Pečieme svoj web :-)

V poslednom článku som sa zastrájala, že vám idem v dohľadnej dobe vysvetľovať pojem "framework" a priblížiť svet technológií. Ja svoje sľuby plním. Ak toto bude čítať nejaký programátor, nech mi odpustí ten kuchynský žargón, ale tento blog je primárne určený pre ženy a kde najčastejšie nájdete ženy? No predsa v kuchyni. ;-)

---

Článok začnem definíciou z Wikipedie, podľa ktorej je framework "softwarová štruktúra, ktorá slúži ako podpora pri programovaní a vývoji a organizácii iných softwarových projektov. Môže obsahovať podporné programy, knižnice API, podporu pre návrhové vzory alebo doporučené postupy pri vývoji".

Moje vysvetlenie frameworku

Vieme, že základom pre prípravu toho najjednoduchšieho koláča sú ingrediencie ako vajíčka, múka, cukor v nejakých pomeroch, ktoré by ste v každom ohľade mali dodržiavať, aby sa vám koláč podaril. Každá tá surovina má svoju funkciu vo vzťahu k tým ostatným a pri jej spracovaní sa musí dodržiavať nejaká postupnosť. Vajce drží celú hmotu pohromade ako také lepidlo a robí koláč ľahkým (pričom z bielka sa robí sneh a primiešava sa nakoniec), múka vytvára objem a zahusťuje,... Samozrejme, existujú aj koláče s inými typickými prísadami ako napríklad olej, mlieko, maslo, kypriaci prášok, kakao, ovocie a mnoho iných. Nemôžete povedať, že bez nich koláč nepripravíte, ale keď sa rozhodnete nejakú použiť, mali by ste pridať také množstvo, aby to bolo v rozumných medziach, čiže v rámci nejakých konvencii. Nikto predsa nemá rád gumené koláče, ktoré nemôže ani požuť, alebo koláče ťažké ako kameň.

Receptúry na tie najlepšie koláče sa dedia z pokolenia na pokolenie. Chápte ich ako také frameworky. Každá tá receptúra má nejaký základ (vajíčka, múka, cukor) a potom nejaké suroviny navyše, ktoré tomu koláču dodávajú nejaké funkcie (jablká ho robia šťavnatým, oriešky ľahším, kypriaci prášok do pečiva nadýchanejším), ale ešte vždy máme možnosť k tomu pridať niečo, čo bežne nedávame (príchute, horiace sviečky, marcipánové ozdoby...).

Tak si teraz predstavte, že ste amatérska cukrárka a dostanete objednávku na tri druhy báboviek z piškótového cesta. Niekto by vzal tri rôzne recepty, rôzne mištičky a behal po celej kuchyni s tyčovým mixérom, dookola ho umýval a upiekol by od základu každú jednu bábovku zvlášť. Všetko teda bude robiť trojmo, aby napokon všetky chutili dosť podobne. Niekto sebavedomejší by možno ani nehľadal recepty, len pridával suroviny od oka a riskoval, že niečoho bude priveľa, niečoho príliš málo a tak. Ale potrebujeme to? Sú predsa osvedčené univerzálne postupy, s ktorými sa vám bábovka vždy podarí bez ohľadu na to, ako sa ju rozhodnete dochutiť. Kroky majú nejaké poradie a sú navrhnuté tak, aby vám nezaberali kopu času. Načo si teda komplikovať si prácu a skúšať, či sa to dá urobiť inak? Načo mať stovky receptov pre to isté?

Prečo by sme mali / mohli používať frameworky

Šikovnejšia žienka použije jeden jednoduchý a osvedčený recept, urobí cesto v jednej veľkej mise, rozdelí ho na tretiny, pričom do jednej primieša kakao a do druhej hrozienka. Recept má písaný v prehľadnej forme (asi odstavce), v nejakej zrozumiteľnej reči, žiadne litánie ani odborná terminológia. Nemusí ten recept pol hodiny študovať, aby ho pochopila. Ušetrí veľa času a veľa námahy. Má teda jeden recept ako jeden framework, ktorý jej uľahčí prípravu celého základu a len si ho prispôsobuje. Vieme, že bábovka má byť sladká, ľahká, kyprá... to sú atribúty, ktoré chce úplne každý. Čiže nesnažíme sa nanútiť klientovi niečo, čo už máme vytvorené a kde sú zložky, ktoré si neobjednal, ale vychádzame z potrieb bežnej praxe. Na chute klienta už stačí napasovať výsledný produkt pridaním toho, čo tam chcel mať. Chcel čokoládové kúsky? Kandizované čerešne? OK. Tak mu ich tam dáme.

A presne takto nejako sa "pečú" weby, ktoré si ako zákazníci objednávame. Netreba za tým hľadať zložitú štruktúru. Funkčný základ webov bude úplne rovnaký. Aj spôsob, akým sú pospájané jednotlivé funkčné časti a ako majú pracovať.

Ako framework uľahčuje prácu

Vysvetlím to opäť na príklade.

Dajme tomu, že máme objednávku na tri weby a všade sa bude niečo písať a zverejňovať. Jeden bude online zbierkou kuchárskych receptov, druhý bude školskou nástenkou, tretí sociálnou sieťou. Všade ako registrovaný hosť napíšem text, kliknem na tlačidlo "zverejniť" a text bude online. Jediné, v čom sa weby budú odlišovať, budú nejaké tie prídavné funkcie (zdieľanie príspevkov, pridávanie smajlíkov, fotiek) a potom sa budú líšiť nejakým dizajnom (jeden chce menu vpravo, druhý vľavo, tretí hore). Načo by ste písali každý web od piky a vymýšľali, akým spôsobom vyvoláte zverejnenie textu? To je predsa jedno. Princíp môže byť rovnaký. Načo budete vymýšľať, ako by sa dal pridať obrázok? Však aj to môžu mať všetky tri weby úplne rovnaké. Aj návštevník ocení, ak to nebude nejaká zložitá "klikačka", ale úplne bežný postup, ktorý pozná z iných webov. Programátor má teda tri možnosti.

1. Urobí všetky tri weby od základov.
2. Použije niektorý z kódov, ktoré už kedysi dávno napísal, kde má veľa funkcionalít, niektoré povyhadzuje, niektoré doprogramuje a celé to napasuje podľa žiadostí klienta.
3. Použije svoj alebo nejaký bežne dostupný framework, "ukuchtí" si v ňom celé základy funkčného webu a napokon doprogramuje už len tie časti aplikácie, ktoré budú daný web odlišovať, aby splnil požiadavky zákazníka.

Ktoré riešenie sa vám pozdáva najviac? Mne to tretie, lebo celý web sa mi robiť nechce a nemám na to čas. Nemusím mať tiež k dispozícii práve taký kód, ktorý zákazníkovi bude vyhovovať a na ktorom sa veľa nenarobím.

Mohla by som ísť po tom druhom riešení a takticky klientovi nanútiť všetky funkcie starého webu a nerobiť takmer nič, no automaticky vyvolám podozrenie. Skôr ako k tejto taktike pristúpim, môžem si položiť otázku. Urobím to aj s bábovkou? Však čo ak je môj zákazník alergický na oriešky a ja mám zhodou okolností len taký recept, kde je kakao i oriešky? Poviem mu, aby si dal kúsok bábovky a zajedol to tabletkou potláčajúcou alergickú reakciu? Navrhnem, aby si na svojom webe zdieľanie príspevkov cez Facebook nevšímal, keď si vyslovene nepraje žiadnu spojitosť s Facebookom? Pokiaľ by som mala pracným spôsobom prenikať do niečoho starého a vyhadzovať z toho polovicu vecí, to si rovno môžem spraviť nový web. Koniec koncov, vždy sa v tom starom môže nájsť niečo, čo zabudnem prepísať a bude trapas. Zákazníkovi DM drogérie sa niekde na webe objaví nápis "Drogéria Teta". Hanba na sto rokov. :-D

Vytváranie obsahu vo frameworku má však oproti pečeniu koláča aj jednu super výhodu, lebo tieto programátorské technológie sú už o niečo ďalej než tie naše kuchynské praktiky. Nepotrebujete kuchárku. Vy len dáte rozkazy a on vám to "upečie" sám podľa definovaných pravidiel a v nejakom programovacom jazyku (napr. Ruby), čiže v nejakej forme, štruktúre, terminológii, aby ste do toho mohli kedykoľvek zasiahnuť a vykonať zmeny.

Uznajte, že so správnym a jednoduchým receptom v zrozumiteľnej forme + znalosťou ingrediencií (čo sa s čím mieša, v akom poradí, akým spôsobom, čo sa dá nahradiť) je každá žena hviezdou domácnosti. Podstatou celého programovania vo frameworku Ruby on Rails je to isté. Znalosť postupu, akým podnietite vytvorenie základov webu aj s jeho funkciami, znalosť jednotlivých komponentov a prepojení + znalosť jazyka.

Lenže pozor, lebo vy predsa nechcete vytvárať weby navzájom si podobné ako vajce vajcu. Aby ste mohli pridávať funkcie, budete musieť naučiť jazyk HTML, ktorému dodáte nejaký štýl (CSS) a s ich pomocou si personalizujete web presne podľa potrieb. Nie je to ľahké. Veď upiecť dobrý koláč tiež vyžaduje nejaký cvik. Už musíte tú svoju rúru poznať a vedieť, z ktorej strany vám tá potvora pripeká koláče. My ženy sme však povestné svojou všestrannosťou a schopnosťou vidieť súvislosti a venovať sa viacerým veciam naraz. Toto je pre dobrého programátora absolútne MUST.

Zdá sa vám to aj tak ťažké? Nezúfajte. Však ak sa aj nenaučíte kódiť, môžete zvládnuť aspoň základy personalizácie webov. Nie je až takou vedou vylepšiť si web či blog. S trochou snahy to zvládnete.

