Keď sviatky voňajú škoricou a iným korením

Sviatky sú o rozličných vôňach. Vôňa ihličia, vianočnej kapustnice, smaženej ryby, vareného vínka a napokon rôzne vône napečených dobrôt. U nás to ešte donedávna ani tak nebolo o škorici, badiáne a podobnom medovníkovom korení. Medovníčky, to sú vám totiž poriadne koťuhy. Pečiem ich len posledné 4 roky, lebo dlhé roky som nevedela nájsť na ne vhodný recept a tak som si s nimi užila viac "zábavy", než by mi bolo príjemné.

---

Živo si spomínam na svoje prvé medovníčky. Recept pochádzal z jedného detského časopisu a bola to jedna veľká katastrofa. Cesto sa od samého začiatku neskutočne lepilo na steny misy, múkou posypanú dosku i na valček. Po pár pokusoch o jeho vyvaľkanie som to vzdala a úlohu posunula mame. Myslím, že ešte nikdy som ju nepočula tak nadávať, ako vtedy. :-) Nedalo sa nič robiť. Do cesta sme museli nasypať aj napriek predpisanému množstvu veľa ďalšej hladkej múky, aby sme to len dajako spracovali a presne také boli aj medovníky. Nezmäkli. Ostali také tvrdé, že by si človek na nich vylámal všetky zuby. Po sviatkoch ich v podrvenom a namáčanom stave zobali naše sliepočky na dvore.

S mojim druhým pokusom bola nie menšia zábava. Ten svoj druhý recept som mala od bývalej spolužiačky zo základnej školy. Vtedajší priateľ mi chcel urobiť radosť a jedol ich nasilu namáčané v káve. Inak neboli konzumovateľné, lebo aj tieto zostali veľmi tvrdé. Takže zasa nevyšlo.

Môj predposledný pokus som zrealizovala s ďalším receptom, ktorý hlásal, že medovníčky budú zaručene mäkké ihneď a ak dodržím rozpis, na 100% sa podaria. Presnosť je mojou doménou, takže žiadne odchýľky od pôvodného receptu nepripadali do úvahy. Inštrukcie som dodržala do poslednej bodky a čo myslíte, pochopili to aj moje výtvory? Ale čoby. :-) Boli mäkké, ale len prvých 10 minút, kým nevychladli. Potom stvrdli tak, že sa opäť nedali jesť. Odložila som ich do kovovej dózy a trpezlivo ich chodila koštovať každý deň, či už náhodou nenasali vzdušnú vlhkosť. Dokonca som do dózy vložila aj prekrojené jabĺčko. To vraj pomáha, aby zmäkli, ale oni o tom asi nevedeli, lebo tým sa do toho mäknutia akosi nechcelo. Tak som nechala jablká jablkami a dala tomu voľný priebeh. Buď zmäknú alebo nie. Napokon som na svoju dózu načisto zabudla. Našla som ich tesne pred Veľkou nocou mäkké a voňavé. Akoby ich vytiahli z trúby len včera. Takže predsa zmäkli. Len škoda, že tak neskoro. :-) Bola by to vskutku chutná dekorácia oživujúca veľkonočné menu, keby polovica z medovníčkov nemala vianočné motívy. Ale zjedli sme ich tak či tak a chutili nám. Šibači sa ma pýtali, prečo som práve na Veľkú noc piekla medovníčky v tvare rýb a nie baránkov, zajacov a iné tvary. Mňa pohotovo napadla tá veršovačka "Šibi, ribi, mastné ryby..." a povedala som im, že to kvôli nej. :-)

Odvtedy ma medovníčky pekných 5 rokov nemátali. Popravde, nelákalo ma nič, do čoho šiel med. Kládla som mu vinu za to, že mi vždy tak skomplikoval robotu. Predsa len, cesto z medom je už raz také. Nikdy nebude úplne nelepivé a musíte vystihnúť úplne správnu dobu pečenia i správny pomer surovín, inak z trúby vytiahnete nie mäkké a vláčne koláčiky, ale tvrdé sucháre.

Pár rokov dozadu nastala zmena. Mama doniesla z nákupov časopis Dobré jedlo a rovno uprostred bola vložená dvojstrana s údajne osvedčenými receptami. Medovníčky samozrejme medzi nimi. Nikde sa tam síce nepísalo, že mi niekto zaručuje perfektný výsledok, ale s týmto časopisom mám zatiaľ len najlepšie skúsenosti, tak som sa opäť dala nahovoriť (tým časopisom, nie mamou, lebo tú dodnes triafa šľak len pri pomyslení na to moje prvé cesto) do ďalšieho pečenia medovníkov. Tentokrát medovníčky zmäkli hneď na ďalší deň.

Možno máte s medovníčkami podobný problém, aký som mala ja a už ste pomaly na ne zanevreli. Ale nezúfajte, lebo ja sa s vami podelím o tento recept. Ako zaznelo v úvode, piekla som ich už 4 roky po sebe (aj na Vianoce, aj na Veľkú noc, čiže spolu 8x) a zakaždým vyšli. To by musel byť v tom čert, aby sa to nepodarilo vám.

Potrebujete tieto ingrediencie:

• 0,5kg hladkej múky špeciál
• 2 vajcia
• 190g práškového cukru
• 125g margarínu alebo masla
• 125ml medu
• 3/4 - 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny
• 3/4 - 1 čajovú lyžičku perníkového korenia (škorica, badián, mleté klinčeky...)
• 1 polievkovú lyžicu kakaa

Dávka vystačí na cca 4 plechy, ak urobíte medovníčky tenké. Ja dávam niekedy len pol centimetra hrubé cesto, lebo ony ešte trošku narastú.

Postup:

1. Všetky prísady spracujeme na pružné cesto, ktoré vložíme do mikroténového vrecúška a necháme ho v chlade odpočívať aspoň 24 hodín.
2. Cesto rozdelíme na 2 - 3 časti a na dobre pomúčenej doske ho rozvaľkáme.
3. Formičkami vykrajujeme rôzne tvary a ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie.
4. Pečieme pri 180 stupňoch, kým mierne nezhnednú. Pozor, nenechajte ich veľmi spiecť.

Dobré na tomto ceste je, že keď ho naozaj necháte tých 24 hodín odstáť a budete s ním pracovať za studena, malo by sa vám úplne jednoducho vaľkať a aj lepiť sa bude minimálne. Mne sa na vaľkanie najviac osvedčila silikónová podložka. Moja mama si jednu takú červenú nedávno kúpila v Lidli. Neviem, či nestála len okolo 5 EUR a je veľká.

