dôvod. Aj keď vyzerá, že ste už urobili všetko, čosi sa nájde. Vedeli ste, že potenie môže súvisieť s chorobou srdca alebo nejakým skrytým infekčným ochorením? Prezrádza i príliš nízku hladinu krvého cukru alebo problémy s hormónmi - napr. so štítnou žľazou (mala som a dobre poznám).

• ak máte čerstvo oholené podpazušie

Na tie pekné reči "bez alkoholu" a "vhodné aj po holení" by som sa radšej nespoliehala. Chémia je to posledné, čo potrebuje podráždená pokožka po holení a po depilácii. Možno by som radšej nedávala ani dezodorant.

Bojovníci proti poteniu

Rozšírené potné žľazy sťahujú adstringenciá. Nemusíte nutne na seba liať roztoky s liehom, mne v Španielsku pomáhal obyčajný odvar z dubovej kôry. Potierala som si ním čelo i krk s pomocou vatového tampónika. Zaberá to vraj i na nohy, ale to odskúšané nemám. Nohy sa mi našťastie nikdy nepotili. Zato čelo i nos som mala mokrý stále. Kým si môj organizmus nenavykol na teplo a kým odvar nestiahol póry.

Na hormonálnu nerovnováhu platí jediné - normalizovať tie potvorské hormóny. Ak ide o ženské hormóny, pomáha praslička (po česky přeslička), šalvia (po česky šalvěj), ďatelina (po česky jetel) a sója. Vyčerpaným nadobličkám robí dobre borák lekársky.

Ako som už napísala, na potenie pomáhajú aj dezodoranty. Ja mám dobré skúsenosti s kamencom (napr. Deo-Crystal alebo dezodorant od La Roche v spreji). Kamenec síce potenie nezastaví, ale obstojne pohlcuje pot a tomu zvyšku zabráni rozkladať sa. Aj keď sa spotíte, nebude to tak veľa a nebudete páchnuť. O to predsa ide, nie?

Ale ešte by som sa predsa pozastavila pri tom, čo všetci podceňujeme.

Prečo majú hormóny vplyv na potenie a prečo sa o tom nepíše

Každý lekár sa zaoberá tým svojim. Lekári spravidla neberú telo ako celok (česť výnimkám). Ak vám odborník odoberie krv, možno hodí očko na všetky referenčné hodnoty a porovnáva, ale potom sa venuje tomu, na čo sa celý život špecializuje. V tomto istom duchu sa vedú i výskumy liekov. Pozerá sa na A, sleduje sa B, skúma sa C, ale vzťahy medzi A, B a C nie. Lenže hormonálne systémy spolu súvisia a my by sme to mali rešpektovať. Pokiaľ raz zlyhá jeden, môže sa zhoršiť aj to ostatné. Keď sa hormóny zbláznia, autonómny nervový systém tela na niektoré situáce reaguje nelogickým spôsobom. Napríklad nadmerne ladí na sympatetický režim.

Sympatikus je zodpovedný za uvedenie tela do bojovej pohotovosti alebo burcuje k úteku. Zreničky sa vám zúžia, prestane vám tráviť, srdce rozpumpuje krv, prekrvia sa svaly, ste v napätí, prejavujete emócie... aj potenie môže byť jeden z prejavov tejto činnosti. Tak si predstavte, že budete stále v tomto stave. Kedy vám ostane čas na trávenie? Kedy si odpočiniete? Toto vôbec nemusí dopadnúť dobre. Však vám o tom ešte napíšem... možno aj tento víkend.

Môj názor na záver:

Liečiť normálne potenie liekmi na nadmerné potenie je choré. Kto to robí, nemôže byť úplne zdravý. Nadmerné potenie síce neovplyvníte inak ako liekmi, ale i tam platia isté postupy. Najskôr sa zisťuje príčina a kým začne pôsobiť liečba, pomôžeme si zatiaľ hlinitou soľou. Ak vám však lekár odporúči prípravky na nadmerné potenie a ani vás poriadne nevyšetrí, pošlite ho do končín, kam posielame nepohodlných ľudí. Toto nie je lekár, ale šarlatán. Nikto na svete sa nepotí nadmerne bez jasnej príčiny. NIKTO.

Prvú časť článku si prečítate tu: Antiperspiranty - dobré či zlé?

Astor: riasenka Big & Beautiful BFly

Keď vidím nejakú riasenku, poviem si "Fíha", chvíľku si popasiem zrak na kefke a potom pozriem ingrediencie. Ak mám byť fakt úprimná, ešte nedávno bolo veľa látok "Fíha", ale s postupom času mi niektoré zovšedneli. Už ma neprekvapujú vosky ani vitamíny. Chcem revolúciu. Niečo nové, čo tu ešte nebolo. Jasného motýľa medzi tými s vyblednutými krídlami. Bude to  riasenka BFly?

Facebook a správanie ľudí: 1. časť

Asi som z inej planéty, alebo sa vám môžem zdať len staromódna, ale nerozumiem zmýšľaniu niektorých ľudí. Hľadám normálne vysvetlenie myšlienkových pochodov majiteľov osobných profilov na Facebooku, marketingových pracovníkov a tiež majiteľov spoločností prezentovaných prostredníctvom tejto sociálnej siete. Niekedy si ťukám na čelo a pýtam sa "Čo tým chcel básnik povedať?" a niekedy sa na tom smejem.

---

Zdieľačky

Časom som sa ich naučila tolerovať. Chápem, že aj týmto spôsobom sa firmy dostávajú do povedomia a zbierajú počet lajkov. Hlavne u tých menej známych platí, že čím vyššia návštevnosť fanpage, tým lepšie. Dozvie sa o vás pár ľudí, tí to nazdieľajú a odrazu sú na vašej stránke i vo vašom e-shope ich priatelia, priatelia ich priateľov... To je dobrá stratégia. Dnes to však mnohí špekulanti zneužívajú, zakladajú v mene známych spoločností stránky, vymýšľajú súťaže, kde nikto nikdy nič nevyhrá a robí to spoločnostiam nie dobré, ale zlé meno.

A práve preto nechápem také spoločnosti, ktoré nemajú na svojich oficiálnych stránkach link na FB fanpage, poprípade (ešte lepšie) rovno Facebook feed, kde sa môžu zobrazovať vybrané novinky z fanpage. Nehovorím, že to musí byť lišta cez celý web. Stačí ju umiestniť do sekcie s kontaktnými informáciami a ľudia si vás nikdy nespletú s nejakým podvodníkom. Však ktorá firma si bude zakladať dva profily? Založí si jeden, na ten nechá adresu na svojom webe a všetko duplicitné je falošné.

Nechápem ani ľudí, ktorí si ani neoveria, čo a koho obrázok vlastne zdieľajú. Idú po zdieľačkách ako hlúpe ovce a len slepo sharujú to, čo aj ich priatelia. Keď sa už rozhodnem svojich priateľov vyrušovať z ich surfovacej zábavno-vzdelávacej činnosti ;-) nejakým obsahom, potom si musím byť istá, že to nie je nejaká hlúposť. Rada by som videla, kto vám dá len tak zadarmo sedačku do obývačky, keď ste uňho nič nekúpili... Veď to je nejaké podozrivé...

Fanúšik číslo X

Niektoré stránky majú stovku, iné tisícku fanúšikov. Svetové majú aj viac. A niektorí ľudia sa stanú fanúšikmi s okrúhlym poradovým číslom. No a čo?

Pozrime na to z pohľadu spoločnosti. Prečo by ma malo zaujímať, že nejaký puberťák z opačného konca Slovenska, ani nie zárobkovo činný, so skupinou priateľov v rovnakom veku, dal lajk mojej fanpage? Je to môj zákazník, alebo čo? A hlavne sa pýtam, prečo by som mu mala poslať darček, keď som povedzme výrobca dekoratívnej kozmetiky? :-) Sú ľudia, ktorí len celé dni šmejdia po stránkach, majú viacnásobné profily na neexistujúce osoby a keď niekde vidia počet lajkov blížiaci sa okrúhlemu číslu, narýchlo sa poprihlasujú zo všetkých profilov ako odberatelia a z toho pravého dajú like ako fanúšik s okrúhlym poradovým číslom. Potom sa trápne dožadujú darčeka. Ak dám darček fanúšikovi číslo 700, potom môžem dať aj 750., 1100. a vlastne našo by som trochárila, však aj 60 a 120 sú okrúhle čísla. Dokonca deliteľné dvojkou. Za chvíľku môžem stúpnuť na cene a vyberať zákazníkov, ktorých poradové číslo je prvočíslo. :-) Čudujem sa, že na tieto žiadosti vôbec firmy pristúpia. Je niečo iné oceniť fanúšika, ktorý sa pravidelne zapája do diskusie, ktorý zdieľa vaše statusy, odporúča vaše služby/produkty a niečo iné poslať darček takému, čo prišiel len dnes dať jeden like a už zajtra vám dá "Nepáči sa mi to", aby si pretriedil obsah noviniek. Takému škoda poslať aj prepisovačku s firemným logom. A vlastne... škoda aj tej obálky a známky.