Mixa: Anti-Redness CC krém na upokojenie začervenanej pleti

Aj keď zatiaľ nebolo možné priniesť jednoznačnú odpoveď na otázku, čo primárne spôsobuje rosaceu, kozmetické značky sa predháňajú v tom, kto vymyslí účinnejšiu zbraň. Na svete sú špeciálne BB krémy proti a posledné výskumy tejto choroby dali vznik aj ďalšiemu krému zvanému CC. Skôr než budeme mať DD alebo XX krém, rada by som vám predstavila svoj prvý CC krém od Mixy.

Moje najvtipnejšie kozmetické omyly

Aj majster tesár sa niekedy utne, ale ja mám neobyčajný talent rozosmievať svojich blízkych. Ani nemusím rozprávať vtipy alebo hrať vtipné scénky. Stačí, keď sa ma moji najmilší držia a sledujú, čo robím. Skôr či neskôr určite vyvediem nejakú hlúposť. O niektoré historky súvisiace s kozmetikou, o ktorej najčastejšie píšem, sa teraz s vami podelím, nech vám rozveselím tento studený deň so zachmúrenou oblohou.

---

Éterické oleje

Kedysi som si týmito voňavými zázrakmi "vylepšila" svoj krém na chodidlá. Asi som to trošku prehnala, lebo toho krému už nebolo v tégliku veľa a dala som niekoľko kvapiek. Krém mi potom pripomínal Coca-Colu, len to bola o niečo výraznejšia vôňa. Ako... možno trošku silná, ale inak krásna vôňa krému, to fakt. Vytriezvenie prišlo pri jeho skúšaní. Len som sa nechtiac dotkla tváre chrbtom ruky s pozostatkami krému, aby som z nej odhrnula vlasy a na tú následnú alergickú reakciu v živote nezabudnem. Tvár ma pálila celé dva dni a bola som červená ako rak. Zahrávanie s éterickými olejmi preto rozhodne neodporúčam. Ale toto až také smiešne nie je. Vtipné na tom bolo, kde som tie škvrny mala a ako vyzerali. Keď sa ekzém zahojil, na tvári mi ostali tmavšie miesta. Pre lepšiu predstavu stačí napísať, kde všade som sa dotkla tváre a budete sa rehotať. Najskôr som si odhrnula vlasy a založila ich za uši. Na dôvažok som sa poškrabala nad perou a na brade i spánkoch. Všade som mala fľaky a vyzerala ako po čerstvej premene muža na ženu. Akoby som si práve tým najhorším a najnešetrnejším spôsobom oholila svoje (našťastie neexistujúce) fúzy, bradu i kotlety. :-D

Voňavý olej je super vec. Stačí jedna kvapka a celý obsah dostane úplne iný šmrnc. Ak takých olejov nakombinujete viac, môžete získať aj veľmi zaujímavú výslednú vôňu a niektoré éterické oleje majú aj svoje účinky (napríklad antibakteriálne). Ale ja hovorím o jednej či dvoch kvapkách na relatívne veľké množstvo dobre stabilizovaného krému s ochranným faktorom o hmotnosti 50 - 100g, nehovorím o použití v predpise na 10g balzamu na pery, aký som nedávno videla na jednom nemenovanom serveri. Slniečko nesmie zasvietiť na pokožku potretú čímkoľvek, čo obsahuje éterické oleje a tie oleje by celkovo nemali v koncentrovanom stave prísť do styku s pokožkou. V opačnom prípade si doslova koledujete o ekzém.

Zásyp so sírou

Po jednej z návštev u zubára mi ostali doráňané ďasná. Neboli to až také jednoduché zákroky, dalo sa to teda čakať. Nie som zástankyňou tabletiek proti bolesti, preto plán B znel vyplachovať ďasná ústnou vodou alebo studeným čajom. To mi pomáhalo. Ústnu vodu spolu s pohárom čaju som si na noc nachystala aj k posteli, keby to náhodou v noci pobolievalo. Lenže to neboli jediné položky na mojom nočnom stolíku. Keď ma uprostred noci prebudili nepríjemné pocity, len som natiahla ruku, siahla po známej fľaštičke, odskrutkovala vrchnáčik a obsah skončil v mojich ústach. Lenže vodička to nebola, ale púder so sírou, ktorý som si kedysi vyrobila na tvár. Fľaštička mala podobný tvar, akurát ten obsah pochopiteľne taký podobný nebol.

Neviem, či som okolo seba pri rozprávaní nešírila obláčik prachu aj na druhý deň v práci. Do úst som si totiž nasypala fajne veľké množstvo, ale ten zinok v ústach nebol úplne márny. Stiahol trošku zápal, lebo presne to oxid zinočnatý robiť má. Ale omnoho vhodnejšia forma so zinkom je rozhodne zubná pasta. Nemusí sa vám kvôli liečbe prášiť z huby. :-D

Fritovací olej

V júni som na svojom blogu Awards4beauty písala o skvelých maskách zo zeleného íľu. Aj mesiac dozadu mi napadlo urobiť si z neho niečo a tak som vzala paradajkovú šťavu, že ju s tým práškom zmiešam. Niečo mi však stále chýbalo. Povedala som si, že by to chcelo ešte nejakú protizápalovú zložku a doma vždy mávam dopredu na celý deň uvarený repíkový odvar. To je perfektná vec na hojenie. Čistím ním očká Vikinke (moja psia slečna) a vždy si ráno nachystám aspoň deci v sklenenom poháriku - duritke. Tak som len natiahla ruku, vzala známy pohárik a trošku naliala do svojej zmesi. Ibaže ani srnky netušili, že asi hodinu dozadu mama čistila Vikinke oči a onen pohárik s odvarom nechala v obývačke. To, čo sa tvárilo ako odvar, bol v skutočnosti fritovací olej, v ktorom mama deň dozadu smažila akési ryby. Bol dobre precedený, rovnakej farby, v takom istom množstve a v takom istom pohári. Podaktoré možno teraz krútite hlavou, že ako je to možné, však olej je tuhší a človek si to musí všimnúť. Nuž ja nemusím. Množstvá mám už v oku, tak mi ani nenapadlo pri tom nalievaní pozerať, čo to tam vlastne lejem. Maska sa mi zdala pri miešaní akási tuhá, ale íľ dobre nasáva tekutiny všetkých druhov a tak v nej žiadne mastné oká neboli. Rozriedila som ju pridaním šťavy a natrela na tvár. Skupenstvo bolo OK, ale ten smrad... No amen tma. Smrdela som ako pojazdný gril. :-D

Fritovací olej mi pekne premastil pokožku. Pri troške šťastia (mama našťastie olej neprepaľuje) v ňom možno ostali aj nejaké tie omega 3 mastné kyseliny, ktoré pleti uškodiť nemôžu. Horšie by boli toxíny, keby bol ten olej prepálený... Zle to so mnou neskončilo, ale keby ste chceli napriek všetkému skúšať olej v maske, dajte si radšej čistý olivový. :-D

Poučenie?

Vždy si overte, čo držíte v ruke, nebuďte leniví si zistiť správne množstvá, ktoré máte použiť a nehrajte sa na chytrých. Byť nebohým pilným a experimentovať sa nie vždy vypláca. :-)

Máte aj vy nejaké podobné zážitky? Podeľte sa s nami. Však už máme piatok, tak nech je veselo.

S pozdravom a želaním pekného víkendu Vaša

Himalaya Herbals: zubná pasta Complete Care

Prax ukazuje, že sme si za tie roky života osvojili mnohé nesprávne návyky a zuby si čistíme úplne nesprávne. Niet divu, že sa kazia. Kladieme dôraz na skúšanie moderných pomôcok (rotačné, silikónové kefky), vymýšľame kadejaké zlepšováky, len aby sme sa pri čistení zubov čo najmenej narobili. A pritom to najlepšie máme rovno pod nosom - klasická zubná kefka a dobrá zubná pasta.

Idem sa dožiť 100 rokov

Milé dámy (a možno aj páni), toto vážne nie je vtip. Ja plánujem žiť čo najdlhšie a urobím pre to všetko. Prečo? Nie, nie som až taká prehnane ambiciózna a nemám také plány, na ktoré by mi bolo 30 či 40 rokov málo. Chcem sa dožiť aspoň 100 rokov, pretože ak by som mala žiť i zomrieť na Slovensku, kratší život sa mi neoplatí.

---

Nie som vypočítavá a už vôbec nie som mamonárka. To posledné, čo ma zaujíma, sú peniaze. Nepotrebujem ich mať, ako niektorí ľudia, čoraz viac a viac, len aby som mohla žiť nadštandardný život. Pokiaľ budem mať z čoho uhradiť bežné náklady spojené s údržbou bytu i bežné výdavky za energiu, plyn, internet a iné služby, kým si raz nebudem postielať na kúsku polystyrénu pod stromom v parku a hľadať v košoch jedlé odpadky, potom ma neštve, že nezarábam o 50 alebo 100 EUR viac. Mám koľko si zaslúžim. Mňa len hnevá, keď sa niekto priživuje na tom, čo právom patrí mne.

O čom je reč?

O odvodoch, drahí moji. Aby bolo jasné, už po skončení strednej školy som vysúkala rukávy, našla si prácu a popri nej sa vrhla do štúdia na vysokej škole. Veď tie skriptá a večné cesty do školy i zo školy tiež niečo stoja a treba na to zarobiť. Takže pracujem takmer 12 rokov a vážim si každú mincu či bankovku, ktorá skončí v mojom vlastníctve. Sú tu však takí, čo si peniaze nevážia, lebo k nim prichádzajú len tak a zdá sa, že si žijú celkom dôstojne, i keď bez zásluh. Doteraz som si myslela, že mlyny melú pomaly, ale... No, nalejme si čistého vína. Veď vieme, ako to na Slovensku chodí. Tak ma zaujímalo, aká bude v reáli návratnosť tých mojich mozoľov.