Výzdoba

Zdobenie medovníčkov asi nebude pre každého ľahké, no ja sa napriek tomu o to každý rok snažím. Keď sa mi s tým nechce príliš hrať, urobím si jednoduchú polevu s práškového cukru a citrónovej šťavy, zopár ich ňou polejem a zvyšok namáčam do čokolády. Alebo ich nechám len tak, ako sú. Túto polevu spravíte tak, že si dáte do misy cukor a po kvapkách doňho pridávate citrónovú šťavu. Ale pozor, fakt treba po troške, lebo keď dáte moc, budete ju mať príliš tekutú. Ak máte doma aj potravinárske farby, tak si môžete niekde bokom nariediť farbu v kvapke vody a tú prikvapnúť do polevy, keď ju budete miešať. Mne sa však tento rok chcelo zdobiť poriadne, ako sa patrí.

Na ozdobenie celej dávky medovníkov potrebujete tieto ingrediencie:

• 200g práškového cukru
• 1 bielok
• pár kvapiek citrónovej šťavy (3 - 5)

Postup je jednoduchý. Bielok s cukrom a šťavou ručným mixérom miešam dovtedy, kým nie je taká hustá, ako ju potrebujem. Stačí, aby držala tvar. Môžete si skúsiť nabrať trošku na koniec lyžičky a urobiť čiaročku na chrbte ruky, či sa rozleje alebo nie. Ak by sa rozlievala, ešte šľahajte. Keby bola príliš tuhá, pridajte citrón. Ja ho mám vždy na stole a keď mi poleva už príliš tuhne v hrnčeku, prikvapnem, premiešam a môžem zasa zdobiť.

Na zdobenie niekto používa cukrárske vrecúško, ale mne sa s tým neveľmi dobre manipuluje. Pre mňa je jednoduchšie chytiť tú najväčšiu injekčnú striekačku, lyžičkou do nej polevu opatrne na viac krát naliať a potom už len stláčam piest. Pravda, tie prvé momenty zažívam horúce chvíle lebo stlačený vzduch mi polevu poháňa von rýchlym tempom (aj preto vždy ako prvé zdobím také medovníky, kde robím celé čiarky), ale potom je to už v poriadku. Poleva sa dá aj nabrať klasickým natiahnutím, len to chce väčšiu trpezlivosť, lebo to cez ten úzky otvor ide veľmi pomaly a ide to len dovtedy, kým je ako tak tekutá. Keď vám začne tuhnúť, už ju takto nenaberiete.

Úplne najjedhoduchšie je bodkovanie a čiarkovanie. Takto ozdobíte veľa kúskov a vôbec vás to nebude stáť nervy.

Na čiarkach a bodkách nie je nič komplikovaného. Prasiatko týmto spôsobom dostalo očká, ústa, uši i jednoduchý točitý chvostík. Hríbiku som nakreslila trávičku a jednoduché čiarky napodobňujú spodok klobúčika.

Tieto ďalšie spôsoby už vyžadujú minimálne pevnú ruku, ale aj to sa dá s troškou cviku zvládnuť aspoň takto, ako ja. A určite aj lepšie. ;-) Keď nakombinujete bodky, čiarky, vlnovky, môžete z toho vykúzliť i zložitejšie ozdoby.

Som toho názoru, že to najjednoduchšie zdobenie zvládne aj dieťa. Pokojne ich zabavte. Kto sa hrá, ten nezlostí. Keď budú vaše medovníčky aspoň trošku pekné, môžete ich použiť aj ako pekný prídavok k vianočnému darčeku. Niečo také určite neurazí nikoho.

Verím, že s týmto receptom zaboduje aj tá najlenivejšia gazdinka.

Avéne: ľahký hydratačný krém Hydrance Optimale

Tak sa opäť hlásim po sviatkoch a prinášam článok, ktorý som mala i chcela napísať už dávno, len mi chýbali vlastné fotky. Tento krém bol vôbec mojim prvým krémom v termálnou vodou a je dokonca výživný. Ideálny krém na zimu. Myslím, že by sa mohol páčiť aj vám.

Cemio: Kamzík - kĺbový prípravok aj v službách krásy

Keď sa na trh dostali prvé preparáty s obsahom kolagénu, začínali sa šíriť klebety. Pacienti ich chválili a asi tých chvál bolo tak veľa, že to nedalo v noci spávať výrobcom liekov proti bolesti a liekov z iných výnosných indikačných skupín. Namiesto zisťovania princípu, akým kolagén pomáha, sa snažili štúdie preukazovať, aké málo pravdepodobné sú pozitívne progresy v liečbe. Ale nie každý tomu veril. Ja teda nie.

Rimmel: očné tiene Glam´Eyes HD 5 PAN

Rimmel opäť rozširuje ponuku paletiek tieňov a aby tých farieb nebolo náhodou málo, k predošlým quad paletkám pridáva ešte jednu farbu a robí z nich päticu. Ale nie len takú hocijakú. Tá piata nie je zladená tón v tóne so zvyšnou štvoricou, ale ide o doplnkovú farbu tvoriacu zaujímavý kontrast. Potlesk pre Rimmel, prosím.

Antiperspiranty - dobré či zlé? (pokračovanie)

V jednom zo svojich článkov som vo veľkom nadávala na anti-perspiranty. A verte, že dôvod existuje. Pôvodne som nemala v úmysle nikoho strašiť, ale ja to predsa len radšej spomeniem. Mám za to, že niektoré veci ostali otvorené, o čom svedčí aj dlhá diskusia pod článkom, lebo v článku na ne nebolo dosť priestoru. Takže tu sú odpovede na všetky tie otázky.

---

Potenie pri obezite?

Áno i nie. Upresním, ako som to myslela. Už v diskusii so sa zmienila, že si nemyslím, že nadmerné potenie a obezita spolu bezpodmienečne súvisia. Keby áno, tak zo mňa leje pot každý boží deň od rána do večera. Žiaľ, ja mám s hmotnosťou problém a otvorene si priznávam tento fakt. Ale pravda je aj to, že ako malé dieťa som bola pre zmenu strašne chudá. Než som nastúpila do základnej školy, rodina hovorila mojej mame, aby mi dávala viac jesť. Moje nohy i ruky boli chudé ako paličky, ale aj tak pri každej námahe (i tej najmenšej) zo mňa tiekol pot. Mám to žiaľ v génoch. Moje potné žľazy (resp. ich ústia) sú pomerne široké a v dôsledku hormonálnej nerovnováhy sa teda aj viac potím. Hormómy som mala odjakživa v neporiadku a ja trúba som si to celé ešte viac pokašľala HAK (týmto dávam do pozornosti článok Antikoncepcia - jed dnešnej doby), preto teraz vyzerám ako vyzerám. Takže ak máte podobné problémy s metabolizmom a štvú vás hormóny, pričom naberáte kilá bez ohľadu na množstvo stravy, potom vás možno taktiež bude skôr či neskôr štvať nadmerné potenie. Ako to riešiť? Žiaľ, nedá sa to inak, než chudnutím, pri ktorom sa pokúsite zharmonizovať celý organizmus. Čo sa týka mňa, niekedy potím viac, inokedy menej, ale NIKDY, ale naozaj NIKDY som to neriešila takým radikálnym spôsobom, že by som sa šla natierať nejakým liekom proti poteniu. Nie, nie a ešte raz nie. Ako zaznelo v konverzácii, pot ako taký nezapácha. On páchne až potom, ako sa začne rozkladať. Páchnutie môže spôsobovať aj nadbytok vitamínu B (dnes už dosť rarita) a nezdravá strava, napríklad také vyprážané jedlá. Čiže ak normálne dodržiavate pravidlá hygieny a cez deň používate dezodorant, ktorý zamedzuje množeniu baktérii a tým aj rozkladu potu, nikomu by ste nemali smrdieť.