Tí ľudia, ktorých sa to týka, by si mohli uvedomiť, že sú vrcholne trápni. Prečo by vám mal dať niekto niečo zadarmo? Lebo ste práve prišli? Nepoviem, kebyže vidíte, že niektorá firma už takto niekoho odmenila a vy ste fanúšik s naozaj okrúhlym číslom ako 1 000, 10 000, 100 000, ale 700?

Lajkovacie súťaže

Nie som ochotná obťažovať svojich priateľov prosbami, aby mi šli dávať lajky. Niektorí by mi ich určite dali, ale príde mi čudné takto žiadostiť. Buď som urobila peknú vec a ľudia to ocenia hlasom, alebo nie je až taká dobrá a nezaslúžim si vyhrať. Nemám rada ľudí, ktorí mi vypisujú a žiadajú o hlasy. Ja ich síce prídem dať, ale si o tom pomyslí svoje. To už sa mi viac páčia súťaže, kde sa robia duely. Tam je aspoň nejaká šanca, že dá hlas aj "náhodne okoloidúci" a nie nastrčený priateľ.

Organizátori by sa mali zamyslieť nad tým, ako robia svoje súťaže a podmieňovať hlasovanie riadnou registráciou, nie cez nejaký hlúpy lajk. To by si mnohí rozmysleli, či pôjdu hlasovať... Ľudia by nemali vyhrávať len preto, že majú veľké množstvo priateľov (mňa by taká vynútená výhra ani netešila) a nijako ich neselektujú.

Neviem ako vy, ale ja si nepridám do priateľov každého a keď už na tom strašne trvá, pridám ho do skupiny, s ktorou nezdieľam úplne všetko. Ak si s niekým nemám čo povedať, nebudem mu vešať na nos svoje súkromné záležitosti. Takže prečo by som ho mala otravovať prosbami o hlasy?

Nepresné pravidlá

Uznávam, možno som to spravila pár krát, že som obťažovala priateĺov. Ale to len preto, lebo som nejakými projektami strávila mnoho času a až potom zistila, že je to druh "lajkovacej" súťaže. Bežne sa do takýchto akcií nehrniem a bolo mi fakt ľúto nechať tú prácu vyjsť nazmar. Ale som priateľom aspoň napísala, že nech mi nedávajú lajk, ak sa im moje dielo nepáči. Však oni vedia, že ja sa neurazím na kritiku... Väčšinou si vždy na začiatku čítam podmienky a zaujímam sa o mechanizmus súťaže, až potom hrám. Ale nie vždy sa to dá. Nemám rada takých organizátorov, čo plesnú nejaký status na stenu a potom v komentároch upresňujú podmienky. Odkedy a dokedy súťaž trvá, kedy (aspoň približne) budú výhercovia a čo máte urobiť, aby ste sa mohli zúčasniť. Niekto ani nenapíše, že súťaž je len pre osoby s doručovacou adresou na konkrétnom území a vy sa k tomu pracne dokopávate otázkami. Niektoré firmy organizujú súťaž pre dve krajiny súčasne (napr. Slovensko i ČR), zdieľajú to na spoločnej fanpage ako divé a na oficiálnych stránkach to prezentujú, akoby bola súťaž osobitne pre každú. Vy si myslíte, že je v hre 200 cien a nakoniec ich vo vašej krajine skončí len 30. Čakáte 200, nakoniec vo vašej krajine skončí ani nie 30 a vy si nadávate, že ste sa vôbec do toho púšťali. Alebo sú ešte horšie prípady, kde musíte zahrať hru, aby sa vám vôbec ukázali pravidlá.

Ak ste organizátor(ka), mali by robiť transparentné súťaže. V opačnom prípade si akurát pohneváte fanúšikov. Pravidlá majú byť jasné ešte predtým, ako nejakej aplikácii povolím prístup k svojim údajom, nie na konci, keď vytvorím nejakú vec alebo zahrám hru. Keď už idete robiť zdieľačku, vylučte viacnásobné zdieľanie, aby sa ten istý človek nemohol súťaže zúčasniť dvakrát. Však prečo by o výhre mala rozhodovať miera jeho drzosti k otravovaniu priateľov? Nebuďte chamtiví a nežeňte sa za každým lajkom. Uvedomte si, že títo zdieľači často od priateľov dostávajú stopku. Ak ma niekto štve, proste si zablokujem jeho príspevky a mám pokoj. Nebude mi SPAMovať. Niektorí súťaže zdieľajú na akýchsi "zdieľacích" profiloch, kde nemajú ani jedného priateľa, takže vaša snaha nazbierať čo najviac "páči" je aj tak na dve veci. To isté platí pre súťažné aplikácie, kde nejde o výsledný čas, ale o zúčastnenie sa. Ak má fanúšik zahrať viac hie, aby sa umiestnil v TOP X, potom je to choré (že trávi svoj čas hraním namiesto toho, aby robil niečo užitočné), ale OK. Ale keď si nemá vylepšiť skóre, nedovoľte mu hrať zasa. Sú chrapúni, ktorí podvodným spôsobom aplikácie klamú, zahrajú jednu hru, no aplikáciu presvedčia, že ich zahrali tisícky. Pri náhodnom žrebovaní z odohraných hier hier alegoritmami nakoniec zistíte, že vo vašich súťažiach stále vyhrávajú tí istí ľudia. Presne to sa deje momentálne na stránke značky propagujúcej cukrovinky. Toľko kritiky utržila len pre jedného nenažranca a on sa tomu ešte ľuďom veselo smeje. Nejde o závisť. Teda u niektorých ľudí rozhoduje táto emócia, no väčšine ide o ten princíp.

Rýchlostné súťaže

Sú fajn, keď sa robí jedna raz za čas a úplne nečakane. Značka má nejakú novinku a fanúšikov niekedy prekvapí hláškou, že prví X komentujúci dostanú výrobok. V takom prípade naozaj môžeme povedať, že rozhoduje náhoda a možno aj nejaká vernosť fanúšika. Vyhrá to ten, ktorý vás sleduje a odoberá. Ale naplánovať týmto spôsobom celú niekoľkodennú kampaň je (sorry za kritiku) úplná hlúposť.

Ak niečo také plánujete, potom dávate šancu iba adolescentom / adolescentkám, ktorí nemajú nič iné na práci, len každý deň sedieť na Facebooku a sledovať vašu stránku. Verte, že takí si u vás nič nekúpia, chcú len veci zadarmo. Ľudia v produktívnom veku (tá skupina, ktorá možno najviac kupuje vaše výrobky) nemajú šancu. V 2% prípadov rozhoduje náhoda a šťastie, zvyšok je rýchly internet a sedenie na nete. Pokiaľ sa vám nechce dávať nejakému ITčkárovi vyrábať apku, radšej spravte zdieľačku, nechajte ľudí pridať komentár a výhercu vyžrebujte cez Random, pričom vylučte tých duplicitných. Alebo urobte tipovaciu či nejakú tvorivú súťaž. Je to vždy lepšie, než tieto rýchlostné.

Tvorivé súťaže

Tak tu sa už len smejem na niektorých ľuďoch. Organizátor vyzve ľudí, aby napísali, prečo by práve oni mali vyhrať nejaký produkt, čakám originálne, vtipné alebo produkt vystihujúce odpovede a niekto napíše "Lebo ho chcem". Alebo je zadaná nejaká téma, povedzme líčenie v štýle army a nejaká trúba tam zavesí svadobnú fotku, kde je evidentne oblečená i nalíčená ako presladená bábika. Alebo nemá žiadne líčenie, prípadne jej dokonca ani nie je vidieť do tváre. Alebo tam zavesí hocičo a nechá priateľov hlasovať. Odrazu sú v top 50 ženy, ktoré nemajú žiadne líčenie, muži a psi. :-D To čo je? :-) To nie je dobrá reklama, ale výsmech značke, súťažiacim a vlastne celej súťaži.

Nechápem ľudí, ktorí si ani neprečítajú zadanie a myslia si, že aj bez používania mozgu niečo vyhrajú. Skrátka nemienia nič pre svoju výhru urobiť, zavesia na net čokoľvek a idú vyhrávať štýlom otravovania priateľov. Veď by som sa musela hanbiť, keby som zdieľala niečo také. A byť priateĺom, hanbila by som sa, že podporujem lajkom takú hlúposť.

Chápem, že vylučovať komentáre podľa vtipnosti sa nedá. Každý má iný zmysel pre srandičky a niekto by vás mohol obviniť. Nerozumiem však organizátorom, ktorí určia tému fotosúťaže a potom v nej ponechajú všetky príspevky, ktoré ani nevyhovujú zadaniu. Chcem líčenie, tak to má byť fotka ženy, kde tvár zaberá aspoň 50% plochy a má nejakú minimálnu veľkosť. Všetky ostatné fotky bez mihnutia oka rovno vyradím.