Platím, platíš, platíme

Na výpočet pre vás som sa rozhodla použiť krajšie a zaokrúhlenejšie číslice, aby sa to dobre rátalo a aby to lepšie poukázalo na našu slovenskú úroveň. Takže poďme rovno na vec a začnime s prvým číslom - sumou 800 EUR, čo je údajne priemerná mzda na Slovensku. Pre upresnenie - ide o juhozápadné Slovensko (alebo ak chcete, tak aj konkrétne súradnice dávam: 48°08′38″S 17°06′35″V), lebo u nás na Kysuciach je realita iná. Každopádne je to pekná cifra.

Už ste počuli, že v účtovníctve figuruje tzv. superhrubá mzda, ktorá má Slovákov naoko pretvoriť z chudákov na ľudí s priemernou životnou úrovňou (aby sme sa mohli aspoň papierovo - no nie reálne - rovnať iným krajinám). V tejto superhrubej mzde sa nachádzajú ešte odvody, ktoré platí zamestnávateľ pomimo našej hrubej mzdy, čiže hovoríme o reálnej cena práce. Z tých 800 EUR je to len do sociálnej poisťovne dobrých 200 EUR naviac (presne 201,60 EUR), čo treba zaplatiť. Ďalšie odvody už platí zamestnanec. Aj keď túto povinnosť zaňho reálne robí zamestnávateľ, táto čiastka už odchádza z hrubej mzdy zamestnanca. Z priemernej mzdy to vychádza na 75 EUR (presne 75,20 EUR), takže spolu nám to činí 276,80 EUR, čo odíde v jednej platbe. To, čo zamestnancovi napokon príde na účet, je hrubá mzda ponížená o všetky odvody, dane a iné prípadné výdavky (napríklad stravné) = čistá mzda.

V odvodoch platených oboma stranami sa samozrejme nachádzajú aj prostriedky vynaložené na zdravotné poistenie, ale to z dnešnej debaty vynechám. Možno sa im povenujem niekedy inokedy, ale dnes ma zaujímajú sociálne istoty, takže moja pozornosť sa sústredila na poistenie nemocenské, starobné, invalidné a poistenie v nezamestnanosti. Vďaka tomuto by som mala každý večer zaspávať s pokojnou dušičkou a hovoriť si, aká som šťastná.

U zamestnanca činia odvody do sociálnej poisťovne 9,4% z jeho hrubej mzdy. Zamestnávateľ to má o niečo drahšie a vašu hrubú mzdu musí za týmto istým účelom navýšiť o 25,2% (v týchto percentách sa ukrývajú ešte ďalšie odvody). Tak si teraz môžeme pozrieť tabuľku a od zelenou farbou označeného riadku až po šedý riadok uvidíte, koľko dostáva poisťovňa peniažkov od človeka zarábajúceho priemernú mzdu a ktoré peniaze na čo slúžia.

Sumu, ktorou si teda šetríme na naše istoty, už poznáte. Je to neuveriteľných 276,80 EUR. Celkom pekná istota, však? Z toho by nám malo vyjsť za dlhé roky práce na solídny dôchodok. Však pracujeme omnoho dlhšie než "dôchodkujeme". No garantujem vám, že táto ďalšia suma a možno i časť článku sa vám až tak páčiť nebude.

Odpracovali sme a zaplatili...

Teraz všetko zrátam na mesiace až roky. Dajme tomu, že ma vyliali z vysokej školy, pracovať som začala po dvadsiatke a hneď sa mi pošťastilo zamestnať sa za priemernú mzdu. Teda idem rátať 800 EUR po celých 45 rokov.

Priemerný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov (momentálne, ale za takých pár desiatok rokov to môže byť aj 75) a tak nám logicky vychádza, že než si začneme užívať zaslúžený oddych, odmakáme si svojich 45 rokov, čo je 540 mesiacov. Odvody zaokrúhlim z 276,80 EUR na celých 275, aby sa nám to dobre počítalo a vychádza mi, že za 45 rokov prispejem svojou prácou poisťovni takmer 5 miliónov korún, čo je na EURá presne 148 500 EUR.

Čo poviete, čaká nás pekný život na úrovni?

Nie, nie. Priemerná dĺžka života je 75 rokov. Smutná realita je, že momentálne starých ľudí doslova kosí rakovina či infarkt a zomierajú aj mladší. Len za posledný mesiac viem o minimálne troch ľuďoch z našej dediny, ktorí si svoj dôchodok užívali len dva či štyri roky. Ale nebuďme takí pesimisti, doprajme si tých 75, aby sme stihli za naše peniažky precestovať svet.

Len pozor, aby ste nezašli priďaleko. Tým svetom som myslela susedné väčšie mesto a pár krát za rok možno aj 100 alebo 300km vzdialenejšie mesto. Výšku dôchodku ja rátať neviem a vlastne momentálne ani nechcem, lebo by ma asi trafil šľak, no tabuľky bežných finančných serverov ukazujú, že pri priemernej mzde 800 EUR by výška dôchodku mala byť 420 EUR. Nie zlé, ale zasa ani bohvieako dobré. Ak máte partnera, ktorý sa s vami podieľa na chode domácnosti, potom je to celkom fajn. Horšie, ak sa chudák dôchodku nedožije a na všetko ste sama. Vyjde vám na energie, oblečenie, stravu, lekárov, lieky na všetky tie choroby staroby, cestovné a zopár čokoládových tyčiniek k tomu ako bonus.

Ak by ste sa dožili priemerného veku, štát vám bude tieto peniažky dávať celých 10 rokov, čo je 120 mesiacov a štátom vyplatená suma činí 50 400 EUR. Čo sa udeje s tým zvyškom? Nuž čo by sa dialo... prepadne štátu. Štát si teda z vašich peňazí nasporí na váš dôchodok. Okrem toho zaplatí dávky, či dokonca dva domy / byty pre neprispôsobivých občanov, zatiaľ čo vy budete ten svoj splácať 30 - 40 rokov z toho, čo vám po odobraní všetkých odvodov príde na bankový účet.

Pripomína mi to tie audiotexové hry, čo bývajú v telke. Hráte o 120 EUR, ale hovor stojí 2 EURá. Stačí, aby sa našlo 60 blbcov, čo na uvedené číslo zavolajú a časť výhry (po odpočítaní podielu, ktorý si berú operátori) je splatená. My blbci sa presne tak isto svojou prácou skladáme, aby sme zaplatili niekomu inému dom.

Riešenie? Tak sa teda neskladajme, ale si tie peniaze pekne vyberme.

Môj odkaz štátu by znel takto:

Milý štát,

cudzie peniaze nechcem, ale vlastné peniaze si nedám. Je to síce poistné, ktoré si väčšinou ľudia platia dobrovoľne ako zábezpeku, ale u nás je to nasilu. Od slova "poistné" je však odvodené aj podstatné meno "poistenec" a to som ja, teda by sa to malo týkať MŇA a nikoho iného. Svoj byt si splatím aj sama, no s mojimi peniazmi ty takto šafáriť a robiť dobrovoľníctvo na môj účet nebudeš.

Nie, ja nie som žiadny štvanec, aby som teraz utiekla niekde do zahraničia ako zbabelá krysa, alebo začala vysedávať doma, nič nerobiť a len poberať dávky. Aj tak tie dávky nestoja ani za deravú bačkoru... Nebudem kupovať zahraničné výrobky, lebo chcem podporovať tvoju ekonomiku. Nebudem ani špekulovať. Chcem, aby to tu prekvitalo a aby sme sa raz všetci mali lepšie. Budem pekne pracovať ako príkladný občan, len nebudem priveľa piť, nebudem fajčiť (až toľko mojich peňazí vybraných na DPH nepotrebuješ) a dám si na svoje zdravie pozor. Už nikdy nebudem v situácii, aby som sa musela rozhodovať, či dám prednosť zdraviu alebo práci. Vždy to rovno vyhrá zdravie.

Budem sa menej rozčuľovať, viac smiať, viac si šetriť zdravie a dožijem sa trojnásobok rokov. Toľko rokov, koľko bude treba, len aby si mi všetko pekne vrátil späť. Nie 10 rokov, ale 30. A možno aj o pár mesiacov viac, ak zasa niekoľko mesiacov pred mojim odchodom do dôchodku zvýšiš vekovú hranicu, tak ako to robíš celé roky. :-D

Tvoja poctivo pracujúca

Rails Girls - ženy vo svete IT

Prestaňte snívať a podporovať mýty o tom, že programovanie je len pre mužov. Máte v mysli nejaké vylepšenia aktuálnych webových stránok, alebo by ste rady rozbehli svoje vlastné weby? Dajte svojím nápadom reálnu podobu. Existuje workshop, ktorý vám otvorí oči a trošku vám tento tajomný svet informačných technológií pootvorí. Vy sa už len rozhodnete, či doňho vstúpite.

---

Viete to s počítačmi a nebojíte sa výzvy? Potom vykonajte krôčik vpred. Máte najvyššiu šancu uspieť. Cieľovou skupinou, na ktorú sa vzdelávací program Rails Girls zameral, sú práve ženy a dievčatá a z toho vznikol aj jeho názov. Jeho hlavnou myšlienkou je šírenie povedomia o programovaní webových stránok a webových aplikácií vo frameworku nazývanom Ruby on Rails (pojem framework vám vysvetlím v jednom z ďalších článkov, aby ste sa toho nezľakli). Programovanie nie je práve ľahký chlebík, ale čo je v dnešnej dobe jednoduché, však? Hlavné je chcieť a ešte ideálnejšie je mať k tomu nejakú vhodnú pomoc v podobe skúseného priateľa, ktorý by nám ten zložitý kód pripomínajúci Matrix vedel pomôcť prelúskať. A na tom stojí i padá celá koncepcia. Tento workshop sa v podstate môže konať všade tam, kde sa nájde dostatok dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní podujať sa na túto neľahkú úlohu a niečo nás naučiť. Tohto roku sa takí ľudia našli v Bratislave, kde sa workshop uskutočnil koncom augusta. Malo to pozitívne ohlasy a preto ďalší workshop v Žiline nenechal na seba dlho čakať. Začiatkom novembra bola zahájená registrácia a za rekordné dva dni boli všetky voľné miesta obsadené.