Čo mám proti anti-perspirantom?

Upchávanie potných žliaz. Mysleli ste, že je to len povera? Je to žiaľ fakt, ktorého dôkazom som ja sama. Tu je môj skrátený príbeh o tom, ako som sa takto tri roky dozadu v tomto istom čase strašne bála.

V októbri som si objavila hrčku. Najskôr ma oblial ľadový pot, lebo som ju nevedela nikam zaradiť. Je to bližšie k prsníku, alebo viac k podpazušiu? Ide o cystu, alebo je to nejaký vred? Moje pozorné oko hrčku s pomocou zrkadiel prezrelo zo všetkých strán a trošku mi odľahlo. Však v lekárni (ako farmaceutická laborantka) som takých hrčiek videla už toľko... Toto veru nevyzerá na nádor. Uchlácholila ma vedomosť, že práve v tých miestach by niekde mala byť lymfatická uzlina, ktorá sa zrejme zdurila. Žiadne iné problémy som nemala, nuž načo čakať? Octan a bylinkový obklad by to mali poliečiť. A k tomu ešte bylinkové čajíky na podporu lymfatického a obehového systému. Pre istotu. Ale pozitívny efekt nie a nie sa dostaviť. Hrčka sa po nejakom týždni začala prepadať a už to nebola zdurenina, ale úplne hladká a farebne nezmenená pokožka a pod ňou evidentne nejaké ložisko, ktoré však vôbec nebolo navonok vidieť. Rana nebola žiadna, tak som zmenila taktiku a octan som obohatila o ichtamolovú masť (poznáte ju ako čiernu masť). Táto kombinácia je účinná práve na vyčistenie takýchto zakrytých ložísk. Ďalší týždeň fuč a pokožka ešte viac prepadnutá. To ma už (úprimne) vystrašilo, lebo s niečo také som dovtedy nevidela. Dva týždne samoliečby sú tak akurát. Keď si nepomôžem sama, musí pomôcť lekár a tak som zašla za svojou ženskou lekárkou. Predsa len, nebolo to tak ďaleko od toho prsníka a radšej nech mám istotu. A tak som sa dostala na sono prsníkov, kde mi ošetrujúca lekárka pozrela aj to čudo. Čo myslíte, že to bolo? Ale áno, upchatá potná žľaza. Aj keď som nepoužívala prípravky na nadmerné potenie (a ani nebudem), netrápilo ma ani zloženie tých klasických sprejov a tuhých prípravkov proti bežnému poteniu. A často sa mi ani nechcelo hľadať, či sprej, ktorý držím v ruke, je dezodorant alebo anti-perspirant. Niekde človek musí lúštiť drobé písmenká. Ak mi to skrátka pekne voňalo, už to bolo moje. Chyba. Obrovská. Ten zápal síce po troch dlhých mesiacoch ustál a obsah sa vstrebal, ale ten defekt sa už nikdy úplne nezacelil. Ostala po ňom priehlbina a vôbec to nevyzerá dobre, lebo je to aj začervenané.

Pozrite, naozaj existujú prípravky, ktoré vám s normálnym potením pomôžu. Môžete mať samozrejme doma aj niečo silnejšie, však niekedy si človek proste nemôže dovoliť riskovať potenie (svadba, pohovor, obchodné jednanie...), ale už si raz konečne prečítajte návod na použitie a riaďte sa ním. Píše sa na nich niečo o suchej a čistej pokožke, dôkladnom zaschnutí, obozretnej aplikácii... Úprimne, aj ste to niekedy čítali? Koľkí z vás sa nastriekajú, hneď na seba hodia tričko a ešte pokojne vstúpia do toho obláčika rozptýlených kvapôčiek? Ja teda poznám také ženy... A koľkí z vás používajú tie novinky v podobe krémových anti-perspirantov aj cez deň, hoci na obale sa uvádza, že ich treba dávať na noc? Keď sa inak nedá, použite ich, ale aj tak by ste mali vedieť, kde sú hranice.

Kedy by ste v žiadnom prípade nemali používať anti-perspirant

• anti-perspiranty a prípravky na nadmerné potenie by vôbec nemali používať silnejší ľudia, resp. ľudia s objemnými ramenami a sedavým zamestnaním

Keď sa veľká časť pokožky pod pazuchami na dlhší čas prekryje nepriedušne kožou ruky (čím vyšší objem, tým vyššia plocha), je to zlé. Ak je to váš prípad, pre vás bude vhodnejší dezodorant. Nielenže má vaša pokožka málo vzduchu a pod pazuchami sa vám veselo množia anaeróbne baktérie, ale ešte si póry nepriedušne upcháte hlinitou soľou? Verte, že ak v tom budete pokračovať, problémy na seba nenechajú dlho čakať.

• pokiaľ nosíte len samé umeliny

Nemusíte byť obézni a aj tak riskujete problémy. Čo na tom, že je to oblečenie lacné, keď je nezdravé a teda (s prepáčením) na prd? Môžeme sa vykašľať na tie topy, blúzky i tričká, keď ich výrobcovia nevedia vyrábať z normálnych materiálov. Ešte taký top na ramienka alebo tričko otvorené pod pazuchou... OK. Ale to ostatné sú obyčajné šmejdy. I keď na sebe nesú logo slávnej značky. Čo je zlého na poctivej bavlne, ľane, prírodnom hodvábe a vlne z ovečky?

• pokiaľ máte nečistú pokožku ako takú a všade sa vám robí akné, alebo sa pred aplikáciou neumyjete

Soli vám nielen zaštupľujú póry, ale ešte vám v nich na dôvažok zapečatia aj všetky nečistoty. No povedzte, treba vám to?