Verifikácia

A na záver, nechápem celú sociálnu sieť Facebook. Je mi jasné, že pôvodným účelom bolo pobaviť ľudí a propagovať dobré veci. Nejde mi však do hlavy, prečo po toľkých podvodoch a škandáloch nerobia nejaké opatrenia, aby si ľudia neregistrovali podvodné profily.

Špeciálne u firiem by mala byť zavedená nejaká povinná verifikácia. Proste oslovím spoločnosť, či si skutočne zaregistrovala profil a overím si, čím sa zaoberá. Nenechám nejakého podnikavca predávať fejky, propagovať ich priamo prostreníctvom sociálnej siete a vydávať sa za svetoznámu značku. Na toto doplatila jedna kamarátka. Myslela, že dostala od majiteľa fanpage link na obchod s originálnymi produktami a on jej za vysokú cenu poslal napodobeniny. Neboli extra lacné, čo by vzbudzovalo podozrenie, takže o to viac ju to mrzelo. Toto by sa nemalo diať.

Byť správcom nejakej siete, tak si v každej krajine nájdem nejakú "tajnú spojku", ktorá bude monitorovať užívateľov danej krajiny i stránky s podozrivo vysokým počtom priateĺov a lajkov. Keď nájde spojka profil slávnej osobnosti alebo spoločnosti, profil nahlási a ja ako sieť vykonám verifikáciu. Verifikovaný človek potom dostane nejaké špeciálne označenie a ľudia môžu byť pokojní. Keby to takto fungovalo, potom by sa nestávalo, že nejaký (s prepáčením) hajzel ukradne identitu nejakej slávnej osobe či firme a potom bude profitovať z osôb, ktoré sú jej fanúšikmi a rozhodnú sa na výzvu v jej mene byť solidárni. Niektorí ľudia sú proste dobrí a z rešpektu k svojmu idolu idú za jeho príkladom a prispievajú, pričom ich ťažko zarobené peniaze skončia vo vrecku nejakého neskutočne arogantného podvodníka.

Ćo poviete? Som vážne čudná, keď chcem, aby bola aj na sociálnej sieti nejaká spravodlivosť? Som divná, keď nechcem dávať lajky neovereným stránkam a odmietam odoberať či zdieľať každú hlúposť? Môžete ma nazvať nespoločenskou len preto, že nemám stovky priateľov, ale len zopár desiatok a dobrých? Som iná, keď beriem sociálnu sieť ako miesto s najväčším rizikom, som za ochranu peňaženky, morálky, duše, dôstojnosti a života? Ako som napísala, prijímam kritiku.

Bolesť zubov a tie naše slávne tabletky

Takto pred mesiacom som sa bavila počas obeda s jednou farmaceutkou o tom, ako riešia ľudia problémy so zubami. Zaumímalo ma, či sa ešte stále stretáva s riešením AD HOC v štýle: "Idem do lekárne a vezmem si tie najsilnejšie tabletky proti bolesti." Ceny za zákroky stúpajú, kvalita používaných materiálov (alebo práce) klesá. Sú ľudia hazardéri?

---

Odpoveď: Áno, ešte stále ľudia hazardujú

V tých časoch, kedy som bola za lekárenskym pultom ja, súkromných zubných lekárov vyhľadávalo len malé percento obyvateľstva. Väčšina ľudí mala klasického "štátneho" zubára, u ktorého sa im nechcelo vysedávať a čakať na ošetrenie (česť výnimkám v rade lekárov i pacientov). U toho môjho "štátneho" to nebolo až také zlé. Objednal troch či styroch ľudí na nejakú hodinu a ak mala jeho sestrička dobrú náladu, nevzala ma ako poslednú zo štvorice. Za tie 4 hodiny, na ktoré má pracujúci nárok odísť z práce a dať sa ošetriť, sa to obvykle stihlo. Keď som mala dáky problém, vedeli mi poskytnúť rýchlu pomoc ako pacientovi s bolesťami a dať termín ďalšej návštevy aj do mesiaca. Najviac to tuším boli dva mesiace.

Čo som však počula, niektorí zubári nie sú ochotní / schopní takto zobrať všetkých ľudí, ktorí im v jeden deň prídu s bolesťou a vykonať aspoň prvotné úkony, aby vás zbavili bolesti. Vezmú možno dvoch a každý ďalší dostane termín. U istom nemenovanom centre v našom regióne vraj dávajú pacientom termíny na august a september roku 2014! Každý lekár z centra nabral na seba strašne veľa pacientov (ako baran na rohy), potom im odišiel kolega (či kolegyňa?) a teraz si to jej kvantum pacientov museli medzi seba porozdeľovať ostatní. Lepšie na tom nie sú ani iní odborníci. Termíny návštev už síce nie sú jesenné, ale naplánovať ošetrenie takej akútnej záležitosti (akou je zubný kaz) na apríl až máj... to mi príde taktiež bezpredmetné. V apríli môže rovno odložiť vŕtačku a prichystať si kliešte.

A čo urobí Slovák? Trpí? Figu. To je taká polovičná pravda. Trpí jedine nedostatkom lekárskej starostlivosti, v dôsledku ktorej sa prichádza o jeden zub za druhým. Ale bolesti? Nie, nie. Slovák lajdák si dá tabletku. Lenže bolesť je dobrá. Znamená, že zub žije. Možno je len pokazený a v horšom prípade začína odumierať aj jeho živá zložka, ale pýta si vašu pozornosť a chce prežiť, aby vám mohol slúžiť po zvyšok života. Netreba ho ignorovať. Ešte kým si takto človek tíši bolesť v dôsledku nejakého časového sklzu len jeden deň, je to relatívne OK, ale keď si dotyčný o dva dni príde pre ďalšiu škatuľku liekov, či dokonca niečo silnejšie a ani nebol u zubára, to už je choré. Ak nebolia zuby od prievanu alebo práve nie ste po nejakom bolestivom zákroku (trhanie, resekcia, a pod.), po ktorom sa bolesť očakáva, vôbec by ste sa nemali tešiť, keď bolesť náhle prestane.

Zub, ktorý bol dnes živý, pokazený a boľavý, bude na jar mŕtvy. Ak to nie je predný zub, ale nejaká šestka či sedmička, zrejme jeho osud skončí v kliešťoch. Väčšina zubov sa však ešte dá "zachrániť" tým spôsobom, že sa z nej odstráni kaz a zub sa spevní, aby vám vydržal 1 a možno viac rokov. Ale netešte sa z toho ani nečakajte zázrak. Sklovina mŕtveho zuba stmavne a stratí pevnosť. Zahryznete do orieškov či rezňa, kde gazdiná nechtiac ponechala kúsok kosti, ktorý ste nečakali a plomba je vonku. V horšom prípade aj s časťou zuba. Kým má zub úbožiak s vydlabaným vnútrom všetky steny, alebo aspoň 75% z nich, plomba má kde držať, no až z neho ostane len polovica a stenú nebude na protiľahlých stranách, môžete v zubárskom kresle sedieť aj každý mesiac a bude to na figu. Takéto už zubári vlastne ani nechcú veľmi opravovať, lebo tá plomba býva už pomaly pevnejšia ako sklovina. Viete, čo sa stane, ak diamantovým kameňom prejdeme po skle... sklo sa ním rozreže. Tak si teraz predstavte, že diamant je plomba, sklo je váš zub a vy na ten diamant poriadne zatlačíte potravou. Chudák zub sa rozletí na všetky strany a potom budú mať lekári s vami veľa roboty. Ak sa im podarí s časťami zuba zavŕtanými v ďasne vytiahnúť aj celý zub, bude len dobre. V opačnom prípade dostane slovo chirurg.

Čo máte robiť?

Riešenie je prosté. Ak vás bolí zub, choďte k zubárovi. Nejedzte tabletky. Pekne si privstaňte a príďte ráno ako prvá, aby vá mohol lekár ošetriť ako pacientku s bolesťou. A pokiaľ by ste náhodou nemohli hneď zajtra, už si teda dajte aj tú tabletku, ale príďte pozajtre.

Možno máte len odhalené kŕčky a treba vám pastu na citlivé zuby. Je veľa vecí, ktoré spôbujú bolesť. Len zubár vám však presne povie, prečo vás zub bolí.

Napriek všetkému strachu zo zubára neexistuje dôvod, prečo by ste sa mali sužovať bolesťou. Pokiaľ je zub evidentne pokazený, lekár zub zbaví kazu, otvorí ho a vás tak okamžite zbaví bolesti. Väčšinou dá doňho dočasnú výplň a ak bude zub pokojný, môžete prísť o mesiac či skôr na trvalú výplň.