Celé podujatie bolo zorganizované výborne a myslelo sa i na tie najmenšie detaily. Od uvarenej kávy a niečoho na zahryznutie, cez krásne červené tričká, ktorých veľkosti samozrejme organizátori netriafali len tak od brucha, ale sme si ich dopredu hlásili, aby nám pekne sedeli.

Tričko z kvalitnej bavlny

Potešili nás aj milou drobnosťou - červeným prstienkom s logom workshopu. Ja mám ten hranatý. :-)

Už v piatok nás vo večerných hodinách privítali priestory hotela Dubná Skala v Žiline, kde sa konala "inštalačná párty" i celý sobotňajší workshop. Hotel považujem za veľmi lukratívne miesto pre aktivity tohto typu, lebo spoločenská vybavenosť jeho priestorov je na vysokej úrovni. Aj zvonku vyzerá pekne, čo poviete?

Hotel Dubná Skala

Prednášková miestnosť disponovala výborným ozvučením, príjemným osvetlením, premietacím plátnom a nechýbal ani dataprojektor. Pohotoví mentori prichystali ku každému stolu aj predlžovacie káble so zásuvkovými lištami, aby sa nám šnúry od notebookov nezaplietli do jednej guče. Po celý čas pri nás stáli pripravení pomôcť nám s každou úlohou. Či už šlo o problém súvisiaci s inštaláciou, alebo sme mali nejaké otázky, bez problémov nám všetko vysvetlili, prvé kroky sme úspešne zvládli.

Inštalačná párty in progress a všetci sa pekelne sústredia :-)

Chalani sa ani trochu netajili tým, že na nejakých skúsenostiach s programovaním nezáleží a z každej z nás sú schopní niečo vykresať. Neustále nám zdôrazňovali, že to zvládneme, lebo jazyk Ruby je prehľadný a stačí vedieť, ako také stránky fungujú, aby sme do toho prenikli. To nám vlastne na druhý deň dokázali na konkrétnych príkladoch.

Samotný workshop sa konal v sobotu. Hneď po rannej káve nás mentori podelili na 4-členné tímy podľa toho, ktorá z nás už čo ovládala a začali sme sa školiť. Ja som sa ocitla v skupine žien, ktoré už mali s vytváraním webových stránok aké také skúsenosti a preto sme na začiatok dostali za úlohu spoločne vytvoriť jednoduchý web. Neskôr sme doslova "ukuchtili" prostredníctvom Ruby on Rails jednoduchú aplikáciu na zanechávanie komentárov k obsahu a tú prepojili s už hotovým webom. Vážne to nebola až taká veda. Každej skupine sa ušiel dostatok pozornosti a hodný pochvaly je tiež individuálny prístup ku každej členke tímu, takže sa do dalo zvládnuť. Som si istá, že táto ich profesionalita neostane bez odozvy a pokiaľ sa workshop ešte niekedy vráti k nám (v čo pevne verím), voľné miesta sa pri registrácii neudržia ani pár hodín, nieto dva dni.

Naši skvelí mentori a organizátori

Hneď po obede sme si vypočuli niekoľko motivačných príhovorov. Oboznámim vás aspoň v krátkosti, kto z úspešných osôb na podujatí prehovoril.

Asi najznámejšia vám môže byť pani Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia.sk prevádzkujúca jeden z najznámejších pracovných portálov na Slovensku. Pani Ivana sa s nami spojila prostredníctvom konferenčného hovoru a pripravila si pre nás krátku prezentáciu o možnostiach mladých ľudí na pracovnom trhu. Previedla nás štatistikami zamestnanosti a vysvetlila, čo všetko zvyšuje pravdepodobnosť, že si v budúcnosti nájdeme prácu snov. Prezradila nám mnohé užitočné fakty, ktoré by nám a tejto ceste k lepšiemu zamestnaniu mohli pomôcť a triky, ako u potenciálnych zamestnávateľov zanechať skvelý dojem.

Ďalej sa s nami priamo zo San Francisca spojila Petra Cross, softvérová inžinierka (software engineer senior) v spoločnosti Google, sen mnohých (ne)pracujúcich. Nielen pre ten v ušiach úžasne znejúci názov spoločnosti svetového formátu a nadštandardné platy i benefity. V neposlednom rade i pre ten krásny výhľad na most Golden Gate Bridge, ktorý sme mali možnosť vidieť a obdivovať naživo cez webkameru. Porozprávala nám o svojich skúsenostiach a dozvedeli sme sa, že keď má človek snahu niečo sa naučiť, dostatok tvorivej energie a odvahu prísť na pohovor, dostať sa k takejto práci nie je až taký veľký problém. To bolo slovo do bitky.

Alžbeta Kováčová - Chief Analytics Officer (čiže riaditeľka analytického oddelenia) v spoločnosti Pixel Federation zaoberajúcej sa tvorbou online hier na Facebooku a pre iOS a Android - sa dostavila na podujatie osobne. Táto mladá a pekná kočka nám otvorene priznala, aké je to šéfovať mužom a že to zo začiatku nebude ľahké. Vo svete informačných technológií ešte stále dominujú muži, ktorí si medzi seba nežné pohlavie pustiť nechcú. Tobôž aby mu ešte dovolili kecať do svojej práce. Radšej oslovia menej schopných kolegov, než by sa mali opýtať novej kolegyne alebo nedajbože šéfky. Ale každá nadvláda sa dá zdolať a kliatba zvaná "Práca v IT len pre mužov" zlomiť. Jej sa to podarilo. Veď tí chlapi sa s tým časom aj tak zmieria a začnú vás rešpektovať, keď im ukážete, že máte niečo v hlave. :-D

Zaujímavá bola i prednáška "Girls Getting Things Done" od Petra Stražovca (spoločnosť Strape) podnikajúceho v oblasti konzultačných služieb týkajúcich sa využitia technológií v biznise. Mala som tú česť istú dobu pracovať pod vedením Peťa a úprimne, bol to jeden z tých pekných a farebných časových úsekov v mojej pracovnej minulosti. Je to človek, ktorý vie iným zdvihnúť sebavedomie, motivovať ľudí k lepšej práci a citlivo riadiť množstvo úloh, ktoré svojím tímom pridelí. A tak ako efektívne koordinuje svoje aktivity, tak isto pomáha iným osvojiť si pravidlá čo najlepšieho "time managementu" a to všetko s úsmevom, ktorý nechýba pri žiadnom jeho prejave. Ako inak, aj túto prezentáciu (zameranú na rady k čo najlepšej organizácii voľného i pracovného času) sprevádzal smiech zúčastnených, pretože ju opäť poňal svojsky. Pridal do nej vtipné obrázky a ešte to celé priklincoval vtipnými komentármi. Nebolo človeka, ktorý by sa neusmieval.

Atmosféra bola od začiatku workshopu až po after párty, na ktorej sme si pri nápojoch na posilnenie a dobrom jedle zrekapitulovali celý deň, úplne skvelá a dobre sme sa zabavili. Lepší koniec dňa si neviem predstaviť.

Nechýbalo mi absolútne nič. Azda len lepšie zdravie, pretože ma celý deň neskutočne boleli obe nohy i hlava, čo mi veľmi sťažovalo sústredenie a mierne kazilo náladu. Ak by som to mala ešte raz celé absolvovať, dala by som si silnejšie lieky, ale inak som si odtiaľ odniesla aj tak veľa.

Reštaurácia Atrium a naša after párty

Keby ste mali záujem dozvedieť sa viac, oveľa viac fotografií a iinformácii nájdete buď na Facebookovej stránke Rails Girls Žilina, alebo na webe.

Čo mi workshop Rails Girls Žilina dal?

Počas toho, ako ku mne prichádzali nové informácie, dostávala som nápady, ako by som tieto nové vychytávky vedela uplatniť v praxi, trebárs i na tomto mojom blogu. Veď všetky weby na svete sa dajú vylepšiť a moje blogy nebudú výnimkou. Keď je inšpirácia, stačí kráčať ďalej a učiť sa. Ruby je cesta.

Ako mi raz povedal jeden dobrý priateľ, Ruby je jazyk, ktorého boom ešte príde. Preto nemám žiadne pochybnosti o užitočnosti tohto podujatia. Fakt, že ako typické ženy nosíme sukňu a sme schopné stať sa matkami, nie je žiadnou priťažujúcou okolnosťou. Tak ako zvládame domácnosť, pod vedením schopných mentorov zvládneme preniknúť aj do sveta technológií a nájsť si v ňom svoje miesto. Nájdete si aj vy to svoje?

Rimmel: korektory Stay Matte a Match Perfection

Čo majú spoločné ženy parádnice s vojakmi? Že netušíte? No predsa maskovanie. Vojaci sú vyškolení, aby sa vedeli stratiť v teréne a my baby sme zasa naučené nechať stratiť svoje akné, červené škvrny a všetky nedokonalosti. Kedysi som považovala zakrývanie nedostatkov korektorom za ten najlepší spôsob, ako ich zvýrazniť, ale časy sa menia a kozmetika sa zlepšuje.