• ak je aj váš organizmus zanesený nečistotami, alebo sa potíte len zo stresu či pre skrytú chorobu
  

Mali by ste riešiť príčinu - teda očistiť svoje telo od toxínov / upokojiť sa. Nie pečatiť póry, ktoré sa vám len snažia pomôcť. Tabletky od bolesti zriedkakedy vyliečia príčinu bolesti a len vás ohlúpujú (to neznamená, že ak bolesť necítite, nemáte problém) a to isté robí anti-perspirant s vašim potením. Nech si lekári hovoria čo chcú, potenie má vždy nejaký dôvod. Aj keď vyzerá, že ste už urobili všetko, čosi sa nájde. Vedeli ste, že potenie môže súvisieť s chorobou srdca alebo nejakým skrytým infekčným ochorením? Prezrádza i príliš nízku hladinu krvého cukru alebo problémy s hormónmi - napr. so štítnou žľazou (mala som a dobre poznám).

• ak máte čerstvo oholené podpazušie

Na tie pekné reči "bez alkoholu" a "vhodné aj po holení" by som sa radšej nespoliehala. Chémia je to posledné, čo potrebuje podráždená pokožka po holení a po depilácii. Možno by som radšej nedávala ani dezodorant.

Bojovníci proti poteniu

Rozšírené potné žľazy sťahujú adstringenciá. Nemusíte nutne na seba liať roztoky s liehom, mne v Španielsku pomáhal obyčajný odvar z dubovej kôry. Potierala som si ním čelo i krk s pomocou vatového tampónika. Zaberá to vraj i na nohy, ale to odskúšané nemám. Nohy sa mi našťastie nikdy nepotili. Zato čelo i nos som mala mokrý stále. Kým si môj organizmus nenavykol na teplo a kým odvar nestiahol póry.

Na hormonálnu nerovnováhu platí jediné - normalizovať tie potvorské hormóny. Ak ide o ženské hormóny, pomáha praslička (po česky přeslička), šalvia (po česky šalvěj), ďatelina (po česky jetel) a sója. Vyčerpaným nadobličkám robí dobre borák lekársky.

Ako som už napísala, na potenie pomáhajú aj dezodoranty. Ja mám dobré skúsenosti s kamencom (napr. Deo-Crystal alebo dezodorant od La Roche v spreji). Kamenec síce potenie nezastaví, ale obstojne pohlcuje pot a tomu zvyšku zabráni rozkladať sa. Aj keď sa spotíte, nebude to tak veľa a nebudete páchnuť. O to predsa ide, nie?

Ale ešte by som sa predsa pozastavila pri tom, čo všetci podceňujeme.

Prečo majú hormóny vplyv na potenie a prečo sa o tom nepíše

Každý lekár sa zaoberá tým svojim. Lekári spravidla neberú telo ako celok (česť výnimkám). Ak vám odborník odoberie krv, možno hodí očko na všetky referenčné hodnoty a porovnáva, ale potom sa venuje tomu, na čo sa celý život špecializuje. V tomto istom duchu sa vedú i výskumy liekov. Pozerá sa na A, sleduje sa B, skúma sa C, ale vzťahy medzi A, B a C nie. Lenže hormonálne systémy spolu súvisia a my by sme to mali rešpektovať. Pokiaľ raz zlyhá jeden, môže sa zhoršiť aj to ostatné. Keď sa hormóny zbláznia, autonómny nervový systém tela na niektoré situáce reaguje nelogickým spôsobom. Napríklad nadmerne ladí na sympatetický režim.

Sympatikus je zodpovedný za uvedenie tela do bojovej pohotovosti alebo burcuje k úteku. Zreničky sa vám zúžia, prestane vám tráviť, srdce rozpumpuje krv, prekrvia sa svaly, ste v napätí, prejavujete emócie... aj potenie môže byť jeden z prejavov tejto činnosti. Tak si predstavte, že budete stále v tomto stave. Kedy vám ostane čas na trávenie? Kedy si odpočiniete? Toto vôbec nemusí dopadnúť dobre. Však vám o tom ešte napíšem... možno aj tento víkend.

Môj názor na záver:

Liečiť normálne potenie liekmi na nadmerné potenie je choré. Kto to robí, nemôže byť úplne zdravý. Nadmerné potenie síce neovplyvníte inak ako liekmi, ale i tam platia isté postupy. Najskôr sa zisťuje príčina a kým začne pôsobiť liečba, pomôžeme si zatiaľ hlinitou soľou. Ak vám však lekár odporúči prípravky na nadmerné potenie a ani vás poriadne nevyšetrí, pošlite ho do končín, kam posielame nepohodlných ľudí. Toto nie je lekár, ale šarlatán. Nikto na svete sa nepotí nadmerne bez jasnej príčiny. NIKTO.

Prvú časť článku si prečítate tu: Antiperspiranty - dobré či zlé?

Astor: riasenka Big & Beautiful BFly

Keď vidím nejakú riasenku, poviem si "Fíha", chvíľku si popasiem zrak na kefke a potom pozriem ingrediencie. Ak mám byť fakt úprimná, ešte nedávno bolo veľa látok "Fíha", ale s postupom času mi niektoré zovšedneli. Už ma neprekvapujú vosky ani vitamíny. Chcem revolúciu. Niečo nové, čo tu ešte nebolo. Jasného motýľa medzi tými s vyblednutými krídlami. Bude to  riasenka BFly?

Facebook a správanie ľudí: 1. časť

Asi som z inej planéty, alebo sa vám môžem zdať len staromódna, ale nerozumiem zmýšľaniu niektorých ľudí. Hľadám normálne vysvetlenie myšlienkových pochodov majiteľov osobných profilov na Facebooku, marketingových pracovníkov a tiež majiteľov spoločností prezentovaných prostredníctvom tejto sociálnej siete. Niekedy si ťukám na čelo a pýtam sa "Čo tým chcel básnik povedať?" a niekedy sa na tom smejem.

---

Zdieľačky

Časom som sa ich naučila tolerovať. Chápem, že aj týmto spôsobom sa firmy dostávajú do povedomia a zbierajú počet lajkov. Hlavne u tých menej známych platí, že čím vyššia návštevnosť fanpage, tým lepšie. Dozvie sa o vás pár ľudí, tí to nazdieľajú a odrazu sú na vašej stránke i vo vašom e-shope ich priatelia, priatelia ich priateľov... To je dobrá stratégia. Dnes to však mnohí špekulanti zneužívajú, zakladajú v mene známych spoločností stránky, vymýšľajú súťaže, kde nikto nikdy nič nevyhrá a robí to spoločnostiam nie dobré, ale zlé meno.