Ak nejaví váš zub známky pokazenia, možno vás lekár pošle na RTG, aby zistil, či nejde o dobre maskovaný kaz niekde vo vnútri alebo v medzizubných priestoroch. Drvivá väčšina kazov vzniká práve medzi zubami, dobrý zubár vás preto aspoň raz za čas na ten RTG pošle a nebude vŕtať len tak od brucha. Lepší lekár má RTG priamo v ordinácii a aj ho používa! Bez neho totiž nemá šancu odhaliť skryté zubné kazy. Nemôže tiež tušiť, aké hlboké sú kanáliky jednotlivých zubov. Táto informácia je dôležitá, ak vám má správne a až do samého konca vyplniť zub a neriskovať cysty.

Že ste ešte nikdy neboli na RTG a stále sa vám kazia zuby? Možno by stálo za skúšku čosi vyskúšať.

1. Skúste si odpovedať na otázku, či je povrch vašich zubov hladký, ako má byť. Nie je na nich náhodou usadený kameň a nie sú drsné? Už vám zubár niekedy leštil zuby a zbavoval ich kameňa? Ak nie, potom navštívte ambulanciu dentálnej hygieny a dajte si to spraviť, alebo poproste svojho lekára. Asi ťažko sa vám budú dať čistiť priestory medzi zubami, keď v nich budete mať pol milimetrovú vrstvu kameňa.
2. 
   
   Ak máte nejaké kazy, dajte si ich poriadne opraviť.
3. Začnite používať medzizubné kartáčiky a správnu zubnú kefku.
4. Odporúčam tiež návštevu ambulancie dentálnej hygieny, aby vás naučili správnej technike čistenia. To môžu urobiť už pri tom, ako vám budú odstraňovať ten kameň. Síce si za to zaplatíte (20 - 60 EUR a možno aj viac za výučbu vrátane brúsenia), ale za ten pokoj duše to stojí.
5. Ak sa namiesto jedla neživíte čokoládou a ak nepríde žiadne zlepšenie ani po pol roku a zuby sa budú veselo kaziť ďalej, potom poproste vojho lekára, aby vás poslal na RTG.

Pokiaľ sa bude vyhovárať a nachádzať tisícky dôvodov, prečo NIE, tak si radšej priplaťte a navštívte súkromného lekára, aby vám tie zuby pozrel poriadne. Je dosť možné, že váš starý lekár neodvádza dobrú prácu. Po preventívnej prehliadke, ktorej záver je nula kazov a poriadnej starostlivosti nie je možné, aby ste mali kazy!

Pripravte sa, RTG možno odhalí tajomstvá, na ktoré budete potrebovať silný žalúdok. Moja snímka odhalila 6 vážnych kazov, ktoré vôbec nebolo vidieť a ktoré by môj starý lekár určite nechal neošetrené, keďže neboli vidieť. Siedmy obrovský kaz bol pod zubom, ktorý mal prasknutú plombu, ktorú som mimochodom hlásila už minimálne rok dozadu. Zistila som tiež, že výplň dvoch mojich zubov nebola dobrá a oba zuby majú teraz neistú budúcnosť, lebo sa okolo nich vytvorili veľké cysty. To už sa žiaľ napraviť nedá. Kým budú zuby slúžiť a nebudú bolieť, ostanú. Potom pôjdu von. Ostatné však môžem zachrániť.

U mňa bolo všetko jasné. Mám nového lekára. Aj keď mi poriadne nadávkami vyčistil žalúdok, že sa o zuby nesprávne starám (ako som spomínala, moja technika čistenia bola na figu a on ma vyhrešil), že nepoužívam medzizubné kefky, že som prišla až teraz, že som si dovolila povedať "Au", kým mi zub ošetroval... Nadal mi aj za to, že som kedysi brala HAK. Neviem ako to zistil, lebo ja som mu teda nehovorila nič, ale ak to len hádal, potom sa mu zadarilo. Hneď pri prvom ošetrení vzal leštičku a zbrúsil mi celý kameň, až som ostala ako upír s plnou hubou krvi. Že nemá cenu mi to tam nechávať, ak mi má ošetriť zub... a mal svätú pravdu. Iba čo by sa mi kazili aj ďalšie. Tento lekár mi nedovolí prepásť preventívnu prehliadku a aj keď veľa vecí platím, aspoň viem, za čo. Veď uznajte, načo je taká preventívna prehliadka, pri ktorej vám váš lekár nechá v ústach 7 kazov? To tam má ostať, aby sa od nich mohli kaziť aj tie ďalšie?

Moje ponaučenie a z toho plynúce výhody:

Poviem vám, keď sa náhodou v noci preberiem pri zapnutom televízore, idem do kúpeľne a pekne si vyčistím zuby aj keď sú dve hodiny ráno a dvakrát sa mi nechce. Ja chcem jesť ako normálny človek a chcem mať normálne zuby. A tiež nechcem míňať výplatu na zuby. Dobrý zubár aj niečo stojí, takže radšej zdravé zuby a kúpim dobrú kozmetiku, než platiť za plombovanie. :-) Urobila som a robím pre zdravie svojich zubov všetko, čo sa už začína prejavovať. Konečne si môžem kúpiť aj celozrnné pečivo a zjesť niečo so semienkami bez obavy, že mi z toho vyletia všetky plomby.

Bioderma: Sensibio AR krém na začervenanie

Dnes vám predstavím svojho favorita v liečbe začervenanej pleti. Krém, ktorý by som nevymenila za žiadny iný. Krém z rady Sensibio, z ktorej mám už veľa rovnako skvelých vecičiek a všetky sú súčasťou môjho každodenného líčenia i odlíčenia. Bez akéhokoľvek preháňania.

Balea: maska na vlasy s figovým extraktom

A zasa ten mráz, ktorý ničí všetko, čo mu príde do cesty. Páli rastliny, páli psíkom labky, ľuďom tváre, čo vidno hlavne na ich nosoch. Ani vlasy nedostanú milosť. Je dosť možné, že si budú pýtať nejakú výživnú masku a ja som pre vás jednu takú odskúšala, takže do obchodu možno pôjdete na istotu.

Pečieme svoj web :-)

V poslednom článku som sa zastrájala, že vám idem v dohľadnej dobe vysvetľovať pojem "framework" a priblížiť svet technológií. Ja svoje sľuby plním. Ak toto bude čítať nejaký programátor, nech mi odpustí ten kuchynský žargón, ale tento blog je primárne určený pre ženy a kde najčastejšie nájdete ženy? No predsa v kuchyni. ;-)

---

Článok začnem definíciou z Wikipedie, podľa ktorej je framework "softwarová štruktúra, ktorá slúži ako podpora pri programovaní a vývoji a organizácii iných softwarových projektov. Môže obsahovať podporné programy, knižnice API, podporu pre návrhové vzory alebo doporučené postupy pri vývoji".

Moje vysvetlenie frameworku

Vieme, že základom pre prípravu toho najjednoduchšieho koláča sú ingrediencie ako vajíčka, múka, cukor v nejakých pomeroch, ktoré by ste v každom ohľade mali dodržiavať, aby sa vám koláč podaril. Každá tá surovina má svoju funkciu vo vzťahu k tým ostatným a pri jej spracovaní sa musí dodržiavať nejaká postupnosť. Vajce drží celú hmotu pohromade ako také lepidlo a robí koláč ľahkým (pričom z bielka sa robí sneh a primiešava sa nakoniec), múka vytvára objem a zahusťuje,... Samozrejme, existujú aj koláče s inými typickými prísadami ako napríklad olej, mlieko, maslo, kypriaci prášok, kakao, ovocie a mnoho iných. Nemôžete povedať, že bez nich koláč nepripravíte, ale keď sa rozhodnete nejakú použiť, mali by ste pridať také množstvo, aby to bolo v rozumných medziach, čiže v rámci nejakých konvencii. Nikto predsa nemá rád gumené koláče, ktoré nemôže ani požuť, alebo koláče ťažké ako kameň.

Receptúry na tie najlepšie koláče sa dedia z pokolenia na pokolenie. Chápte ich ako také frameworky. Každá tá receptúra má nejaký základ (vajíčka, múka, cukor) a potom nejaké suroviny navyše, ktoré tomu koláču dodávajú nejaké funkcie (jablká ho robia šťavnatým, oriešky ľahším, kypriaci prášok do pečiva nadýchanejším), ale ešte vždy máme možnosť k tomu pridať niečo, čo bežne nedávame (príchute, horiace sviečky, marcipánové ozdoby...).

Tak si teraz predstavte, že ste amatérska cukrárka a dostanete objednávku na tri druhy báboviek z piškótového cesta. Niekto by vzal tri rôzne recepty, rôzne mištičky a behal po celej kuchyni s tyčovým mixérom, dookola ho umýval a upiekol by od základu každú jednu bábovku zvlášť. Všetko teda bude robiť trojmo, aby napokon všetky chutili dosť podobne. Niekto sebavedomejší by možno ani nehľadal recepty, len pridával suroviny od oka a riskoval, že niečoho bude priveľa, niečoho príliš málo a tak. Ale potrebujeme to? Sú predsa osvedčené univerzálne postupy, s ktorými sa vám bábovka vždy podarí bez ohľadu na to, ako sa ju rozhodnete dochutiť. Kroky majú nejaké poradie a sú navrhnuté tak, aby vám nezaberali kopu času. Načo si teda komplikovať si prácu a skúšať, či sa to dá urobiť inak? Načo mať stovky receptov pre to isté?