Koniec ťažkopádnosti, začiatok zvodnejších pohybov

Od malička som počúvala samé motivačné reči na adresu môjho tanca: "Decko moje, ak teba niekto naučí tancovať a poriadne ťa rozhýbe, tak zjem kefu." Nuž uznávam, moje pohyby neboli práve baletné ako z Labutieho jazera. A čo ja na to hovorím dnes? Moja odpoveď znie: "Je čas nejaké kefy zakúpiť. Aké budú chutiť viac? S umelými či prírodnými štetinkami?" :-)

---

Nie, nie, nie. Aj ja sa viem hýbať. Akurát k tomu potrebujem príjemnú spoločnosť (napríklad ľudí, ktorých poznám, v ktorých mám dôveru, nehanbím sa pred nimi a ktorých mám rada), alebo je ešte druhá alternatíva - poriadne vysoké promile. Potom som schopná pohybmi napodobňovať na zemi aj ležaté osmičky, alebo robiť ventilátor. Ale nie že by som to niekedy skúšala aj reálne. Ja len verím, že som toho schopná. :-D

Mojim revírom je Dom odborov v Žiline, moje tempo učenia tanečných pohybov je vražedné (resp. vražedne pomalé :-p), mojimi súpermi sú občasné výhovorky, kilá navyše a veľmi boľavé nohy. Som v nasadení každú stredu a vždy, keď si doma cez počítač zapnem chytľavú melódiu (a keď chcem naštvať svoju psiu slečnu Vikinu). Lektorka Ľubka a baby z kurzu orientálneho tanca - moje o pár stupňov zvýšené sebavedomie je ich zásluhou.

Jeden spoločne strávený víkend v Tatrách

Ach, to šimy šimy...

Raz ma to zabije. A možno nie. No celkom isto viem, že môj budúci manžel možno umrie od smiechu, keď ma uvidí, čo všetko som schopná robiť, keď sa chcem naučiť nejaký pohyb, ktorý mi inak nejde. Občas sa v kuchyni čudujem, čo to tam pri tej mikrovlnke nacvičujem. Šimy (rozumejte rytmické natriasanie bokov ako pri dotyku vysokovotážneho zariadenia počas skratu) mi až tak nejde, no to príde s časom. Tak, ako prišlo to ostatné. Dôležité je uvoľniť sa a nezdávať to. Prečo to všetko robím? Má to veľa dôvodov.

• orientálny tanec je výborným prostriedkom na zlepšenie nálady

Nech dôjdem na kurz akokoľvek nafučaná, Ľubka alebo niektorá so spolutanečníčiek sa usmeje, niečo vtipné zahlási, alebo len začneme tancovať a endorfíny nabehnú úplne automaticky.

• tento tanec pomáha na obrovské množstvo problémov s pohybom

Pravda s výnimkou mojej kŕčovej žily a v poslednej dobe neskutočne boľavého kolena. Ale už teraz presne viem, čo bude, až lieky začnú pôsobiť, koleno prestane bolieť. Nabehnem na pôvodný režim a budem tancovať zasa, lebo ma to baví. Keď konečne bude so žilou pokoj, bude to zasa naplno.

Tanec mi pomohol precvičiť a uvoľniť moju stuhnutú kŕčnu chrbticu i bedrové svaly. Neviete si ani predstaviť, ako ma predtým chrbtica hnevala. Nečudo, však pri PC som trávila celé dni... Kto by neštrajkoval?

• brušné tance vám ukážu, ako naťahovať a uvoľňovať tie správne svaly, šľachy ...

Počas tanca sa učíte držať svoje telo úplne správne a či si to už budete uvedomovať alebo nie, vzpriamený postoj, správne držanie tela pri chôdzi i sedení sa vám doslova votrie do života. Nie je to však nič neprirodzeného. Všetky pohyby sú navrhnuté tak, aby vychádzali z prirodzených schopností našich šliach, kostí i svalov. Nerobíte nič, čo by bolo vášmu telu nepríjemné. Ani náhodou nepotrebujete trénera, ktorý by vás buzeroval a ktorý by vám dával buchnáty, aby ste sa vystreli. Keď s tým raz začnete, uvedomíte si, o čo všetko ste hŕbením sa prichádzali a sami prídete na to, že takto vám to vlastne vyhovuje viac. Nikto vás nebude napomínať, vy sami od seba začnete chodiť vystreté.

Na druhej strane vám lektor vysvetlí techniku prijímania energie, pri čom treba niektoré svaly uvoľniť. Mám na myslí mierne uvoľnenie ťahu svalstva od pása nadol, čiže mierne pokrčenie kolien a podsadenie pánvy, uvoľnenie bokov. Odrazu budete pri kráčaní viac hýbať bokmi, budete menej našponovaná a prirodzenejšia. Aspoň v mojom ponímaní to znamenalo len jedno - konečne žena z mäsa a kostí, nie robot.

Svaly na krku by mali byť pevné. A to nielen kvôli tomu, aby sa vám na krku nerobili vrásky a museli ho natierať drahými krémami (svoje som na túto tému povedala už v článku o tipoch pre profesionálne líčenie). Vrásky sú jedna vec, dvojitá, trojitá a X-itá brada vec druhá. Až začnete tancovať, zmizne. Aj dekoltu sa bude hodiť nejaká tá pevnosť, že? Chcete na starobu padnutými prsiami vytierať podlahu? Ja teda nie.

Pohybmi i jednoduchým držaním rúk spevňujete ramená. Začiatočníčky pri väčšine figúr držia ruky v polohe, ako by mali vo výške pŕs tyč a na nej voľne položené lakte s dlaňami otočenými prevažne smerom nadol. A takto ich, prosím pekne, držíte pekne dlho. Rozhodne dlhšie, než sa vám bude dať. Prvý týždeň vás budú ramená bolieť ako šľak a ani druhý to možno nebude celkom OK, no tie ďalšie týždne bude bolesť ustupovať. Ani si to nestihnete uvedomiť a zo samoobsluhy bez problémov odnesiete dvakrát ťažší nákup než kedykoľvek predtým. Možno svojho chlapa prekvapíte, keď jednou rukou odsuniete gauč. Dvoma gauč aj s chlapom. :-) A nie, nebudete musieť ruku potom nosiť týždeň zavesenú v trojcípej šatke, ako totálne presílenú a neschopnú pohybu, čo bol môj prípad pri každej väčšej námahe, odkedy som mala menší problém so zapálenými žilami. To sa viac nestane. :-)

Syndróm karpálneho tunela? Ani náhodou. Vy pri tanci nielen držíte ruky v nejakej presne určenej polohe, ale s nimi aj neskôr budete aj hýbať. Ak celú šichtu držíte v ruke myšku a klikáte, tak tu si to vykompenzujete tou najvhodnejšou formou.

• orientálny tanec pomáha na množstvo ochorení vnútorných orgánov

Koniec bolestivej menštruácie, koniec ukladaniu neviditeľného viscerálneho tuku obaľujúceho vnútorné orgány, riziko úniku moču v neskoršom veku minimalizované, schopnosť otehotnieť maximalizovaná, dobré prekrvené svaly, ľahší pôrod a v neposlednom rade účinok aj tam hore - v hlave. Nie vždy ide pri hŕbení sa len o problém s chrbticou. Môže to byť aj poklesnutá nálada a nízke sebavedomie. A ani problémy s otehotnením netreba vždy riešiť hormonálnymi tabletkami alebo umelým oplodnením. Možno by stačilo tancovať.

Čo k tancu potrebujete?

Nič. Dáte si to, v čom sa cítite najpohodlnejšie. Nejaké krátke nohavice, legíny alebo tepláky. K tomu tričko. Odporúča sa aj zakúpenie šatky s našitými peniažkami. Nie je to vec imidžu. Ženám to pomáha vidieť pokroky. Zo začiatku možno nebudete vidieť, že svojími bokmi a zadkom vrtíte, možno nebudete vidieť ani tú pravidelnosť v tých pohyboch a môže vás to deprimovať. Peniažky však vydávajú zvuk a reagujú aj na tie najmenšie pohyby, čo vám dodá sebaistotu. Ten pohyb vďaka týmto hrkotavým drobnostiam nebudete len vidieť, ale aj počuť. Okrem týchto vecí už potrebujete len hudbu a ideálne aj dobrú náladu a odhodlanie napredovať.

Vhodnú hudbu na belly dance si každý predstavuje inak. Nie všetci máme rovnaký vkus. Ja si spomínam na časy, keď som ako decko hádzala po bratovi vankúše a rôzne iné predmety hromadného ničenia, keď mi pustil Tarkana a pesničku Simarik. Ako som ju len neznášala a zúrila... A teraz sa mi táto pesnička spája s mojou prvou choreografiou. Áno, to bola prvá skladba, na ktorú som sa naučila tancovať a dodnes odznie takmer na každej lekcii. :-D Tiež nemusím niektoré typické skladby Indov a Arabov. Som taký severký typ - studený (no miestami aj emotívny) čumák. Všetko z juhu mi je akési neprirodzené. Dobre tolerujem pop-music s nádychom k orientálnosti (Arash, Shakira, Celine Dion, Sting...), ale dlhšie počúvanie niektorých tých "bubnovacio-činelo-štrkotavých" skladieb s ťahaným pohmkávaním či melodickým kvázi nárekom by ma asi priviedlo do šialenstva. Neviem, ako mám tú hudbu inak popísať, hádam mi rozumiete. Našťastie Ľubka je vysoko pokroková. Púšťa nám také pesničky, ktoré sa páčia všetkým.

Pre mňa úplne ideálny podmaz by bol rockový. Vidím sa nalíčená v gothic-rockovom štýle, s vejúcimi vlasmi, v oblečení pozostávajúcom z čiernej dlhočizne sukne z polopriesvitného materiálu, čierneho topu (ak budem raz štíhlejšia, tak možno aj braletu) a možno rukavíc až po lakte. Vidím semú seba, ako tancujem na Within Temptation, Metallicu alebo Nightwish. Však aj starí Kelti, Vikingovia, Sasovia a podobné kmene poznali tento tanec. Ani zďaleka to nebola záležitosť len napríklad takých žien v háreme nejakého sultána sťa z rozprávky Tisíc a jedna noc, tak prečo by som mala počúvať práve ich hudbu. Ja si pustím buď to svoje tuc-tuc, alebo vreskoty (ako zvykol hovorievať môj nebohý starký).