A práve preto nechápem také spoločnosti, ktoré nemajú na svojich oficiálnych stránkach link na FB fanpage, poprípade (ešte lepšie) rovno Facebook feed, kde sa môžu zobrazovať vybrané novinky z fanpage. Nehovorím, že to musí byť lišta cez celý web. Stačí ju umiestniť do sekcie s kontaktnými informáciami a ľudia si vás nikdy nespletú s nejakým podvodníkom. Však ktorá firma si bude zakladať dva profily? Založí si jeden, na ten nechá adresu na svojom webe a všetko duplicitné je falošné.

Nechápem ani ľudí, ktorí si ani neoveria, čo a koho obrázok vlastne zdieľajú. Idú po zdieľačkách ako hlúpe ovce a len slepo sharujú to, čo aj ich priatelia. Keď sa už rozhodnem svojich priateľov vyrušovať z ich surfovacej zábavno-vzdelávacej činnosti ;-) nejakým obsahom, potom si musím byť istá, že to nie je nejaká hlúposť. Rada by som videla, kto vám dá len tak zadarmo sedačku do obývačky, keď ste uňho nič nekúpili... Veď to je nejaké podozrivé...

Fanúšik číslo X

Niektoré stránky majú stovku, iné tisícku fanúšikov. Svetové majú aj viac. A niektorí ľudia sa stanú fanúšikmi s okrúhlym poradovým číslom. No a čo?

Pozrime na to z pohľadu spoločnosti. Prečo by ma malo zaujímať, že nejaký puberťák z opačného konca Slovenska, ani nie zárobkovo činný, so skupinou priateľov v rovnakom veku, dal lajk mojej fanpage? Je to môj zákazník, alebo čo? A hlavne sa pýtam, prečo by som mu mala poslať darček, keď som povedzme výrobca dekoratívnej kozmetiky? :-) Sú ľudia, ktorí len celé dni šmejdia po stránkach, majú viacnásobné profily na neexistujúce osoby a keď niekde vidia počet lajkov blížiaci sa okrúhlemu číslu, narýchlo sa poprihlasujú zo všetkých profilov ako odberatelia a z toho pravého dajú like ako fanúšik s okrúhlym poradovým číslom. Potom sa trápne dožadujú darčeka. Ak dám darček fanúšikovi číslo 700, potom môžem dať aj 750., 1100. a vlastne našo by som trochárila, však aj 60 a 120 sú okrúhle čísla. Dokonca deliteľné dvojkou. Za chvíľku môžem stúpnuť na cene a vyberať zákazníkov, ktorých poradové číslo je prvočíslo. :-) Čudujem sa, že na tieto žiadosti vôbec firmy pristúpia. Je niečo iné oceniť fanúšika, ktorý sa pravidelne zapája do diskusie, ktorý zdieľa vaše statusy, odporúča vaše služby/produkty a niečo iné poslať darček takému, čo prišiel len dnes dať jeden like a už zajtra vám dá "Nepáči sa mi to", aby si pretriedil obsah noviniek. Takému škoda poslať aj prepisovačku s firemným logom. A vlastne... škoda aj tej obálky a známky.

Tí ľudia, ktorých sa to týka, by si mohli uvedomiť, že sú vrcholne trápni. Prečo by vám mal dať niekto niečo zadarmo? Lebo ste práve prišli? Nepoviem, kebyže vidíte, že niektorá firma už takto niekoho odmenila a vy ste fanúšik s naozaj okrúhlym číslom ako 1 000, 10 000, 100 000, ale 700?

Lajkovacie súťaže

Nie som ochotná obťažovať svojich priateľov prosbami, aby mi šli dávať lajky. Niektorí by mi ich určite dali, ale príde mi čudné takto žiadostiť. Buď som urobila peknú vec a ľudia to ocenia hlasom, alebo nie je až taká dobrá a nezaslúžim si vyhrať. Nemám rada ľudí, ktorí mi vypisujú a žiadajú o hlasy. Ja ich síce prídem dať, ale si o tom pomyslí svoje. To už sa mi viac páčia súťaže, kde sa robia duely. Tam je aspoň nejaká šanca, že dá hlas aj "náhodne okoloidúci" a nie nastrčený priateľ.

Organizátori by sa mali zamyslieť nad tým, ako robia svoje súťaže a podmieňovať hlasovanie riadnou registráciou, nie cez nejaký hlúpy lajk. To by si mnohí rozmysleli, či pôjdu hlasovať... Ľudia by nemali vyhrávať len preto, že majú veľké množstvo priateľov (mňa by taká vynútená výhra ani netešila) a nijako ich neselektujú.

Neviem ako vy, ale ja si nepridám do priateľov každého a keď už na tom strašne trvá, pridám ho do skupiny, s ktorou nezdieľam úplne všetko. Ak si s niekým nemám čo povedať, nebudem mu vešať na nos svoje súkromné záležitosti. Takže prečo by som ho mala otravovať prosbami o hlasy?

Nepresné pravidlá

Uznávam, možno som to spravila pár krát, že som obťažovala priateĺov. Ale to len preto, lebo som nejakými projektami strávila mnoho času a až potom zistila, že je to druh "lajkovacej" súťaže. Bežne sa do takýchto akcií nehrniem a bolo mi fakt ľúto nechať tú prácu vyjsť nazmar. Ale som priateľom aspoň napísala, že nech mi nedávajú lajk, ak sa im moje dielo nepáči. Však oni vedia, že ja sa neurazím na kritiku... Väčšinou si vždy na začiatku čítam podmienky a zaujímam sa o mechanizmus súťaže, až potom hrám. Ale nie vždy sa to dá. Nemám rada takých organizátorov, čo plesnú nejaký status na stenu a potom v komentároch upresňujú podmienky. Odkedy a dokedy súťaž trvá, kedy (aspoň približne) budú výhercovia a čo máte urobiť, aby ste sa mohli zúčasniť. Niekto ani nenapíše, že súťaž je len pre osoby s doručovacou adresou na konkrétnom území a vy sa k tomu pracne dokopávate otázkami. Niektoré firmy organizujú súťaž pre dve krajiny súčasne (napr. Slovensko i ČR), zdieľajú to na spoločnej fanpage ako divé a na oficiálnych stránkach to prezentujú, akoby bola súťaž osobitne pre každú. Vy si myslíte, že je v hre 200 cien a nakoniec ich vo vašej krajine skončí len 30. Čakáte 200, nakoniec vo vašej krajine skončí ani nie 30 a vy si nadávate, že ste sa vôbec do toho púšťali. Alebo sú ešte horšie prípady, kde musíte zahrať hru, aby sa vám vôbec ukázali pravidlá.