Prečo by sme mali / mohli používať frameworky

Šikovnejšia žienka použije jeden jednoduchý a osvedčený recept, urobí cesto v jednej veľkej mise, rozdelí ho na tretiny, pričom do jednej primieša kakao a do druhej hrozienka. Recept má písaný v prehľadnej forme (asi odstavce), v nejakej zrozumiteľnej reči, žiadne litánie ani odborná terminológia. Nemusí ten recept pol hodiny študovať, aby ho pochopila. Ušetrí veľa času a veľa námahy. Má teda jeden recept ako jeden framework, ktorý jej uľahčí prípravu celého základu a len si ho prispôsobuje. Vieme, že bábovka má byť sladká, ľahká, kyprá... to sú atribúty, ktoré chce úplne každý. Čiže nesnažíme sa nanútiť klientovi niečo, čo už máme vytvorené a kde sú zložky, ktoré si neobjednal, ale vychádzame z potrieb bežnej praxe. Na chute klienta už stačí napasovať výsledný produkt pridaním toho, čo tam chcel mať. Chcel čokoládové kúsky? Kandizované čerešne? OK. Tak mu ich tam dáme.

A presne takto nejako sa "pečú" weby, ktoré si ako zákazníci objednávame. Netreba za tým hľadať zložitú štruktúru. Funkčný základ webov bude úplne rovnaký. Aj spôsob, akým sú pospájané jednotlivé funkčné časti a ako majú pracovať.

Ako framework uľahčuje prácu

Vysvetlím to opäť na príklade.

Dajme tomu, že máme objednávku na tri weby a všade sa bude niečo písať a zverejňovať. Jeden bude online zbierkou kuchárskych receptov, druhý bude školskou nástenkou, tretí sociálnou sieťou. Všade ako registrovaný hosť napíšem text, kliknem na tlačidlo "zverejniť" a text bude online. Jediné, v čom sa weby budú odlišovať, budú nejaké tie prídavné funkcie (zdieľanie príspevkov, pridávanie smajlíkov, fotiek) a potom sa budú líšiť nejakým dizajnom (jeden chce menu vpravo, druhý vľavo, tretí hore). Načo by ste písali každý web od piky a vymýšľali, akým spôsobom vyvoláte zverejnenie textu? To je predsa jedno. Princíp môže byť rovnaký. Načo budete vymýšľať, ako by sa dal pridať obrázok? Však aj to môžu mať všetky tri weby úplne rovnaké. Aj návštevník ocení, ak to nebude nejaká zložitá "klikačka", ale úplne bežný postup, ktorý pozná z iných webov. Programátor má teda tri možnosti.

1. Urobí všetky tri weby od základov.
2. Použije niektorý z kódov, ktoré už kedysi dávno napísal, kde má veľa funkcionalít, niektoré povyhadzuje, niektoré doprogramuje a celé to napasuje podľa žiadostí klienta.
3. Použije svoj alebo nejaký bežne dostupný framework, "ukuchtí" si v ňom celé základy funkčného webu a napokon doprogramuje už len tie časti aplikácie, ktoré budú daný web odlišovať, aby splnil požiadavky zákazníka.

Ktoré riešenie sa vám pozdáva najviac? Mne to tretie, lebo celý web sa mi robiť nechce a nemám na to čas. Nemusím mať tiež k dispozícii práve taký kód, ktorý zákazníkovi bude vyhovovať a na ktorom sa veľa nenarobím.

Mohla by som ísť po tom druhom riešení a takticky klientovi nanútiť všetky funkcie starého webu a nerobiť takmer nič, no automaticky vyvolám podozrenie. Skôr ako k tejto taktike pristúpim, môžem si položiť otázku. Urobím to aj s bábovkou? Však čo ak je môj zákazník alergický na oriešky a ja mám zhodou okolností len taký recept, kde je kakao i oriešky? Poviem mu, aby si dal kúsok bábovky a zajedol to tabletkou potláčajúcou alergickú reakciu? Navrhnem, aby si na svojom webe zdieľanie príspevkov cez Facebook nevšímal, keď si vyslovene nepraje žiadnu spojitosť s Facebookom? Pokiaľ by som mala pracným spôsobom prenikať do niečoho starého a vyhadzovať z toho polovicu vecí, to si rovno môžem spraviť nový web. Koniec koncov, vždy sa v tom starom môže nájsť niečo, čo zabudnem prepísať a bude trapas. Zákazníkovi DM drogérie sa niekde na webe objaví nápis "Drogéria Teta". Hanba na sto rokov. :-D

Vytváranie obsahu vo frameworku má však oproti pečeniu koláča aj jednu super výhodu, lebo tieto programátorské technológie sú už o niečo ďalej než tie naše kuchynské praktiky. Nepotrebujete kuchárku. Vy len dáte rozkazy a on vám to "upečie" sám podľa definovaných pravidiel a v nejakom programovacom jazyku (napr. Ruby), čiže v nejakej forme, štruktúre, terminológii, aby ste do toho mohli kedykoľvek zasiahnuť a vykonať zmeny.

Uznajte, že so správnym a jednoduchým receptom v zrozumiteľnej forme + znalosťou ingrediencií (čo sa s čím mieša, v akom poradí, akým spôsobom, čo sa dá nahradiť) je každá žena hviezdou domácnosti. Podstatou celého programovania vo frameworku Ruby on Rails je to isté. Znalosť postupu, akým podnietite vytvorenie základov webu aj s jeho funkciami, znalosť jednotlivých komponentov a prepojení + znalosť jazyka.

Lenže pozor, lebo vy predsa nechcete vytvárať weby navzájom si podobné ako vajce vajcu. Aby ste mohli pridávať funkcie, budete musieť naučiť jazyk HTML, ktorému dodáte nejaký štýl (CSS) a s ich pomocou si personalizujete web presne podľa potrieb. Nie je to ľahké. Veď upiecť dobrý koláč tiež vyžaduje nejaký cvik. Už musíte tú svoju rúru poznať a vedieť, z ktorej strany vám tá potvora pripeká koláče. My ženy sme však povestné svojou všestrannosťou a schopnosťou vidieť súvislosti a venovať sa viacerým veciam naraz. Toto je pre dobrého programátora absolútne MUST.

Zdá sa vám to aj tak ťažké? Nezúfajte. Však ak sa aj nenaučíte kódiť, môžete zvládnuť aspoň základy personalizácie webov. Nie je až takou vedou vylepšiť si web či blog. S trochou snahy to zvládnete.

Mixa: Anti-Redness CC krém na upokojenie začervenanej pleti

Aj keď zatiaľ nebolo možné priniesť jednoznačnú odpoveď na otázku, čo primárne spôsobuje rosaceu, kozmetické značky sa predháňajú v tom, kto vymyslí účinnejšiu zbraň. Na svete sú špeciálne BB krémy proti a posledné výskumy tejto choroby dali vznik aj ďalšiemu krému zvanému CC. Skôr než budeme mať DD alebo XX krém, rada by som vám predstavila svoj prvý CC krém od Mixy.

Moje najvtipnejšie kozmetické omyly

Aj majster tesár sa niekedy utne, ale ja mám neobyčajný talent rozosmievať svojich blízkych. Ani nemusím rozprávať vtipy alebo hrať vtipné scénky. Stačí, keď sa ma moji najmilší držia a sledujú, čo robím. Skôr či neskôr určite vyvediem nejakú hlúposť. O niektoré historky súvisiace s kozmetikou, o ktorej najčastejšie píšem, sa teraz s vami podelím, nech vám rozveselím tento studený deň so zachmúrenou oblohou.