Než však začnem uvažovať v týchto sférach o úniku do rockovej nirvány, musím na sebe zapracovať. Naučiť sa všetky tie kľučky, vrtenia, trasenia (odborné názvy vám povie vaša lektorka), konečne sa dostať k svojej pôvodnej postave a pokračovať v tom ďalej, ďalej a ďalej... Kilá navyše nie sú poľahčujúcou okolnosťou, ale ani nie extra nevýhodou, pre ktorú by som mala prestať kráčať za svojim snom. A keď sme už pri tom... brušným tancom sa nevenujú vždy len štíhle ženy. Ak ste medzi "svojimi babami", prečo by ste sa mali hanbiť? Vlastne odkedy hmotnosť rozhoduje o tom, či sa smiete cítiť a či vás bude okolie považovať za sexi ženu? Videla som mnoho krásne nalíčených žien vo svojej hmotnostnej kategórii, ktoré sa s rozžiarenou tvárou zvodne vlnili v rytme hudby a poviem vám, byť chlapom, tak ich drapnem a nepustím ich. Také nádherné boli nehľadiac na to, či tým tancom ešte niečo zhodia alebo nie.

A ako dopadla tá stávka s kefou? Doma ich máme dosť, no zatiaľ sa do nich nikto nepustil. Neviem, či môžem svoj tanec naozaj nazvať tancom (Ľubka tvrdí, že hej), ale jedno je isté. Odchádzam od svojho tanečného štýlu, ktorý som kedysi posmešne nazvala ako "Pinocchio dance" (Preklad: pri tanci som bola taká stuhnutá, sťa zdrevenená, že by do mňa ani valašku nezaťal. :-D ) Mám lepšiu chôdzu i držanie tela. Dôkazom je nedávna príhoda, kedy na mňa pred jedným obchodom čakala mama. Kráčala som smerom k nej a keď som bola od nej vzdialená len na pár metrov, zazvonil mi mobil. Pýtala sa, že kde toľko trčím a odrazu takmer spadla z nôh, lebo ma videla pred sebou. Vraj ma neregistrovala, lebo v dave hľadala ženu mierne naklonenú dopredu, hľadiacu do zeme, kráčajúcu obrovskými a rýchlymi krokmi, bez akýchkoľvek pohybov bokov. Lenže ja už dnes nekráčam ako Godzilla, ale ako Veronika Jančová. :-)

Ak ste z Martina alebo Žiliny a okolia, neváhajte. Tanec vám pomôže. Vyhľadajte Ľubku a pridajte sa do kurzu. Nájdete ju aj na Facebooku. Pokiaľ bývate inde, porozhliadajte sa okolo seba. Určite aj vo svojom meste či okolí nájdete podobné kurzy. Dnes sú brušné tance IN a ženy ich vyhľadávajú. A som tomu rada, lebo by naozaj mali.

Fleur de Santé: riasenka Amaze Pump Up The Volume

Keď v telke vidím reklamu na nejakú zázračnú špirálku, chce sa mi smiať. S Paintshopom si také riasy za pár minút spravím tiež. ;-) Zažmurkať svojimi extra dlhými i objemnými 3D riasami a každého nimi očariť, to nie je problém. Len by bolo fajn, keby k takému efektu jedného krásneho dňa naozaj stačila aj riasenka...Čo myslíte? Bude to práve táto?

Curaprox: medzizubné kefky Prime + Handy

Práve ma napadlo, ako som minule s kamarátkami sledovala zábavný program Partička a herci dostali za úlohu zaspievať rockovú pesničku na tému Mlieko. Dobre ma pobavilo, keď zaspievali "Nepijte mlíko, po mlíku vám páchne z huby!", ale okamžite som si bežala kontrolovať svoj dych. Ešte donedávna to nebolo so mnou práve ružové, ale lepší zubár, dôslednejšia hygiena, lepšie dentálne pomôcky a všetko môže byť úplne inak.

Lirene: 3v1 Micellar Solution micelárna voda pre oči a tvár

O micelárnej vode značky Lirene sa na oficiálnom webe píše veľa. Výrobok disponuje troma funkciami a mohol by byť ideálnou voľbou pre ľudí, ktorí nemajú čas sa zaoberať každodennými komplikovanými procedúrami čistenia a starostlivosti o pleť. Tieto bývajú zdĺhavé a nie vždy účinné, pričom žena často siahne nie po jednom, ale naraz troch či štyroch prípravkoch.

Ako sa vo svojej práci nezničiť II. Kolegiálne vzťahy

Dnes sa budem venovať kolegiálnym vzťahom. Mám rada ľudí a keď môžem, tak pomôžem, no nemám rada bojové tábory ako protistrany na pracovisku a nepodporujem klebety. Nech sa však ocitnem kdekoľvek, všade sa nájde niekto, kto sa snaží zo mňa nejakým spôsobom žmýkať informácie a zaťahovať ma do klebiet i sporov. Ak ste v podobnej situácii, mám pre vás ďalšie rady.

---

Moja dnešná a druhá rada:

Ostávajte vždy na neutrálnom území, buďte dobrým poslucháčom, ale slabým rečníkom, odpovedajte jasne a kroťte svoj temperament.

Napísať všetko v jednej vete sa nedá, preto všetko opäť vysvetlím, nech je všetko jasnejšie.

A) Ostávajte vždy na neutrálnom území a na chyby upozorňujte radšej nepriamo.

Možno si myslíte, že je lepšie hovoriť tak, ako vám zobák narástol, ale to nie je pravda. Môžete ostať sama sebou, lenže niektoré nepríjemné fakty je vždy lepšie zaobaliť a ešte ideálnejšie je nechať dotyčnú osobu, aby si ich sama domyslela, teda ukončiť vetu troma bodkami a nech si záver urobí každý sám. Ako príklad nech vám poslúžia dva moje zážitky.

Raz ma súkromne oslovila kolegyňa, aby som jej potvrdila, že iná kolegyňa o nej začala roznášať klebety. Bolo mi jasné, odkiaľ vietor fúka. Ona naozaj klebetila, celá tá klebeta znela vysoko uveriteľne a aj všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že je to pravda, aj keď samozrejme nebola. Avšak chyba bola na oboch stranách. Obe strany ma oslovili a chceli, aby som im robila rozhodcu. Povedala som im svoj názor narovinu a baby sa urazili. Najžažšie to však niesla tá, s ktorou som mala dovtedy najlepšie vzťahy. Vraj myslela, že budem na jej strane a považovala ma za kamarátku. Dnes viem, že som mohla jednať citlivejšie a nemusela rečniť ako Temperance Brennanová zo seriálu Kosti. Všetko sa dalo povedať mazanejšie, respektíve stačilo naznačiť a baby by si možno všetko domysleli a pomerili sa. Takto boli akurát riadne nasrdené a urobili zo mňa prostriedníčku, aby si mohli cezo mňa vybavovať svoje účty.

Zhodou okolností sa tento istý scenár zopakoval aj v mojej ďalšej práci, akurát tu šlo o kolegu a kolegyňu. Kolegyňa sa raz preriekla pred istou skupinou ľudí počas obeda o jednej firemnej záležitosti. Myšlienku však nedokončila a tak to celé istý kolega nesprávne pochopil. Tentokrát som sa poučená zo svojej predošlej chyby pokúsila doviesť kolegyňu, aby sa rozpamätala na celý obsah rozhovoru a našla ten sporný moment. Potom jej to došlo. Na pracovisku odvtedy zavládol mier, pretože obaja si to medzi sebou vysvetlili a prestali sa hádať. Nikto sa neurazil a navyše som prispela k zlepšeniu atmosféry.

Hoci sa od vás čaká odpoveď A alebo B, vy radšej povedzte C. Maximálne pomôžte ľuďom nájsť pravdu, ale nezasahujte do ich sporov a nevynášajte súdy. Ak nie ste vedúca, alebo aj ste a toto sa vašej práce netýka, potom vám také úlohy neprináležia.

B) Buďte dobrým poslucháčom, ale slabým rečníkom.

Hovorte len vtedy, keď sa vás pýtajú. Nespomínajte nikoho slabosti a zlé skúsenosti (ani svoje), lebo všetko je zneužiteľné. Ak nemáte povedať niečo pozitívne, potom buďte radšej ticho. Nesťažujte sa. V podlom človeku také klebety vyvolajú škodoradosť, v rozumnom ľútosť, no ani jedno ani druhé nie je dobré. Naozajstné problémy naozaj vešajte na nos len takým, čo vás podporia užitočnou radou a udržia jazyk za zubami. A ak sa problémy týkajú iného človeka, tak o nich hovorte len s jeho súhlasom a vedomím.

Byť dobrým poslucháčom a slabým rečníkom sa oplatí hlavne v prítomnosti nejakej osoby, o ktorej sa vie, že je klebetnica / klebetník. A tam si dávajte pozor nielen na informácie o sebe, ale hlavne odolajte túžbe sa niečo dozvedieť o inom človeku. Ak vás iní uvidia otvárať ústa či zaujato počúvať, dokážete si predstaviť, aké závery z toho vyvodia. Nech je pre vás ponaučením aj to, čím som končila predošlý článok. Čo si pomyslí šéf o človeku, ktorý má ako jeden z tímu na starosti interné záležitosti firmy a opakovane ho pristihuje pri konverzácii s klebetnicou? Povie si "Vrana k vrane sadá" a začne byť podozrievavý a možno aj nepríjemný. Môže vás začať sledovať a hľadať každú chybu. A môžete vziať jed na to, že čokoľvek interného prenikne na verejnosť, podozrenie šéfa padne rovno na vás.