Ak ste organizátor(ka), mali by robiť transparentné súťaže. V opačnom prípade si akurát pohneváte fanúšikov. Pravidlá majú byť jasné ešte predtým, ako nejakej aplikácii povolím prístup k svojim údajom, nie na konci, keď vytvorím nejakú vec alebo zahrám hru. Keď už idete robiť zdieľačku, vylučte viacnásobné zdieľanie, aby sa ten istý človek nemohol súťaže zúčasniť dvakrát. Však prečo by o výhre mala rozhodovať miera jeho drzosti k otravovaniu priateľov? Nebuďte chamtiví a nežeňte sa za každým lajkom. Uvedomte si, že títo zdieľači často od priateľov dostávajú stopku. Ak ma niekto štve, proste si zablokujem jeho príspevky a mám pokoj. Nebude mi SPAMovať. Niektorí súťaže zdieľajú na akýchsi "zdieľacích" profiloch, kde nemajú ani jedného priateľa, takže vaša snaha nazbierať čo najviac "páči" je aj tak na dve veci. To isté platí pre súťažné aplikácie, kde nejde o výsledný čas, ale o zúčastnenie sa. Ak má fanúšik zahrať viac hie, aby sa umiestnil v TOP X, potom je to choré (že trávi svoj čas hraním namiesto toho, aby robil niečo užitočné), ale OK. Ale keď si nemá vylepšiť skóre, nedovoľte mu hrať zasa. Sú chrapúni, ktorí podvodným spôsobom aplikácie klamú, zahrajú jednu hru, no aplikáciu presvedčia, že ich zahrali tisícky. Pri náhodnom žrebovaní z odohraných hier hier alegoritmami nakoniec zistíte, že vo vašich súťažiach stále vyhrávajú tí istí ľudia. Presne to sa deje momentálne na stránke značky propagujúcej cukrovinky. Toľko kritiky utržila len pre jedného nenažranca a on sa tomu ešte ľuďom veselo smeje. Nejde o závisť. Teda u niektorých ľudí rozhoduje táto emócia, no väčšine ide o ten princíp.

Rýchlostné súťaže

Sú fajn, keď sa robí jedna raz za čas a úplne nečakane. Značka má nejakú novinku a fanúšikov niekedy prekvapí hláškou, že prví X komentujúci dostanú výrobok. V takom prípade naozaj môžeme povedať, že rozhoduje náhoda a možno aj nejaká vernosť fanúšika. Vyhrá to ten, ktorý vás sleduje a odoberá. Ale naplánovať týmto spôsobom celú niekoľkodennú kampaň je (sorry za kritiku) úplná hlúposť.

Ak niečo také plánujete, potom dávate šancu iba adolescentom / adolescentkám, ktorí nemajú nič iné na práci, len každý deň sedieť na Facebooku a sledovať vašu stránku. Verte, že takí si u vás nič nekúpia, chcú len veci zadarmo. Ľudia v produktívnom veku (tá skupina, ktorá možno najviac kupuje vaše výrobky) nemajú šancu. V 2% prípadov rozhoduje náhoda a šťastie, zvyšok je rýchly internet a sedenie na nete. Pokiaľ sa vám nechce dávať nejakému ITčkárovi vyrábať apku, radšej spravte zdieľačku, nechajte ľudí pridať komentár a výhercu vyžrebujte cez Random, pričom vylučte tých duplicitných. Alebo urobte tipovaciu či nejakú tvorivú súťaž. Je to vždy lepšie, než tieto rýchlostné.

Tvorivé súťaže

Tak tu sa už len smejem na niektorých ľuďoch. Organizátor vyzve ľudí, aby napísali, prečo by práve oni mali vyhrať nejaký produkt, čakám originálne, vtipné alebo produkt vystihujúce odpovede a niekto napíše "Lebo ho chcem". Alebo je zadaná nejaká téma, povedzme líčenie v štýle army a nejaká trúba tam zavesí svadobnú fotku, kde je evidentne oblečená i nalíčená ako presladená bábika. Alebo nemá žiadne líčenie, prípadne jej dokonca ani nie je vidieť do tváre. Alebo tam zavesí hocičo a nechá priateľov hlasovať. Odrazu sú v top 50 ženy, ktoré nemajú žiadne líčenie, muži a psi. :-D To čo je? :-) To nie je dobrá reklama, ale výsmech značke, súťažiacim a vlastne celej súťaži.

Nechápem ľudí, ktorí si ani neprečítajú zadanie a myslia si, že aj bez používania mozgu niečo vyhrajú. Skrátka nemienia nič pre svoju výhru urobiť, zavesia na net čokoľvek a idú vyhrávať štýlom otravovania priateľov. Veď by som sa musela hanbiť, keby som zdieľala niečo také. A byť priateĺom, hanbila by som sa, že podporujem lajkom takú hlúposť.

Chápem, že vylučovať komentáre podľa vtipnosti sa nedá. Každý má iný zmysel pre srandičky a niekto by vás mohol obviniť. Nerozumiem však organizátorom, ktorí určia tému fotosúťaže a potom v nej ponechajú všetky príspevky, ktoré ani nevyhovujú zadaniu. Chcem líčenie, tak to má byť fotka ženy, kde tvár zaberá aspoň 50% plochy a má nejakú minimálnu veľkosť. Všetky ostatné fotky bez mihnutia oka rovno vyradím.

Verifikácia

A na záver, nechápem celú sociálnu sieť Facebook. Je mi jasné, že pôvodným účelom bolo pobaviť ľudí a propagovať dobré veci. Nejde mi však do hlavy, prečo po toľkých podvodoch a škandáloch nerobia nejaké opatrenia, aby si ľudia neregistrovali podvodné profily.

Špeciálne u firiem by mala byť zavedená nejaká povinná verifikácia. Proste oslovím spoločnosť, či si skutočne zaregistrovala profil a overím si, čím sa zaoberá. Nenechám nejakého podnikavca predávať fejky, propagovať ich priamo prostreníctvom sociálnej siete a vydávať sa za svetoznámu značku. Na toto doplatila jedna kamarátka. Myslela, že dostala od majiteľa fanpage link na obchod s originálnymi produktami a on jej za vysokú cenu poslal napodobeniny. Neboli extra lacné, čo by vzbudzovalo podozrenie, takže o to viac ju to mrzelo. Toto by sa nemalo diať.