---

Éterické oleje

Kedysi som si týmito voňavými zázrakmi "vylepšila" svoj krém na chodidlá. Asi som to trošku prehnala, lebo toho krému už nebolo v tégliku veľa a dala som niekoľko kvapiek. Krém mi potom pripomínal Coca-Colu, len to bola o niečo výraznejšia vôňa. Ako... možno trošku silná, ale inak krásna vôňa krému, to fakt. Vytriezvenie prišlo pri jeho skúšaní. Len som sa nechtiac dotkla tváre chrbtom ruky s pozostatkami krému, aby som z nej odhrnula vlasy a na tú následnú alergickú reakciu v živote nezabudnem. Tvár ma pálila celé dva dni a bola som červená ako rak. Zahrávanie s éterickými olejmi preto rozhodne neodporúčam. Ale toto až také smiešne nie je. Vtipné na tom bolo, kde som tie škvrny mala a ako vyzerali. Keď sa ekzém zahojil, na tvári mi ostali tmavšie miesta. Pre lepšiu predstavu stačí napísať, kde všade som sa dotkla tváre a budete sa rehotať. Najskôr som si odhrnula vlasy a založila ich za uši. Na dôvažok som sa poškrabala nad perou a na brade i spánkoch. Všade som mala fľaky a vyzerala ako po čerstvej premene muža na ženu. Akoby som si práve tým najhorším a najnešetrnejším spôsobom oholila svoje (našťastie neexistujúce) fúzy, bradu i kotlety. :-D

Voňavý olej je super vec. Stačí jedna kvapka a celý obsah dostane úplne iný šmrnc. Ak takých olejov nakombinujete viac, môžete získať aj veľmi zaujímavú výslednú vôňu a niektoré éterické oleje majú aj svoje účinky (napríklad antibakteriálne). Ale ja hovorím o jednej či dvoch kvapkách na relatívne veľké množstvo dobre stabilizovaného krému s ochranným faktorom o hmotnosti 50 - 100g, nehovorím o použití v predpise na 10g balzamu na pery, aký som nedávno videla na jednom nemenovanom serveri. Slniečko nesmie zasvietiť na pokožku potretú čímkoľvek, čo obsahuje éterické oleje a tie oleje by celkovo nemali v koncentrovanom stave prísť do styku s pokožkou. V opačnom prípade si doslova koledujete o ekzém.

Zásyp so sírou

Po jednej z návštev u zubára mi ostali doráňané ďasná. Neboli to až také jednoduché zákroky, dalo sa to teda čakať. Nie som zástankyňou tabletiek proti bolesti, preto plán B znel vyplachovať ďasná ústnou vodou alebo studeným čajom. To mi pomáhalo. Ústnu vodu spolu s pohárom čaju som si na noc nachystala aj k posteli, keby to náhodou v noci pobolievalo. Lenže to neboli jediné položky na mojom nočnom stolíku. Keď ma uprostred noci prebudili nepríjemné pocity, len som natiahla ruku, siahla po známej fľaštičke, odskrutkovala vrchnáčik a obsah skončil v mojich ústach. Lenže vodička to nebola, ale púder so sírou, ktorý som si kedysi vyrobila na tvár. Fľaštička mala podobný tvar, akurát ten obsah pochopiteľne taký podobný nebol.

Neviem, či som okolo seba pri rozprávaní nešírila obláčik prachu aj na druhý deň v práci. Do úst som si totiž nasypala fajne veľké množstvo, ale ten zinok v ústach nebol úplne márny. Stiahol trošku zápal, lebo presne to oxid zinočnatý robiť má. Ale omnoho vhodnejšia forma so zinkom je rozhodne zubná pasta. Nemusí sa vám kvôli liečbe prášiť z huby. :-D

Fritovací olej

V júni som na svojom blogu Awards4beauty písala o skvelých maskách zo zeleného íľu. Aj mesiac dozadu mi napadlo urobiť si z neho niečo a tak som vzala paradajkovú šťavu, že ju s tým práškom zmiešam. Niečo mi však stále chýbalo. Povedala som si, že by to chcelo ešte nejakú protizápalovú zložku a doma vždy mávam dopredu na celý deň uvarený repíkový odvar. To je perfektná vec na hojenie. Čistím ním očká Vikinke (moja psia slečna) a vždy si ráno nachystám aspoň deci v sklenenom poháriku - duritke. Tak som len natiahla ruku, vzala známy pohárik a trošku naliala do svojej zmesi. Ibaže ani srnky netušili, že asi hodinu dozadu mama čistila Vikinke oči a onen pohárik s odvarom nechala v obývačke. To, čo sa tvárilo ako odvar, bol v skutočnosti fritovací olej, v ktorom mama deň dozadu smažila akési ryby. Bol dobre precedený, rovnakej farby, v takom istom množstve a v takom istom pohári. Podaktoré možno teraz krútite hlavou, že ako je to možné, však olej je tuhší a človek si to musí všimnúť. Nuž ja nemusím. Množstvá mám už v oku, tak mi ani nenapadlo pri tom nalievaní pozerať, čo to tam vlastne lejem. Maska sa mi zdala pri miešaní akási tuhá, ale íľ dobre nasáva tekutiny všetkých druhov a tak v nej žiadne mastné oká neboli. Rozriedila som ju pridaním šťavy a natrela na tvár. Skupenstvo bolo OK, ale ten smrad... No amen tma. Smrdela som ako pojazdný gril. :-D

Fritovací olej mi pekne premastil pokožku. Pri troške šťastia (mama našťastie olej neprepaľuje) v ňom možno ostali aj nejaké tie omega 3 mastné kyseliny, ktoré pleti uškodiť nemôžu. Horšie by boli toxíny, keby bol ten olej prepálený... Zle to so mnou neskončilo, ale keby ste chceli napriek všetkému skúšať olej v maske, dajte si radšej čistý olivový. :-D

Poučenie?

Vždy si overte, čo držíte v ruke, nebuďte leniví si zistiť správne množstvá, ktoré máte použiť a nehrajte sa na chytrých. Byť nebohým pilným a experimentovať sa nie vždy vypláca. :-)

Máte aj vy nejaké podobné zážitky? Podeľte sa s nami. Však už máme piatok, tak nech je veselo.

S pozdravom a želaním pekného víkendu Vaša

Himalaya Herbals: zubná pasta Complete Care

Prax ukazuje, že sme si za tie roky života osvojili mnohé nesprávne návyky a zuby si čistíme úplne nesprávne. Niet divu, že sa kazia. Kladieme dôraz na skúšanie moderných pomôcok (rotačné, silikónové kefky), vymýšľame kadejaké zlepšováky, len aby sme sa pri čistení zubov čo najmenej narobili. A pritom to najlepšie máme rovno pod nosom - klasická zubná kefka a dobrá zubná pasta.

Idem sa dožiť 100 rokov

Milé dámy (a možno aj páni), toto vážne nie je vtip. Ja plánujem žiť čo najdlhšie a urobím pre to všetko. Prečo? Nie, nie som až taká prehnane ambiciózna a nemám také plány, na ktoré by mi bolo 30 či 40 rokov málo. Chcem sa dožiť aspoň 100 rokov, pretože ak by som mala žiť i zomrieť na Slovensku, kratší život sa mi neoplatí.

---

Nie som vypočítavá a už vôbec nie som mamonárka. To posledné, čo ma zaujíma, sú peniaze. Nepotrebujem ich mať, ako niektorí ľudia, čoraz viac a viac, len aby som mohla žiť nadštandardný život. Pokiaľ budem mať z čoho uhradiť bežné náklady spojené s údržbou bytu i bežné výdavky za energiu, plyn, internet a iné služby, kým si raz nebudem postielať na kúsku polystyrénu pod stromom v parku a hľadať v košoch jedlé odpadky, potom ma neštve, že nezarábam o 50 alebo 100 EUR viac. Mám koľko si zaslúžim. Mňa len hnevá, keď sa niekto priživuje na tom, čo právom patrí mne.

O čom je reč?

O odvodoch, drahí moji. Aby bolo jasné, už po skončení strednej školy som vysúkala rukávy, našla si prácu a popri nej sa vrhla do štúdia na vysokej škole. Veď tie skriptá a večné cesty do školy i zo školy tiež niečo stoja a treba na to zarobiť. Takže pracujem takmer 12 rokov a vážim si každú mincu či bankovku, ktorá skončí v mojom vlastníctve. Sú tu však takí, čo si peniaze nevážia, lebo k nim prichádzajú len tak a zdá sa, že si žijú celkom dôstojne, i keď bez zásluh. Doteraz som si myslela, že mlyny melú pomaly, ale... No, nalejme si čistého vína. Veď vieme, ako to na Slovensku chodí. Tak ma zaujímalo, aká bude v reáli návratnosť tých mojich mozoľov.

Platím, platíš, platíme

Na výpočet pre vás som sa rozhodla použiť krajšie a zaokrúhlenejšie číslice, aby sa to dobre rátalo a aby to lepšie poukázalo na našu slovenskú úroveň. Takže poďme rovno na vec a začnime s prvým číslom - sumou 800 EUR, čo je údajne priemerná mzda na Slovensku. Pre upresnenie - ide o juhozápadné Slovensko (alebo ak chcete, tak aj konkrétne súradnice dávam: 48°08′38″S 17°06′35″V), lebo u nás na Kysuciach je realita iná. Každopádne je to pekná cifra.