Presne toto sa stalo jednej mojej kolegyni. Vedenie si na ňu doslova sadlo. Ako znela moja rada pre ňu? Povedala som jej, aby ju najbližšie mesiace v žiadnom prípade nikto nepristihol pri tom, ako v niektorej z kancelárii postáva a drkoce s kolegyňami. A už vôbec nie s tými, ktoré majú povesť klebetníc. Aj keby mala prekladať spisy z police na policu, vždy ju vedenie musí vidieť pri robote a nie pri rozprávaní. Kto usilovne pracuje, ten nemá čas na klebety. A pravda vždy vypláva na povrch. Veď ona vždy pracovala, akurát bola v nesprávny čas na nesprávnych miestach a s nesprávnymi ľuďmi. Poslúchla ma a stalo sa to, čo som predpovedala. Vedúci si poopravili názor a ich postoj k nej sa radikálne zmenil. Klebetnice dopadli zle, lebo boli odhalené. Je dobre vychádzať so všetkými, ale aj tak by ste si mali dávať pozor, s kým sa kamarátite.

C) Odpovedajte jasne, keď vás niekto žiada o láskavosť, alebo na vás deleguje niečiu prácu.

Ako som to myslela? Jednoducho. Ako odpoveď sú len dve možnosti. Buď poviete človeku ÁNO a hneď sa dáte do práce, alebo poviete NIE a pošlete ho do hája zeleného. Samozrejme so všetkou slušnosťou.

Ak sa rozhodnete odpovedať kladne, potom držte jazyk za zubami, vyvarujte sa grimás a makajte, hoci by ste to osvoje rozhodnutie ľutovali. Prečo máte byť ticho a nemáte sa sťažovať? Lebo aj keď tú prácu nakoniec urobíte perfektne, nebudete mať pre svoj negativizmus žiadne zásluhy. Nikto si nezapamätá super výsledok, ale si bude pamätať váš ksicht pri tom. Bude hovoriť: "Pomohla mi, ale je to potvora, lebo nechcela." Uhádli ste. Nebudete dobrá, ale zlá. Ak teda nemáte ochotu niečo začínať a máte ísť do toho s nechuťou, radšej sa nenechajte prehovárať a povedzte rovno NIE.

D) Kroťte svoj temperament

Občas nevedomky zanadávam, keď sa mi niečo nedarí alebo keď natrafím na zbabranú robotu iného. Pár krát mi z úst vykĺzlo aj meno. Robila som to takto dlhší čas. Nie som však za ohováranie. Vždy po vychladnutí hlavy zdvihnem zadok a idem riešiť problém priamo s tým, kto ho spôsobil (v súkromí samozrejme). Skrátka prídem, vec predebatujem, nájdeme riešenie, na koniec si s dotyčným vymeníme úsmevy a všetko je opäť v poriadku.

Raz sa mi stalo, že nejaká "dobrá duša" o tomto mojom sklone nadávať dotyčnej osobe povedala. Lenže nepodala to ako záležitosť minulú, ale nazvala ju aktuálnou. Nakoniec som však u dotyčného vyzerala ako podrazák, ktorému nestačí ospravedlnenie a musí stále vŕtať a šíriť klebety ďalej. Samozrejme, neuveril mojej pravdivej verzii ale veril klebetám. Z toho plynie ponaučenie: Nech vás ktokoľvek a akokoľvek naštve, nechajte si to pre seba a radšej napočítajte do desiatich, než by ste mali čokoľvek povedať. Hlavne ak sú v miestnosti iní ľudia ako svedkovia. Môžete tresnúť po stole alebo povedať vulgárne slovo, ak to už inak nejde, ale nehovorte žiadne mená. Keď vám vychladne hlava, vstaňte a choďte vyriešiť problém.

Kto chce psa biť, palicu si nájde. Niekto vás môže mať v zuboch a čakať na hocičo, čo poviete, len aby vás mohol ísť rovno natrieť. Takému bude stačiť naozaj aj tá nevinná nadávka a vyslovené meno, aby vám mohol začať znepríjemňovať život. Iný čaká, až prejavíte nejakú slabosť, ukážate neochotu, alebo niečo nechtiac prezradíte. Je veľmi ťažké byť vždy a za každých okolností usmiaty, zadržať slovo, ktoré sa vám derie na jazyk a ešte ťažšie povedať niečo pozitívne, keď vám na um prichádzajú len samé negatíva, ale ono sa to oplatí. Mám jedno heslo:

Ak nemáš čo pozitívneho povedať, buď ticho, usmievaj sa, nesťažuj sa a buď za každých okolností milá. Tí okolo teba nemôžu za to, že sa ti nedarí niesť svoj kríž, preto im nekaz dobrú náladu a neprajníkom nedávaj dôvod, aby sa mohli z tvojho nešťastia tešiť. Nech ich aj trafí šľak z toho, že si šťastná, hoci i naoko.

Na všetkom hľadajte len to dobré. Štve vás šéf? Povedzte si: "Čo tam po šéfovi keď ja takého zlatého kolegu mám." Hnevá vás množstvo úloh, ktoré nedokážete splniť včas? Povedzte si: "Fíha, ja sa toho tak veľa naučím!" a keď ich splníte, odmeňte sa za to, že ste taká šikovná. Ale pozor. Akonáhle sa to zlé začne hromadiť, príde čas urobiť si dva stĺpce a zapísať všetko ZA a PROTI. Ak nenájdete na každé PROTI aj jedno ZA ako argument, potom utekajte kade ľahšie.

To je pre dnešok všetko. Nabudúce sa budeme zaoberať otázkou priorít.

Radox: Muscle Soak soľ do kúpeľa

Z nedostatku času dostávala dlhší čas sprcha prednosť pred kúpeľom. Avšak v poslednom čase viac načúvam svoje telo a zapáčilo sa mi vylihovať vo vani. Ten pocit, keď si len tak ležíte, hrá vám príjemná hudba, teplá voda vás príjemne hreje a bylinky z kúpeľovej soli Radox Muscle Soak s materinou dúškou odplavujú z pokožky toxíny.

Estée Lauder: lesk na pery Pure Color Crystal Gloss

Čo len človek nenájde, keď si v byte spraví poriadok. Už som sa s ním rozlúčila, keď sa znenazdajky objavil za odsunutou skriňou. Tento objav ma potešil, lebo ho hľadám už od jari, kedy mi ho splašila kamarátka na eBay za neuveriteľnú cenu (len 5 EUR, lebo mal poškodenú krabičku). Urobila som mu fotku s tým, že o ňom napíšem. A odrazu ho nebolo.

Pupa Milano: ceruzky na oči Jeans N' Roses

Zdravím vás všetky v túto neskorú večernú hodinu. Akurát pozerám, o čom sme dávno nemali článok a do oka mi padli ceruzky použité už v dvoch líčeniach, o ktorých na tomto blogu zatiaľ niet chvály ani kritiky. Tak to mením práve teraz. Zoznámte sa, toto sú ceruzky v striebornej a nádhernej zelenkavej farbe z továrne Pupa Milano.

Prsia a gravitačný zákon

Mať až do staroby prsia odporujúce fyzikálnym zákonom by nebolo zlé, ale aká je realita? Keby som si mala opäť vyberať povolanie a ísť študovať, určite by som chcela byť plastický chirurg. Ešte pár rokov bez osvety a som v balíku. Týmto pozdravujem dámy z televízneho spravodajstva, ktoré si ako "vzor" všetkým slovenským ženám svoje dudy vytláčajú až k tvári. :-)

---

Niežeby som im závidela. Nie som tou, čo by mala dôvod závidieť. :-) Len sa tomu čudujem. Ak by som nevedela, že ich zuby sú poväčšine profesionálne bielené (česť výnimkám), povedala by som, že nimi chcú zakryť zašednutý úsmev. Alebo ich počas prestrihov a reklamnej prestávky používajú ako stojan na šálku s kávou. A ešte viac ma udivuje, keď ich takto vidím stále. Nemusím byť lekár, aby som tušila, že takéto nadvihovanie prsníkov bude istotne nezdravé. O neprirodzenosti nehovoriac.

Rozumný človek by si myslel, že sa vedia takto doriadiť len na večerné vysielanie, ale keď sa neplánovane ocitnú v nejakej inej relácii, či ich zastihne nejaký paparazzi a vidíte to isté... Nezávidím ani tým, čo môžu nosiť topy bez podprsenky, alebo im prsia udrží aj tá nalepovacia, hoci ani to nie je dobré. Aby ste vedeli, nemám nič ani proti push-up podprsenke, ak sa nosí na nejakú výnimočnú príležitosť, akou je ples, svadba či galavečer. Ale nosiť ju aj bežne je istá samovražda. Keď to spraví nejaká speváčka či herečka s vákuom v hlave, tak budiž, no redaktorka? Veď spravocajstvo slúži nielen na šírenie bulvárnych klebiet, ale aj osvety. Kto už má zdravšie žiť než ten, koho vidíme každý deň v telke? Nechcela by som na staré kolena svojimi prsiami utierať prach na podlahe ani si líhať pod nôž. Nie som kus mäsa. Vysvetlím vám, prečo je to, čo nám naše celebrity predvádzajú, zlé.

Každá žena má iné prsia. Inú veľkosť, iný tvar, iná textúra, iná jemnosť pokožky. Čo však máme spoločné, je ich stavba. Vieme, že sa v nich nachádzajú žľazy, tukové tkanivo, svaly, šľachy... a všetko to zakrýva pokožka.

S pribúdajúcim vekom prsia automaticky strácajú svoju pevnosť. A toto sa s nimi deje:

• Zmenšujú sa mliečne žľazy (prsia strácajú na objeme)
• Pribúda granulovité tkanivo i cysty (to robí prsia hrudkovatými)
• Stúpa množstvo tukového tkaniva (čím sa stávajú mäkšie a sploštenejšie - skrátka idú do šírky)
• Povoľujú úponové šľachy (ktoré držia prsia v správnej výške a tie potom klesajú)

Úbytok prsných žliaz a starnutie neovplyvníte. To je žiaľ údel žien smerujúcich ku klimaktériu. Hrudky sú tiež celkom bežné, ale treba ich mať pod kontrolou, lebo bežným pohľadom neviete rozoznať, či je tá hrudka len dobre ohraničený vriedok, alebo bujniaci tumor. Zanedbanie starostlivosti sa nevypláca a rakovina útočí na ženy všetkých vekových kategórií, preto nám všetci lekári toľko prízvukujú samovyšetrovanie. To ostatné ovplyvňujeme z veľkej časti aj my a to poskytovaním prsiam správnu oporu.