Byť správcom nejakej siete, tak si v každej krajine nájdem nejakú "tajnú spojku", ktorá bude monitorovať užívateľov danej krajiny i stránky s podozrivo vysokým počtom priateĺov a lajkov. Keď nájde spojka profil slávnej osobnosti alebo spoločnosti, profil nahlási a ja ako sieť vykonám verifikáciu. Verifikovaný človek potom dostane nejaké špeciálne označenie a ľudia môžu byť pokojní. Keby to takto fungovalo, potom by sa nestávalo, že nejaký (s prepáčením) hajzel ukradne identitu nejakej slávnej osobe či firme a potom bude profitovať z osôb, ktoré sú jej fanúšikmi a rozhodnú sa na výzvu v jej mene byť solidárni. Niektorí ľudia sú proste dobrí a z rešpektu k svojmu idolu idú za jeho príkladom a prispievajú, pričom ich ťažko zarobené peniaze skončia vo vrecku nejakého neskutočne arogantného podvodníka.

Ćo poviete? Som vážne čudná, keď chcem, aby bola aj na sociálnej sieti nejaká spravodlivosť? Som divná, keď nechcem dávať lajky neovereným stránkam a odmietam odoberať či zdieľať každú hlúposť? Môžete ma nazvať nespoločenskou len preto, že nemám stovky priateľov, ale len zopár desiatok a dobrých? Som iná, keď beriem sociálnu sieť ako miesto s najväčším rizikom, som za ochranu peňaženky, morálky, duše, dôstojnosti a života? Ako som napísala, prijímam kritiku.

Bolesť zubov a tie naše slávne tabletky

Takto pred mesiacom som sa bavila počas obeda s jednou farmaceutkou o tom, ako riešia ľudia problémy so zubami. Zaumímalo ma, či sa ešte stále stretáva s riešením AD HOC v štýle: "Idem do lekárne a vezmem si tie najsilnejšie tabletky proti bolesti." Ceny za zákroky stúpajú, kvalita používaných materiálov (alebo práce) klesá. Sú ľudia hazardéri?

---

Odpoveď: Áno, ešte stále ľudia hazardujú

V tých časoch, kedy som bola za lekárenskym pultom ja, súkromných zubných lekárov vyhľadávalo len malé percento obyvateľstva. Väčšina ľudí mala klasického "štátneho" zubára, u ktorého sa im nechcelo vysedávať a čakať na ošetrenie (česť výnimkám v rade lekárov i pacientov). U toho môjho "štátneho" to nebolo až také zlé. Objednal troch či styroch ľudí na nejakú hodinu a ak mala jeho sestrička dobrú náladu, nevzala ma ako poslednú zo štvorice. Za tie 4 hodiny, na ktoré má pracujúci nárok odísť z práce a dať sa ošetriť, sa to obvykle stihlo. Keď som mala dáky problém, vedeli mi poskytnúť rýchlu pomoc ako pacientovi s bolesťami a dať termín ďalšej návštevy aj do mesiaca. Najviac to tuším boli dva mesiace.

Čo som však počula, niektorí zubári nie sú ochotní / schopní takto zobrať všetkých ľudí, ktorí im v jeden deň prídu s bolesťou a vykonať aspoň prvotné úkony, aby vás zbavili bolesti. Vezmú možno dvoch a každý ďalší dostane termín. U istom nemenovanom centre v našom regióne vraj dávajú pacientom termíny na august a september roku 2014! Každý lekár z centra nabral na seba strašne veľa pacientov (ako baran na rohy), potom im odišiel kolega (či kolegyňa?) a teraz si to jej kvantum pacientov museli medzi seba porozdeľovať ostatní. Lepšie na tom nie sú ani iní odborníci. Termíny návštev už síce nie sú jesenné, ale naplánovať ošetrenie takej akútnej záležitosti (akou je zubný kaz) na apríl až máj... to mi príde taktiež bezpredmetné. V apríli môže rovno odložiť vŕtačku a prichystať si kliešte.

A čo urobí Slovák? Trpí? Figu. To je taká polovičná pravda. Trpí jedine nedostatkom lekárskej starostlivosti, v dôsledku ktorej sa prichádza o jeden zub za druhým. Ale bolesti? Nie, nie. Slovák lajdák si dá tabletku. Lenže bolesť je dobrá. Znamená, že zub žije. Možno je len pokazený a v horšom prípade začína odumierať aj jeho živá zložka, ale pýta si vašu pozornosť a chce prežiť, aby vám mohol slúžiť po zvyšok života. Netreba ho ignorovať. Ešte kým si takto človek tíši bolesť v dôsledku nejakého časového sklzu len jeden deň, je to relatívne OK, ale keď si dotyčný o dva dni príde pre ďalšiu škatuľku liekov, či dokonca niečo silnejšie a ani nebol u zubára, to už je choré. Ak nebolia zuby od prievanu alebo práve nie ste po nejakom bolestivom zákroku (trhanie, resekcia, a pod.), po ktorom sa bolesť očakáva, vôbec by ste sa nemali tešiť, keď bolesť náhle prestane.

Zub, ktorý bol dnes živý, pokazený a boľavý, bude na jar mŕtvy. Ak to nie je predný zub, ale nejaká šestka či sedmička, zrejme jeho osud skončí v kliešťoch. Väčšina zubov sa však ešte dá "zachrániť" tým spôsobom, že sa z nej odstráni kaz a zub sa spevní, aby vám vydržal 1 a možno viac rokov. Ale netešte sa z toho ani nečakajte zázrak. Sklovina mŕtveho zuba stmavne a stratí pevnosť. Zahryznete do orieškov či rezňa, kde gazdiná nechtiac ponechala kúsok kosti, ktorý ste nečakali a plomba je vonku. V horšom prípade aj s časťou zuba. Kým má zub úbožiak s vydlabaným vnútrom všetky steny, alebo aspoň 75% z nich, plomba má kde držať, no až z neho ostane len polovica a stenú nebude na protiľahlých stranách, môžete v zubárskom kresle sedieť aj každý mesiac a bude to na figu. Takéto už zubári vlastne ani nechcú veľmi opravovať, lebo tá plomba býva už pomaly pevnejšia ako sklovina. Viete, čo sa stane, ak diamantovým kameňom prejdeme po skle... sklo sa ním rozreže. Tak si teraz predstavte, že diamant je plomba, sklo je váš zub a vy na ten diamant poriadne zatlačíte potravou. Chudák zub sa rozletí na všetky strany a potom budú mať lekári s vami veľa roboty. Ak sa im podarí s časťami zuba zavŕtanými v ďasne vytiahnúť aj celý zub, bude len dobre. V opačnom prípade dostane slovo chirurg.

Čo máte robiť?

Riešenie je prosté. Ak vás bolí zub, choďte k zubárovi. Nejedzte tabletky. Pekne si privstaňte a príďte ráno ako prvá, aby vá mohol lekár ošetriť ako pacientku s bolesťou. A pokiaľ by ste náhodou nemohli hneď zajtra, už si teda dajte aj tú tabletku, ale príďte pozajtre.