Už ste počuli, že v účtovníctve figuruje tzv. superhrubá mzda, ktorá má Slovákov naoko pretvoriť z chudákov na ľudí s priemernou životnou úrovňou (aby sme sa mohli aspoň papierovo - no nie reálne - rovnať iným krajinám). V tejto superhrubej mzde sa nachádzajú ešte odvody, ktoré platí zamestnávateľ pomimo našej hrubej mzdy, čiže hovoríme o reálnej cena práce. Z tých 800 EUR je to len do sociálnej poisťovne dobrých 200 EUR naviac (presne 201,60 EUR), čo treba zaplatiť. Ďalšie odvody už platí zamestnanec. Aj keď túto povinnosť zaňho reálne robí zamestnávateľ, táto čiastka už odchádza z hrubej mzdy zamestnanca. Z priemernej mzdy to vychádza na 75 EUR (presne 75,20 EUR), takže spolu nám to činí 276,80 EUR, čo odíde v jednej platbe. To, čo zamestnancovi napokon príde na účet, je hrubá mzda ponížená o všetky odvody, dane a iné prípadné výdavky (napríklad stravné) = čistá mzda.

V odvodoch platených oboma stranami sa samozrejme nachádzajú aj prostriedky vynaložené na zdravotné poistenie, ale to z dnešnej debaty vynechám. Možno sa im povenujem niekedy inokedy, ale dnes ma zaujímajú sociálne istoty, takže moja pozornosť sa sústredila na poistenie nemocenské, starobné, invalidné a poistenie v nezamestnanosti. Vďaka tomuto by som mala každý večer zaspávať s pokojnou dušičkou a hovoriť si, aká som šťastná.

U zamestnanca činia odvody do sociálnej poisťovne 9,4% z jeho hrubej mzdy. Zamestnávateľ to má o niečo drahšie a vašu hrubú mzdu musí za týmto istým účelom navýšiť o 25,2% (v týchto percentách sa ukrývajú ešte ďalšie odvody). Tak si teraz môžeme pozrieť tabuľku a od zelenou farbou označeného riadku až po šedý riadok uvidíte, koľko dostáva poisťovňa peniažkov od človeka zarábajúceho priemernú mzdu a ktoré peniaze na čo slúžia.

Sumu, ktorou si teda šetríme na naše istoty, už poznáte. Je to neuveriteľných 276,80 EUR. Celkom pekná istota, však? Z toho by nám malo vyjsť za dlhé roky práce na solídny dôchodok. Však pracujeme omnoho dlhšie než "dôchodkujeme". No garantujem vám, že táto ďalšia suma a možno i časť článku sa vám až tak páčiť nebude.

Odpracovali sme a zaplatili...

Teraz všetko zrátam na mesiace až roky. Dajme tomu, že ma vyliali z vysokej školy, pracovať som začala po dvadsiatke a hneď sa mi pošťastilo zamestnať sa za priemernú mzdu. Teda idem rátať 800 EUR po celých 45 rokov.

Priemerný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov (momentálne, ale za takých pár desiatok rokov to môže byť aj 75) a tak nám logicky vychádza, že než si začneme užívať zaslúžený oddych, odmakáme si svojich 45 rokov, čo je 540 mesiacov. Odvody zaokrúhlim z 276,80 EUR na celých 275, aby sa nám to dobre počítalo a vychádza mi, že za 45 rokov prispejem svojou prácou poisťovni takmer 5 miliónov korún, čo je na EURá presne 148 500 EUR.

Čo poviete, čaká nás pekný život na úrovni?

Nie, nie. Priemerná dĺžka života je 75 rokov. Smutná realita je, že momentálne starých ľudí doslova kosí rakovina či infarkt a zomierajú aj mladší. Len za posledný mesiac viem o minimálne troch ľuďoch z našej dediny, ktorí si svoj dôchodok užívali len dva či štyri roky. Ale nebuďme takí pesimisti, doprajme si tých 75, aby sme stihli za naše peniažky precestovať svet.

Len pozor, aby ste nezašli priďaleko. Tým svetom som myslela susedné väčšie mesto a pár krát za rok možno aj 100 alebo 300km vzdialenejšie mesto. Výšku dôchodku ja rátať neviem a vlastne momentálne ani nechcem, lebo by ma asi trafil šľak, no tabuľky bežných finančných serverov ukazujú, že pri priemernej mzde 800 EUR by výška dôchodku mala byť 420 EUR. Nie zlé, ale zasa ani bohvieako dobré. Ak máte partnera, ktorý sa s vami podieľa na chode domácnosti, potom je to celkom fajn. Horšie, ak sa chudák dôchodku nedožije a na všetko ste sama. Vyjde vám na energie, oblečenie, stravu, lekárov, lieky na všetky tie choroby staroby, cestovné a zopár čokoládových tyčiniek k tomu ako bonus.

Ak by ste sa dožili priemerného veku, štát vám bude tieto peniažky dávať celých 10 rokov, čo je 120 mesiacov a štátom vyplatená suma činí 50 400 EUR. Čo sa udeje s tým zvyškom? Nuž čo by sa dialo... prepadne štátu. Štát si teda z vašich peňazí nasporí na váš dôchodok. Okrem toho zaplatí dávky, či dokonca dva domy / byty pre neprispôsobivých občanov, zatiaľ čo vy budete ten svoj splácať 30 - 40 rokov z toho, čo vám po odobraní všetkých odvodov príde na bankový účet.

Pripomína mi to tie audiotexové hry, čo bývajú v telke. Hráte o 120 EUR, ale hovor stojí 2 EURá. Stačí, aby sa našlo 60 blbcov, čo na uvedené číslo zavolajú a časť výhry (po odpočítaní podielu, ktorý si berú operátori) je splatená. My blbci sa presne tak isto svojou prácou skladáme, aby sme zaplatili niekomu inému dom.

Riešenie? Tak sa teda neskladajme, ale si tie peniaze pekne vyberme.

Môj odkaz štátu by znel takto:

Milý štát,

cudzie peniaze nechcem, ale vlastné peniaze si nedám. Je to síce poistné, ktoré si väčšinou ľudia platia dobrovoľne ako zábezpeku, ale u nás je to nasilu. Od slova "poistné" je však odvodené aj podstatné meno "poistenec" a to som ja, teda by sa to malo týkať MŇA a nikoho iného. Svoj byt si splatím aj sama, no s mojimi peniazmi ty takto šafáriť a robiť dobrovoľníctvo na môj účet nebudeš.

Nie, ja nie som žiadny štvanec, aby som teraz utiekla niekde do zahraničia ako zbabelá krysa, alebo začala vysedávať doma, nič nerobiť a len poberať dávky. Aj tak tie dávky nestoja ani za deravú bačkoru... Nebudem kupovať zahraničné výrobky, lebo chcem podporovať tvoju ekonomiku. Nebudem ani špekulovať. Chcem, aby to tu prekvitalo a aby sme sa raz všetci mali lepšie. Budem pekne pracovať ako príkladný občan, len nebudem priveľa piť, nebudem fajčiť (až toľko mojich peňazí vybraných na DPH nepotrebuješ) a dám si na svoje zdravie pozor. Už nikdy nebudem v situácii, aby som sa musela rozhodovať, či dám prednosť zdraviu alebo práci. Vždy to rovno vyhrá zdravie.

Budem sa menej rozčuľovať, viac smiať, viac si šetriť zdravie a dožijem sa trojnásobok rokov. Toľko rokov, koľko bude treba, len aby si mi všetko pekne vrátil späť. Nie 10 rokov, ale 30. A možno aj o pár mesiacov viac, ak zasa niekoľko mesiacov pred mojim odchodom do dôchodku zvýšiš vekovú hranicu, tak ako to robíš celé roky. :-D

Tvoja poctivo pracujúca

Rails Girls - ženy vo svete IT

Prestaňte snívať a podporovať mýty o tom, že programovanie je len pre mužov. Máte v mysli nejaké vylepšenia aktuálnych webových stránok, alebo by ste rady rozbehli svoje vlastné weby? Dajte svojím nápadom reálnu podobu. Existuje workshop, ktorý vám otvorí oči a trošku vám tento tajomný svet informačných technológií pootvorí. Vy sa už len rozhodnete, či doňho vstúpite.

---

Viete to s počítačmi a nebojíte sa výzvy? Potom vykonajte krôčik vpred. Máte najvyššiu šancu uspieť. Cieľovou skupinou, na ktorú sa vzdelávací program Rails Girls zameral, sú práve ženy a dievčatá a z toho vznikol aj jeho názov. Jeho hlavnou myšlienkou je šírenie povedomia o programovaní webových stránok a webových aplikácií vo frameworku nazývanom Ruby on Rails (pojem framework vám vysvetlím v jednom z ďalších článkov, aby ste sa toho nezľakli). Programovanie nie je práve ľahký chlebík, ale čo je v dnešnej dobe jednoduché, však? Hlavné je chcieť a ešte ideálnejšie je mať k tomu nejakú vhodnú pomoc v podobe skúseného priateľa, ktorý by nám ten zložitý kód pripomínajúci Matrix vedel pomôcť prelúskať. A na tom stojí i padá celá koncepcia. Tento workshop sa v podstate môže konať všade tam, kde sa nájde dostatok dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní podujať sa na túto neľahkú úlohu a niečo nás naučiť. Tohto roku sa takí ľudia našli v Bratislave, kde sa workshop uskutočnil koncom augusta. Malo to pozitívne ohlasy a preto ďalší workshop v Žiline nenechal na seba dlho čakať. Začiatkom novembra bola zahájená registrácia a za rekordné dva dni boli všetky voľné miesta obsadené.