Správna opora je diskutabilná záležitosť. Podprsenky majú rôzne strihy, sú z rôznych materiálov, niektoré nám pripadajú sexi, iné absolútne nie a nič také by sme si nekúpili. No a tu narážame na problém. Nie je ľahké natrafiť na takú podprsenku, ktorá je správna a ktorá sa nám aj páči. Hlavne ženy s veľkými prsiami by o tom vedeli rozprávať. A problém číslo dva je, že možno 80% a aj viac žien vôbec nevie, aká je tá správna podprsenka.

Ešte do včerajška som myslela, že záleží len na veľkosti košíkov a obvode, ale ono to nebolo celkom tak. Pamätám si, ako som takto týždeň dozadu robila inventúru v zásuvke s podprsenkami a pri ich skúšaní som dúmala, či mi dostatočne podopierajú prsia. Ramienka už príliš nedržali v nastavenej dĺžke. Odpoveď mi dala televízia, ktorú som ráno zapla a kde v relácii Dr. Ozz hovorilo na túto tému. Takže som spozornela, zapla svoju pamäť a sledovala, na čo prišli lekári. Najzaujímavejšie fakty nájdete v tomto článku spolu s názornými nákresmi, ktoré som pre vás namaľovala pre lepšiu predstavu.

Správna výška prsníkov

Tu sa opäť musím vyjadriť k tomu neprimeranému nadvihovaniu prsníkov smerom k tvári. OK, prsia potrebujú nadvihnúť do určitej výšky, ale dvíhať ich k zubom je poriadna hlúposť. Nadmerné nadvihovanie spraví presne to, čo nosenie 15 centimetrových podpätkov s vašimi šľachami na nohách. Je to absolútne nezdravé. Teda nie nezdravé, ale choré.

Tu máme príklad nesprávnej výšky naľavo a správna je na druhom obrázku. Stredová čiara podprsenky, respektíve stred prsníkov musí byť v polovici výšky medzi ranenom a lakťom ruky (čiže presný stred). Ak sú prsia vyššie, potom ich nadvihujeme príliš vysoko a opak je taktiež zlý, lebo podprsenka neposkytuje potrebnú oporu. A možno je už vyťahaná a treba ju vymeniť. Prehrabte svoj šatník a uvidíte, koľko takých nájdete.

Ramienka

Ešte som asi nevidela podprsenku, ktorá by mala optimálnu dĺžku ramienok, ktoré padnú aj vysokým aj nízkym ženám. Logicky, dlhá žena má dlhé ruky, dlhý trup a pre ňu je optimálna výška úplne iná ako pre ženu polovičnej výšky. Napriek tomu sú podprsenky bez nastaviteľných ramienok v predaji a kupujú sa. Byť vami, nikdy takú nekupujem bez toho, aby som ju riadne vyskúšala. Ramienka musia byť nastaviteľné nech sú akokoľvek pružné a musia vám sedieť. Ak vidíte niečo, čo len pruží ako guma a nikdy neostane v nejakej konkrétnej dĺžke, nechajte to čudo láskavo v obchode. Taktiež si nekupujte podprsenku s ramienkami z kĺzavého materiálu, ktoré aj keď nastavíte do nejakej polohy, spona skĺzne na pôvodné miesto. Špeciálne ženy s veľkými prsiami by mali dávať pozor. Tie prsia niečo vážia a neudrží ich čokoľvek maličké. Načo je spona, ktorá ramienko neudrží? To už radšej ramienko jemne prešite. Rozumne vedený steh sa dá v prípade mierného natiahnutia ramienok odpárať a dĺžka nanovo upraviť.

Obvod

Kúpite psíkovi obojok, z ktorého mu kedykoľvek vykĺzne hlava a budete ho naháňať po ulici? Alebo mu kúpite taký, ktorý ho bude škrtiť? Asi nie. Ale stavím sa, že podprsenku si takú kľudne kúpite, alebo ju nosíte vyťahanú. Ja sa priznám, že nie všetky moje podprsenky sú v 100% stave a chystám sa na nákupy. A možno plánujete urobiť to isté. Aby ste vedeli, čo máte hľadať, poviem vám len toľko, že pri nákupe platia tie isté pravidlá, ako pri kúpe obojkov. Ak pod pás na chrbte vsuniete dva prsty, potom je podprsenka správna a nie príliš tesná. Pokožka pod ňou bude dýchať a prsia nebudú "kypieť". Ak ju natiahnete tak, že by vám do nej pokojne vošla aj celá dlaň, či dokonca ďalší prsník, potom nekupujte a pokiaľ to máte doma, tak to určite nenoste. Jedine, že by ste pribrali.

Ak svoju podprsenku dokážete vytiahnúť až na kríže alebo pokojne prstami natiahnúť do takého oblúka, aký vidíte na prsom obrázku, potom bude určite príliš voľná. Nesprávne sú aj viditeľné faldíky a zarezávanie podprsenky. Nesmie tlačiť.

Veľkosť košíkov

Správny objem košíkov poznáme už dôverne. Prsia sa v košíku nesmú ani strácať a ani z nich kypieť von. Že je podprsenka príliš voľná, poznáme podľa záhybov. Veľkosť pŕs sa mení a preto by ste si to mali sledovať. Berte do úvahy aj to, že niekedy (napríklad pred menštruáciou) prsia opúchajú a niekedy sa viac potia. Vždy majte doma k dispozícii podprsenky z viacerých materiálov. Nie je odveci mať zopár čipkovaných priedušných a zopár pohodlných bavlnených.

Tu sú príklady príliš malej a príliš veľkej podprsenky. Vidíte tie záhyby na tej veľkej? To už možno poznáte a možno sa aj vo vašom bielizníku čosi takého nájde. Skladovať to môžete pre prípad, že by sa vám niekedy prsia zväčšili (napríklad tehotenstvom), ale nenoste to. To nie je pohodlné a ani zdravé. To isté platí pre malé podprsenky. Môžete sa potešiť a kúpiť si aj nejakú "dizajnovú" malú podprsenku pre push-up efekt alebo nalepovaciu a nosiť to raz za čas (a nie celý deň), ale mať doma samé push-upky je kravina. Pekne siahnite po klasike, vystrite látku po celej ploche prsníka a sledujte, či ho pokrýva dostatočne. Ak ho drží z menšej časti, alebo z polovice, potom ho určite nebude držať dobre a poskytovať dostatočnú oporu. A pozor na kostice. Sú fajn, ale musia mať dobre obalené a zaoblené konce, aby nepichali a hlavne musia mať dostatočne široký oblúk (podľa veľkosti košíkov a tvaru prsníkov), nie prsia zboku stláčať.

Košieľkové a tričkové podprsenky

Sú samostatnou kapitolou a vyjadriť sa treba aj k týmto. Nosia ich mladé dievčatá, ale aj zrelé ženy a myslia si, aké pohodlné sú. To možno sú, ale zdravé? Nie, nie. Mať na prsiach len kúsok látky, ktorá ich len prekrýva (a nepodopiera) alebo tričko s natiahnutou gumou odspodu, ktoré vám prsia akurát nepustí von, je fajn. Ak máte 15 - 20 rokov, super pevné prsia alebo prsia najmenšej veľkosti (a takúto podprsenku máte oblečenú na krátky čas). Vymykajú sa vaše prsia takýmto popisom? Potom si ten kúsok nechajte do postele pre vášho drahého, ale bežne ho nenoste. Podprsenka nemusí mať nutne kostice alebo molitanový košíček, ale opora musí byť pre každý prsník samostatne. Musí mať teda štepovanie lemujúce obvod každého prsníka (s primerane veľkým košíčkom), musí presne priliehať a pekne prsia oddeľovať, nie ich spájať do jednej kopy. Toto isté platí pre športové kompresné podprenky. Vám stačí, keď vám prsia pri športe nenaskakujú, ale nemalo by vám to stačiť.

Lemovanie a prešitie nemusí byť nutne vidieť. Dá sa pekne skryť novou vrstvou látky. Ak ho však nevidíte a košíky nie sú ani úplne jasne vytvarované (sú podprsenky tvorené akousi hmotou a tá vie tiež trvalo tvarovať košík a prsia v ňom), ako ukazuje druhý obrázok, nenoste ju. Tá nesprávna (naľavo) vám možno prsia sploští do šírky a niekomu sa to môže aj páčiť, ale dobré to veru nie je.

Imidž je nanič. Sledujte svoje zdravie a počúvajte, čo vám hovorí vaše telo. Ako budú naše prsia vyzerať, to nepredurčuje len vek (i keď i ten hrá v tom istú rolu), ale i naše správanie. Dôležité je správne držanie tela, dobrá kozmetická starostlivosť, pravidelné preventívne samovyšetrovanie (ako prevencia rakoviny) a to najdôležitejšie - správna podpora - teda správna podprsenka. Správna podprsenka znamená pohodlie a pekné pevné prsia súčasne.

Himalaya Herbals: oživujúci krém Fairness cream

Slovo fair je nám každému veľmi známe zo športu. S prihliadnutím na účinky by sa tento krém dal podľa tohto významu nazvať férovým, no je čudné dávať kozmetike takéto prívlastky, takže hľadajme ďalej. Ďalšie významy slova znejú ako krása, svetlosť a čistota. Čo myslíte, sedia tieto popisy na dnešnú novinku?