Možno máte len odhalené kŕčky a treba vám pastu na citlivé zuby. Je veľa vecí, ktoré spôbujú bolesť. Len zubár vám však presne povie, prečo vás zub bolí.

Napriek všetkému strachu zo zubára neexistuje dôvod, prečo by ste sa mali sužovať bolesťou. Pokiaľ je zub evidentne pokazený, lekár zub zbaví kazu, otvorí ho a vás tak okamžite zbaví bolesti. Väčšinou dá doňho dočasnú výplň a ak bude zub pokojný, môžete prísť o mesiac či skôr na trvalú výplň.

Ak nejaví váš zub známky pokazenia, možno vás lekár pošle na RTG, aby zistil, či nejde o dobre maskovaný kaz niekde vo vnútri alebo v medzizubných priestoroch. Drvivá väčšina kazov vzniká práve medzi zubami, dobrý zubár vás preto aspoň raz za čas na ten RTG pošle a nebude vŕtať len tak od brucha. Lepší lekár má RTG priamo v ordinácii a aj ho používa! Bez neho totiž nemá šancu odhaliť skryté zubné kazy. Nemôže tiež tušiť, aké hlboké sú kanáliky jednotlivých zubov. Táto informácia je dôležitá, ak vám má správne a až do samého konca vyplniť zub a neriskovať cysty.

Že ste ešte nikdy neboli na RTG a stále sa vám kazia zuby? Možno by stálo za skúšku čosi vyskúšať.

1. Skúste si odpovedať na otázku, či je povrch vašich zubov hladký, ako má byť. Nie je na nich náhodou usadený kameň a nie sú drsné? Už vám zubár niekedy leštil zuby a zbavoval ich kameňa? Ak nie, potom navštívte ambulanciu dentálnej hygieny a dajte si to spraviť, alebo poproste svojho lekára. Asi ťažko sa vám budú dať čistiť priestory medzi zubami, keď v nich budete mať pol milimetrovú vrstvu kameňa.
2. 
   
   Ak máte nejaké kazy, dajte si ich poriadne opraviť.
3. Začnite používať medzizubné kartáčiky a správnu zubnú kefku.
4. Odporúčam tiež návštevu ambulancie dentálnej hygieny, aby vás naučili správnej technike čistenia. To môžu urobiť už pri tom, ako vám budú odstraňovať ten kameň. Síce si za to zaplatíte (20 - 60 EUR a možno aj viac za výučbu vrátane brúsenia), ale za ten pokoj duše to stojí.
5. Ak sa namiesto jedla neživíte čokoládou a ak nepríde žiadne zlepšenie ani po pol roku a zuby sa budú veselo kaziť ďalej, potom poproste vojho lekára, aby vás poslal na RTG.

Pokiaľ sa bude vyhovárať a nachádzať tisícky dôvodov, prečo NIE, tak si radšej priplaťte a navštívte súkromného lekára, aby vám tie zuby pozrel poriadne. Je dosť možné, že váš starý lekár neodvádza dobrú prácu. Po preventívnej prehliadke, ktorej záver je nula kazov a poriadnej starostlivosti nie je možné, aby ste mali kazy!

Pripravte sa, RTG možno odhalí tajomstvá, na ktoré budete potrebovať silný žalúdok. Moja snímka odhalila 6 vážnych kazov, ktoré vôbec nebolo vidieť a ktoré by môj starý lekár určite nechal neošetrené, keďže neboli vidieť. Siedmy obrovský kaz bol pod zubom, ktorý mal prasknutú plombu, ktorú som mimochodom hlásila už minimálne rok dozadu. Zistila som tiež, že výplň dvoch mojich zubov nebola dobrá a oba zuby majú teraz neistú budúcnosť, lebo sa okolo nich vytvorili veľké cysty. To už sa žiaľ napraviť nedá. Kým budú zuby slúžiť a nebudú bolieť, ostanú. Potom pôjdu von. Ostatné však môžem zachrániť.

U mňa bolo všetko jasné. Mám nového lekára. Aj keď mi poriadne nadávkami vyčistil žalúdok, že sa o zuby nesprávne starám (ako som spomínala, moja technika čistenia bola na figu a on ma vyhrešil), že nepoužívam medzizubné kefky, že som prišla až teraz, že som si dovolila povedať "Au", kým mi zub ošetroval... Nadal mi aj za to, že som kedysi brala HAK. Neviem ako to zistil, lebo ja som mu teda nehovorila nič, ale ak to len hádal, potom sa mu zadarilo. Hneď pri prvom ošetrení vzal leštičku a zbrúsil mi celý kameň, až som ostala ako upír s plnou hubou krvi. Že nemá cenu mi to tam nechávať, ak mi má ošetriť zub... a mal svätú pravdu. Iba čo by sa mi kazili aj ďalšie. Tento lekár mi nedovolí prepásť preventívnu prehliadku a aj keď veľa vecí platím, aspoň viem, za čo. Veď uznajte, načo je taká preventívna prehliadka, pri ktorej vám váš lekár nechá v ústach 7 kazov? To tam má ostať, aby sa od nich mohli kaziť aj tie ďalšie?

Moje ponaučenie a z toho plynúce výhody:

Poviem vám, keď sa náhodou v noci preberiem pri zapnutom televízore, idem do kúpeľne a pekne si vyčistím zuby aj keď sú dve hodiny ráno a dvakrát sa mi nechce. Ja chcem jesť ako normálny človek a chcem mať normálne zuby. A tiež nechcem míňať výplatu na zuby. Dobrý zubár aj niečo stojí, takže radšej zdravé zuby a kúpim dobrú kozmetiku, než platiť za plombovanie. :-) Urobila som a robím pre zdravie svojich zubov všetko, čo sa už začína prejavovať. Konečne si môžem kúpiť aj celozrnné pečivo a zjesť niečo so semienkami bez obavy, že mi z toho vyletia všetky plomby.

Bioderma: Sensibio AR krém na začervenanie

Dnes vám predstavím svojho favorita v liečbe začervenanej pleti. Krém, ktorý by som nevymenila za žiadny iný. Krém z rady Sensibio, z ktorej mám už veľa rovnako skvelých vecičiek a všetky sú súčasťou môjho každodenného líčenia i odlíčenia. Bez akéhokoľvek preháňania.

Balea: maska na vlasy s figovým extraktom

A zasa ten mráz, ktorý ničí všetko, čo mu príde do cesty. Páli rastliny, páli psíkom labky, ľuďom tváre, čo vidno hlavne na ich nosoch. Ani vlasy nedostanú milosť. Je dosť možné, že si budú pýtať nejakú výživnú masku a ja som pre vás jednu takú odskúšala, takže do obchodu možno pôjdete na istotu.