Celé podujatie bolo zorganizované výborne a myslelo sa i na tie najmenšie detaily. Od uvarenej kávy a niečoho na zahryznutie, cez krásne červené tričká, ktorých veľkosti samozrejme organizátori netriafali len tak od brucha, ale sme si ich dopredu hlásili, aby nám pekne sedeli.

Tričko z kvalitnej bavlny

Potešili nás aj milou drobnosťou - červeným prstienkom s logom workshopu. Ja mám ten hranatý. :-)

Už v piatok nás vo večerných hodinách privítali priestory hotela Dubná Skala v Žiline, kde sa konala "inštalačná párty" i celý sobotňajší workshop. Hotel považujem za veľmi lukratívne miesto pre aktivity tohto typu, lebo spoločenská vybavenosť jeho priestorov je na vysokej úrovni. Aj zvonku vyzerá pekne, čo poviete?

Hotel Dubná Skala

Prednášková miestnosť disponovala výborným ozvučením, príjemným osvetlením, premietacím plátnom a nechýbal ani dataprojektor. Pohotoví mentori prichystali ku každému stolu aj predlžovacie káble so zásuvkovými lištami, aby sa nám šnúry od notebookov nezaplietli do jednej guče. Po celý čas pri nás stáli pripravení pomôcť nám s každou úlohou. Či už šlo o problém súvisiaci s inštaláciou, alebo sme mali nejaké otázky, bez problémov nám všetko vysvetlili, prvé kroky sme úspešne zvládli.

Inštalačná párty in progress a všetci sa pekelne sústredia :-)

Chalani sa ani trochu netajili tým, že na nejakých skúsenostiach s programovaním nezáleží a z každej z nás sú schopní niečo vykresať. Neustále nám zdôrazňovali, že to zvládneme, lebo jazyk Ruby je prehľadný a stačí vedieť, ako také stránky fungujú, aby sme do toho prenikli. To nám vlastne na druhý deň dokázali na konkrétnych príkladoch.

Samotný workshop sa konal v sobotu. Hneď po rannej káve nás mentori podelili na 4-členné tímy podľa toho, ktorá z nás už čo ovládala a začali sme sa školiť. Ja som sa ocitla v skupine žien, ktoré už mali s vytváraním webových stránok aké také skúsenosti a preto sme na začiatok dostali za úlohu spoločne vytvoriť jednoduchý web. Neskôr sme doslova "ukuchtili" prostredníctvom Ruby on Rails jednoduchú aplikáciu na zanechávanie komentárov k obsahu a tú prepojili s už hotovým webom. Vážne to nebola až taká veda. Každej skupine sa ušiel dostatok pozornosti a hodný pochvaly je tiež individuálny prístup ku každej členke tímu, takže sa do dalo zvládnuť. Som si istá, že táto ich profesionalita neostane bez odozvy a pokiaľ sa workshop ešte niekedy vráti k nám (v čo pevne verím), voľné miesta sa pri registrácii neudržia ani pár hodín, nieto dva dni.

Naši skvelí mentori a organizátori

Hneď po obede sme si vypočuli niekoľko motivačných príhovorov. Oboznámim vás aspoň v krátkosti, kto z úspešných osôb na podujatí prehovoril.

Asi najznámejšia vám môže byť pani Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia.sk prevádzkujúca jeden z najznámejších pracovných portálov na Slovensku. Pani Ivana sa s nami spojila prostredníctvom konferenčného hovoru a pripravila si pre nás krátku prezentáciu o možnostiach mladých ľudí na pracovnom trhu. Previedla nás štatistikami zamestnanosti a vysvetlila, čo všetko zvyšuje pravdepodobnosť, že si v budúcnosti nájdeme prácu snov. Prezradila nám mnohé užitočné fakty, ktoré by nám a tejto ceste k lepšiemu zamestnaniu mohli pomôcť a triky, ako u potenciálnych zamestnávateľov zanechať skvelý dojem.

Ďalej sa s nami priamo zo San Francisca spojila Petra Cross, softvérová inžinierka (software engineer senior) v spoločnosti Google, sen mnohých (ne)pracujúcich. Nielen pre ten v ušiach úžasne znejúci názov spoločnosti svetového formátu a nadštandardné platy i benefity. V neposlednom rade i pre ten krásny výhľad na most Golden Gate Bridge, ktorý sme mali možnosť vidieť a obdivovať naživo cez webkameru. Porozprávala nám o svojich skúsenostiach a dozvedeli sme sa, že keď má človek snahu niečo sa naučiť, dostatok tvorivej energie a odvahu prísť na pohovor, dostať sa k takejto práci nie je až taký veľký problém. To bolo slovo do bitky.

Alžbeta Kováčová - Chief Analytics Officer (čiže riaditeľka analytického oddelenia) v spoločnosti Pixel Federation zaoberajúcej sa tvorbou online hier na Facebooku a pre iOS a Android - sa dostavila na podujatie osobne. Táto mladá a pekná kočka nám otvorene priznala, aké je to šéfovať mužom a že to zo začiatku nebude ľahké. Vo svete informačných technológií ešte stále dominujú muži, ktorí si medzi seba nežné pohlavie pustiť nechcú. Tobôž aby mu ešte dovolili kecať do svojej práce. Radšej oslovia menej schopných kolegov, než by sa mali opýtať novej kolegyne alebo nedajbože šéfky. Ale každá nadvláda sa dá zdolať a kliatba zvaná "Práca v IT len pre mužov" zlomiť. Jej sa to podarilo. Veď tí chlapi sa s tým časom aj tak zmieria a začnú vás rešpektovať, keď im ukážete, že máte niečo v hlave. :-D

Zaujímavá bola i prednáška "Girls Getting Things Done" od Petra Stražovca (spoločnosť Strape) podnikajúceho v oblasti konzultačných služieb týkajúcich sa využitia technológií v biznise. Mala som tú česť istú dobu pracovať pod vedením Peťa a úprimne, bol to jeden z tých pekných a farebných časových úsekov v mojej pracovnej minulosti. Je to človek, ktorý vie iným zdvihnúť sebavedomie, motivovať ľudí k lepšej práci a citlivo riadiť množstvo úloh, ktoré svojím tímom pridelí. A tak ako efektívne koordinuje svoje aktivity, tak isto pomáha iným osvojiť si pravidlá čo najlepšieho "time managementu" a to všetko s úsmevom, ktorý nechýba pri žiadnom jeho prejave. Ako inak, aj túto prezentáciu (zameranú na rady k čo najlepšej organizácii voľného i pracovného času) sprevádzal smiech zúčastnených, pretože ju opäť poňal svojsky. Pridal do nej vtipné obrázky a ešte to celé priklincoval vtipnými komentármi. Nebolo človeka, ktorý by sa neusmieval.

Atmosféra bola od začiatku workshopu až po after párty, na ktorej sme si pri nápojoch na posilnenie a dobrom jedle zrekapitulovali celý deň, úplne skvelá a dobre sme sa zabavili. Lepší koniec dňa si neviem predstaviť.

Nechýbalo mi absolútne nič. Azda len lepšie zdravie, pretože ma celý deň neskutočne boleli obe nohy i hlava, čo mi veľmi sťažovalo sústredenie a mierne kazilo náladu. Ak by som to mala ešte raz celé absolvovať, dala by som si silnejšie lieky, ale inak som si odtiaľ odniesla aj tak veľa.

Reštaurácia Atrium a naša after párty

Keby ste mali záujem dozvedieť sa viac, oveľa viac fotografií a iinformácii nájdete buď na Facebookovej stránke Rails Girls Žilina, alebo na webe.

Čo mi workshop Rails Girls Žilina dal?

Počas toho, ako ku mne prichádzali nové informácie, dostávala som nápady, ako by som tieto nové vychytávky vedela uplatniť v praxi, trebárs i na tomto mojom blogu. Veď všetky weby na svete sa dajú vylepšiť a moje blogy nebudú výnimkou. Keď je inšpirácia, stačí kráčať ďalej a učiť sa. Ruby je cesta.

Ako mi raz povedal jeden dobrý priateľ, Ruby je jazyk, ktorého boom ešte príde. Preto nemám žiadne pochybnosti o užitočnosti tohto podujatia. Fakt, že ako typické ženy nosíme sukňu a sme schopné stať sa matkami, nie je žiadnou priťažujúcou okolnosťou. Tak ako zvládame domácnosť, pod vedením schopných mentorov zvládneme preniknúť aj do sveta technológií a nájsť si v ňom svoje miesto. Nájdete si aj vy to svoje?